Svet

Správa OSN: Svet nie je pripravený na digitálnu katastrofu

Žiadne platby, žiadny internet, žiadne núdzové výstrahy: to všetko by sa mohlo stať realitou v dôsledku slnečnej búrky, vĺn horúčav, zemetrasení alebo sopečných erupcií. Boli by vlády pripravené na masívne narušenia – katastrofický kolaps, teda „digitálnu pandémiu“?

Podľa správy Organizácie Spojených národov (OSN) hrozia obyvateľstvu ničivé následky, ak by sa základné piliere digitálneho sveta náhle zrútili.

Krajiny nie sú pripravené zvládnuť rozsiahle výpadky satelitov, prerušenia dodávok elektriny ani poškodenie podmorských káblov, uvádza Medzinárodná telekomunikačná únia a Úrad OSN pre znižovanie rizika katastrof.

„Kritické digitálne riziká sú reálne, zdokumentované, systémové a vo veľkej miere podceňované… Čo by sa stalo, keby zajtra prestali fungovať mobilné telefóny a internet, keby zlyhali platby, keby nemocnice stratili údaje o pacientoch a núdzové upozornenia by nikdy nedorazili?“ uvádza sa v správe.

„To, čo vyzerá ako sci-fi, by sa mohlo stať realitou.“ Organizácie hovoria o „digitálnej pandémii“ a predstavujú tri scenáre.

Slnečná búrka môže paralyzovať komunikáciu

Jeden zo scenárov počíta s možnou slnečnou búrkou: ide o situáciu, keď Slnko náhle vychrlí do vesmíru obrovské množstvo častíc a jeho žiarenie zasiahne Zem. V jeden septembrový deň roku 1859 takáto udalosť údajne zasiahla telegrafistov elektrickými výbojmi, zo zariadení lietali iskry a kancelárie začali horieť. Čas na varovanie je v takomto prípade približne 20 hodín.

V súčasnosti by boli narušené signály navigačných satelitov, lietadlá by nemali k dispozícii radar v reálnom čase, čo by si vyžiadalo výrazné zníženie počtu letov. Autonómne vozidlá by sa zastavili a finančné transakcie by zlyhali.

Prúdy indukované geomagnetickým poľom by mohli zničiť transformátory elektrickej siete a prerušiť dodávky elektriny. Dátové centrá by po vyčerpaní záložného napájania dosiahli svoje limity. Výmena transformátorov vo veľkom rozsahu by mohla trvať celé mesiace.

Narušenie chladenia dátových centier

Zvyšujúce sa nároky na chladenie v kombinácii s otepľovaním riek, ktoré obmedzuje prevádzku jadrových elektrární a splavnosť vodných tokov, by mohli obmedziť dodávky nafty pre núdzové napájanie.

V súčasnosti funguje veľké množstvo dátových centier s vysokou spotrebou elektrickej energie. Niektoré zariadenia by mohli zlyhať pre nedostatočné chladenie, platobné terminály by prestali fungovať a obchody by sa museli zatvoriť.

Regionálna infraštruktúra mobilnej komunikácie, navrhnutá tak, aby fungovala nezávisle od dátových sietí, si vyžaduje vysielače základňových staníc, z ktorých mnohé bez funkčného chladenia nefungujú.

Výpadok internetu spôsobený sopkou

V roku 2022 spôsobila v oblasti Tongských ostrovov silná erupcia podmorskej sopky Hunga Tonga-Hunga Ha’apai značné škody, pričom zničila 80 kilometrov dlhý podmorský kábel, ktorý spájal tento ostrovný štát so zvyškom sveta. Ostrovy zostali päť týždňov bez internetu.

Čo treba urobiť

Pri riadení rizík existuje všeobecná tendencia posudzovať každé nebezpečenstvo samostatne a vychádzať z predpokladu, že problém sa dá vyriešiť v krátkom čase. Rizikom však zostáva fakt, že jeden problém môže narušiť aj iné kritické infraštruktúry a náhle bude zasiahnutých viacero zdrojov súčasne.

Podľa správy je potrebné najmä zabezpečiť záložné analógové kapacity. Ľudia musia vedieť, ako používať analógové systémy, aby dokázali zvládnuť digitálne výpadky a preklenúť ich.

Článok bol preložený z francúzskej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK