Inšpirácie » Tradičné remeslá

Včelár Martin Blažo alias Trudo: Veľa ľudí si predstavuje včelárstvo romanticky. Dnes už nestačí naučiť sa pár rád od suseda (Rozhovor)

Martin Blažo, známy na sociálnych sieťach pod menom Trudo, má za sebou viac ako 20 rokov včelárskej praxe. Okrem produkcie medu sa dlhodobo venuje osvete o včelách – verejnosti vysvetľuje ich význam pre celý ekosystém, dôležitosť správnej starostlivosti a rozdiel medzi skutočnou kvalitou a marketingom. Tradičné včelárstvo sa snaží prepájať s modernými vedeckými poznatkami a všetko to zrozumiteľne komunikovať laickej verejnosti. V rozhovore sme s ním rozobrali aktuálny boom mestského včelárstva, najvážnejšie hrozby slovenských včelstiev a mýty, ktoré sa s včelími produktmi spájajú.

Epoch Times Slovensko: V posledných mesiacoch sa v médiách často objavuje informácia, že včelárstvo na Slovensku zažíva boom a pribúda množstvo nových včelárov. Ako to vnímate vy ako včelár s viac ako 20-ročnými skúsenosťami? Posúva sa slovenské včelárstvo skutočne dopredu?

Martin Blažo: Nárast počtu včelárov je reálny, ale neznamená automaticky pokrok. Kvantita nerovná sa kvalita. Vidno viac záujmu o včely, čo je pozitívne, no často chýba hlbšie pochopenie biológie včelstva. Vo väčšine prípadov prevláda otázka: „Koľko medu budem mať zo včiel?“ Začínajúci včelár by si podľa mňa mal položiť skôr otázku: „Dokážem vytvoriť zdravé a stabilné včelstvo?“ Veľmi dôležité je pochopiť biologické potreby včiel, naučiť sa rozpoznávať choroby, sledovať vývoj plodu, zásoby potravy či správanie včelstva počas roka. Veľa ľudí si neuvedomuje, že včelárstvo nie je len o mede, ale o neustálom pozorovaní živého organizmu, ktorý reaguje na počasie, krajinu, poľnohospodárstvo a aj chyby včelára. Dôležitá otázka na začiatku je aj to, či má človek dostatok času a trpezlivosti. 

Nemyslím tým, že je zlé robiť včelárstvo ako podnikanie. Problém však nastáva vtedy, keď sa zo včiel stane len výrobný nástroj na med. Včelár by mal v prvom rade chápať, že pracuje so živým organizmom a nesie zaň zodpovednosť. Ak niekto ide do včelárstva iba s predstavou rýchleho zárobku, často narazí na realitu chorôb, úhynov, počasia alebo slabých znášok. Hlavným cieľom by malo byť vytvárať zdravé a silné včelstvá, produkovať kvalitný med a zároveň mať rešpekt voči prírode. Dobrý včelár nemeria úspech len kilogramami medu, ale aj tým, v akom stave mu včely prezimujú.

Od čoho najviac závisí súčasný stav slovenského včelárstva? Aké hlavné faktory ho ovplyvňujú?

Kľúčové faktory sú zdravotný stav včelstiev (najmä choroba varroáza), dostupnosť potravy v krajine, používanie pesticídov a úroveň vzdelania včelárov. Veľký vplyv má aj fragmentácia krajiny a intenzívne poľnohospodárstvo. Varroáza je parazitárne ochorenie spôsobené roztočom Varroa destructor. Tento roztoč sa rozmnožuje v plode včiel a živí sa ich telesnými tkanivami. Problém nie je len samotný parazit, ale najmä to, že prenáša množstvo vírusov, ktoré včely výrazne oslabujú. Napadnuté včelstvá majú kratšiu životnosť robotníc, deformované krídla, slabšiu orientáciu a horšiu imunitu. Ak sa situácia nerieši, včelstvo môže úplne skolabovať. 

Najväčšia chyba je podceniť monitoring. Veľa ľudí lieči podľa zvyku, avšak vôbec nesleduje reálnu úroveň zamorenia. Mne sa osvedčilo kombinovať viacero prístupov. Pravidelný monitoring roztoča, biologické opatrenia, práca s trúdím plodom, vhodné načasovanie zásahov a hlavne silné včelstvá. Dôležité je tiež neustále sa vzdelávať, pretože roztoč aj vírusy sa prispôsobujú a situácia sa mení.

V posledných rokoch sa do popredia dostáva tzv. mestské včelárstvo. Často sa pritom stretávame s názorom, že mestské včely produkujú horší med ako vidiecke. Je to tak?

Nie, to je mýtus. Med z mesta nie je horší. Kvalita medu závisí od zdrojov nektáru, nie od toho, či je úľ v meste, alebo na dedine. V mestách býva často vyššia diverzita rastlín, čo môže byť výhoda. Mesto ponúka stabilnejšie zdroje potravy počas sezóny, vidiek je viac závislý od konkrétnych plodín.

Mestá sa všeobecne považujú za viac znečistené ako vidiek. Ako sa takéto znečistenie prejavuje na včelách a na kvalite medu?

Ťažké kovy a znečistenie sa môžu v stopových množstvách objaviť, ale med v EÚ podlieha prísnym normám. V praxi sa ukazuje, že mestský med býva často rovnako bezpečný ako vidiecky.

Do akej miery môžu včely v mestách ovplyvňovať doprava, hluk či nadmerné osvetlenie

Lokálne môže mať zvýšená doprava vplyv, ale nie je to dominantný faktor. Dôležitejšia je dostupnosť potravy a pesticídové zaťaženie. Osvetlenie nebýva problém. Najväčším problémom je určite hluk. Včely sú citlivé na vibrácie, čo môže spôsobovať ich väčšiu agresivitu a nekvalitné zimovanie.

Prečo vôbec včelárstvo, ktoré po stáročia existuje na vidieku, prenášať do miest? 

Na jednej strane má edukačný a ekologický význam. Približuje ľuďom význam opeľovačov a podporuje biodiverzitu v mestách. Ale na druhej strane je to skôr marketing. Zelené strechy, úle na hoteloch či firemné včely vyzerajú dobre vizuálne aj mediálne. Na jednej strane to môže pomáhať osvete, ale na druhej strane sa niekedy vytvára dojem, že samotné umiestnenie úľa automaticky zachraňuje prírodu. Ak je však v meste priveľa úľov na malej ploche, môže vzniknúť konkurencia o potravu aj pre voľne žijúce opeľovače.

Na druhej strane niektoré výskumy uvádzajú, že včely v mestách majú vďaka rozmanitým okrasným výsadbám pestrejšie možnosti zberu…

Včely v meste majú naozaj pestrejšiu potravu, ale neznamená to automaticky lepší med. Mnohé okrasné kvety včely vôbec nemusia navštevovať. Veľa moderných okrasných rastlín bolo šľachtených hlavne na vzhľad, nie na produkciu nektáru alebo peľu. Typické sú niektoré plnokveté odrody, kde sa včela často ani nevie dostať k potrave. Mestá niekedy vysádzajú rastliny, ktoré síce vyzerajú esteticky, ale z pohľadu opeľovačov majú minimálny význam.

Na aké miesta je v mestách najvhodnejšie umiestňovať úle? Ktoré lokality považujete za ideálne?

Na pokojné miesta s dostatkom zelene, mimo intenzívneho pohybu ľudí. Ideálne sú strechy budov, komunitné záhrady alebo uzavreté areály. Dôležitá je aj postupná kvitnúca sezóna. Ovocné stromy, lipy, javory, ďateliny, levanduľa. Kľúčová je kontinuita zdrojov od jari do jesene.

Niektoré slovenské mestá zvolili záhrady, iné zase strechy budov. Ktoré riešenie je podľa vás lepšie?

Určite pokojné miesto s dostatkom zelene v záhrade je lepšie ako strecha budovy. Napriek tomu, že včely sú „deti slnka“ je vhodné, aby na úle nesvietilo celý deň slnko, ale aby mali aj počas dňa prirodzený tieň. Včely reagujú na intenzitu svetla, orientujú sa podľa polohy slnka a ich denný rytmus je naň silno naviazaný. Počas slnečných dní sú aktívnejšie, lepšie lietajú a efektívnejšie zbierajú nektár aj peľ. Slnko zároveň symbolicky predstavuje život a energiu, čo sa historicky spájalo aj so včelami ako tvorcami medu a dôležitými opeľovačmi prírody.

S akými mýtmi sa najčastejšie stretávate pri kontakte s verejnosťou?

S tým, že kryštalizovaný med je pokazený alebo bol doň pridaný cukor. Ak má med vyšší podiel glukózy, začne vytvárať kryštály. Typickým príkladom je repkový med, ktorý kryštalizuje veľmi rýchlo. Spomaliť ju vieme skladovaním pri stabilnej teplote alebo pastovaním, ale úplne zastaviť ju nevieme. Taktiež počúvam mýtus o tom, že ženám narastú prsia zo včelieho peľu. 

Typické sú prehnané tvrdenia o liečivých účinkoch medu alebo nesprávne interpretácie správania včiel. Med obsahuje množstvo biologicky aktívnych látok, antioxidantov, enzýmov a má antibakteriálne vlastnosti. Vie byť zaujímavou súčasťou stravy a pri niektorých typoch medu existujú aj štúdie o pozitívnych účinkoch pri hojení rán alebo podráždenom hrdle.

Aká by mala byť podľa vás optimálna úroveň vzdelania súčasného včelára, aby mal dostatok vedomostí a praktických zručností?

Myslím si, že dnes už nestačí naučiť sa pár rád od suseda. Moderné včelárstvo si vyžaduje pochopenie biológie včiel, chorôb, hygieny, veterinárnych pravidiel aj vplyvu poľnohospodárstva na krajinu. Včelár by mal absolvovať základné odborné kurzy, naučiť sa pracovať s diagnostikou chorôb a ideálne tráviť čas aj pri skúsenom mentorovi priamo vo včelnici. 

Mňa najviac naučila prax priamo pri včelách, ale zároveň sa dlhodobo venujem štúdiu odborných materiálov, vedeckých publikácií a zahraničných skúseností. Absolvoval som viacero odborných prednášok, seminárov a komunikujem aj so včelármi zo zahraničia. 

Oplatí sa slovenským včelárom absolvovať kurzy a stáže v zahraničí? Dajú sa získané poznatky úspešne aplikovať aj v slovenských podmienkach?

Zahraničné kurzy môžu byť veľmi prínosné, ale treba ich vedieť správne interpretovať. Včelárstvo nefunguje všade rovnako. Rozdiely sú v klíme, znáške, genetike včiel, poľnohospodárstve aj legislatíve. Niektoré zahraničné metódy môžu byť výborné napríklad v suchších oblastiach alebo pri veľkovčelárení, no na Slovensku nemusia fungovať rovnako. Preto je dôležité prispôsobiť zahraničné trendy miestnym podmienkam.

Včelárstvo je u nás čoraz atraktívnejšie aj pre mladých ľudí. Čo ich dokáže najviac zaujať a motivovať?

Je to kombinácia návratu k prírode, autenticity a reálneho výsledku práce. Včely sú fascinujúci superorganizmus. Mladých zaujíma aj ekologický rozmer a možnosť robiť niečo zmysluplné. Najlepšie pri nich funguje priamy kontakt. Ukázať úľ, nechať ochutnať med priamo z plástu, vysvetliť jednoduché princípy.  

Dôležité je tiež ukazovať realitu, nielen idealizovaný obraz včelárstva. Ukázať aj neúspechy a hlavne to robiť jednoducho, aby tomu ľudia vedeli pochopiť. Veľa ľudí si predstavuje včelárstvo romanticky. Starý drevený úľ, lúka plná kvetov a pokojný dedinský život. Realita je však oveľa náročnejšia. Mnohí si tiež myslia, že slovenský med je automaticky vždy kvalitný len preto, že je lokálny. Väčšina slovenských včelárov robí poctivú prácu, ale kvalitu musí garantovať najmä prístup konkrétneho včelára, hygiena a spôsob spracovania.

Ďakujeme za rozhovor!

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK