Zaujímavosti » História

S vojnovými slonmi cez Alpy? Nový nález zo Španielska vyvoláva otázky

Podľa historických záznamov kartáginský vojvodca Hannibal v roku 218 pred n. l. počas ťaženia proti Rímu previedol cez Alpy viac ako 30-tisíc vojakov a 37 slonov. Tento vojenský čin je dodnes považovaný za jeden z najepickejších – a zároveň za takmer neuveriteľný. Nález zo Španielska však naznačuje, že ľudské odhodlanie nepozná hranice.

Kto si ešte aspoň matne spomína na hodiny dejepisu, tomu sa pri mene Hannibal pravdepodobne vybavia slony, Kartágo a takzvané púnske vojny. Podľa historických prameňov slávny vojvodca v 3. storočí pred n. l. tiahol cez Alpy s 30 000 mužmi, 7 000 koňmi a takmer 40 vojnovými slonmi. Jeho cieľom bol Rím, dlhoročný nepriateľ Kartága.

Zakladá sa však tento príbeh na skutočných udalostiach alebo ide o staroveké klebety a fantáziu rímskych historikov? Ako to už v dejinách býva, na podobné otázky môžu dať najlepšiu odpoveď hmatateľné nálezy – a jeden z nich sa podarilo objaviť v roku 2020 v Španielsku. Výsledky výskumu zverejnil vo februári 2026 časopis Journal of Archaeological Science: Reports.

Pochovaný pod stenou

V španielskej Córdobe sa pôvodne plánovalo len rozšírenie provinčnej nemocnice, keď archeológovia vedení Rafaelom Martínezom Sánchezom nečakane narazili na zvláštny nález. Pod zrútenou hlinenou stenou objavili zbrane, keramiku, mince a tiež kosť v tvare kocky. Vedci stáli pred hádankou, pretože kosť nezodpovedala žiadnemu známemu domácemu zvieraťu.

Neskôr prišlo vysvetlenie – a tiež prekvapenie. Ukázalo sa, že ide o zápästnú kosť slona. Aby vedci mohli tento senzačný objav časovo zaradiť, vykonali rádiokarbónové datovanie. To ukázalo, že mohutné zviera zahynulo približne pred 2 250 rokmi z dosiaľ neznámych príčin. Či uhynulo priamo v Córdobe, zostáva nejasné, pretože okrem malej zápästnej kosti sa nenašli žiadne ďalšie pozostatky.

Ako sa však mohol v 3. storočí pred n. l. dostať slon – alebo aspoň jeho časť – na Pyrenejský polostrov, kde vtedy preukázateľne žiadne slony vo voľnej prírode nežili? Podľa vedcov môžu byť kľúčom k tejto záhade vtedajší obyvatelia.

Dnešná nemocnica totiž čiastočne stojí nad lokalitou Colina de los Quemados, opevneným sídlom (tzv. oppidom) ibérskych Keltov. Práve títo ibérski Kelti sa v 3. storočí pred n. l. stretli s mužom, ktorý sa preslávil využívaním slonov vo vojne.

Dve mocnosti, jeden cieľ

Reč je o Hannibalovi Barkovi (asi 247–183 pred n. l.), vojvodcovi z Kartága. Kartágo nebolo len staroveké mesto neďaleko dnešného Tunisu, ale aj hlavné mesto kartáginskej ríše.

Kartáginci, nazývaní tiež Púni, boli národom moreplavcov, ktorý podľa historických dokladov zbohatol vďaka obchodu v Stredomorí a neustále sa snažil rozširovať svoj vplyv. To pocítili okrem iného aj ibérske kmene a mestá (napríklad Saguntum), ktoré udržiavali úzke spojenectvo s ďalšou vzostupujúcou veľmocou – Rímskou ríšou.

V roku 264 pred n. l. vyústil spor medzi Kartágom a Rímom o ostrov Sicília do prvej púnskej vojny (264 – 241 pred n. l.). V tejto vojne bojoval proti Rimanom ako veliteľ už Hannibalov otec – Hamilkar Barkas. Hoci Kartágo utrpelo prvú porážku, konflikt znovu vzplanul a viedol k druhej púnskej vojne (218 – 201 pred n. l.). V nej po smrti svojho otca Hannibal prevzal vojenské velenie.

Hannibal ad portas

Hannibal so svojím vojskom vytiahol z Carthago Nova (Nové Kartágo) v Španielsku, prekročil rieku Rhônu na území dnešného Francúzska, prešiel Alpy a pokračoval do Talianska. Cestou sa k nemu pridalo mnoho galských bojovníkov, ktorí – ako naznačujú aj príbehy o Asterixovi a Obelixovi – boli tiež nepriateľmi Rímanov.

Kartáginské vojsko, ktorého sa Rímania obávali, nakoniec postupovalo zo severného Talianska smerom k Rímu. Správa o jeho príchode vyvolala medzi predstaviteľmi Rímskej republiky veľké obavy, pretože Kartágo bolo nebezpečným protivníkom. Strach, že Hannibal stojí pred bránami (Hannibal ad portas), bol všadeprítomný. V jeho vojsku sa údajne nachádzalo aj 37 vojnových slonov, ktorí síce prežili prechod cez Alpy, avšak nezvládli nasledujúce zimné mesiace v Taliansku.

Či sa počas Hannibalových bojov v Taliansku – ktoré sa nakoniec nikdy nedostali až k bránam Ríma – skutočne nasadzovali vojnoví sloni, nie je jednoznačne doložené. Možné to však je, pretože Hannibalov brat Hasdrubal sa nachádzal v Španielsku a odtiaľ zabezpečoval zásobovanie. Staroveké pramene navyše uvádzajú, že Hannibalova rodina mala na začiatku púnskych vojen na Pyrenejskom polostrove rozmiestnených až 200 slonov.

Napriek niekoľkým úspešným bitkám bol Hannibal nakoniec nútený ustúpiť a opustiť Taliansko. V roku 206 pred n. l. nasledovala porážka Kartága v bitke pri Ilipe v Španielsku a v roku 201 pred n. l. definitívne víťazstvo Ríma nad Kartágom v bitke pri Zame v dnešnom Tunisku. V oboch týchto stretnutiach Kartáginci opakovane nasadili vojnové slony.

Podľa mnohých historikov však tieto mohutné zvieratá v žiadnej fáze vojny neprispeli k víťazstvu Kartága. Skôr sa predpokladá, že slony slúžili predovšetkým na prepravu výzbroje a výstroja. Napriek tomu zanechali vo vojenských dejinách pôsobivý dojem, a preto ich opakovane nasadzovali.

„Nasadenie slonov ako vojnových strojov na európskej pôde počas púnskych vojen zanechalo hlboké stopy v západnom umení, literatúre a kultúre – odkaz, ktorý sa prostredníctvom klasických prameňov odovzdával ďalším generáciám autorov. Preprava týchto obrovských zvierat cez Stredozemné more a cez Alpy sa stala metaforou ľudskej odhodlanosti a symbolizovala schopnosť prekonať zdanlivo nemožné,“ vysvetľuje Sánchez a spol. v štúdii.

Vojnové slony sa používali až do roku 1761

Pohľad do histórie ukazuje, že slony na bojiskách neboli ničím výnimočným a že Hannibal nebol prvým vojvodcom, ktorý tieto zvieratá nasadil. V Indii boli napríklad už od 1. tisícročia pred n. l. využívané na vojenské účely slony pochádzajúce z voľnej prírody, ktoré boli skrotené.

Bolo to možné preto, že indické kultúry žili so slonmi v tesnom kontakte už po niekoľko tisícročí, pričom ich používali ako pracovné zvieratá. Z Indie sa znalosti o zaobchádzaní so slonmi rozšírili aj do Perzie.

Prvým európskym vojvodcom, ktorý sa s vojnovými slonmi pravdepodobne stretol, bol Alexander Veľký (356–323 pred n. l.). Macedónske vojsko sa s nimi údajne stretlo v bitke pri Gaugaméle na území dnešného severného Iraku, kde proti nim stálo 15 slonov perzskej achájmenovskej armády pod vedením Dareia III. Hoci z nich mal Alexander spočiatku rešpekt, zvieratá ho zaujali natoľko, že ich neskôr začal využívať aj pri vlastných ťaženiach.

Neskôr v staroveku sa slony objavovali na bojiskách aj v armádach Kartága a Perzskej ríše Sasánovcov (224/226–642/651 n. l.). V prípade Hannibalových 37 vojnových slonov patrili takmer všetky zvieratá k dnes už vyhynutej populácii severoafrického slona. Iba slon samotného kartáginského veliteľa bol pravdepodobne slon indický, napriek tomu, že indické slony sa dajú ľahšie skrotiť. K akému druhu patrila kosť nájdená v Córdobe, sa kvôli zlému zachovaniu nepodarilo určiť.

Od stredoveku sa vojnové slony používali už len sporadicky. Naposledy ich nasadili v roku 1761 v tretej bitke pri Panipate medzi afganskou a indickou ríšou.

Slon od Hannibala – áno, alebo nie?

Do akej miery kosť slona nájdená v Córdobe skutočne predstavuje dôkaz o kartáginskom vojnovom slonovi, zostáva stále otvorené. V prospech tejto hypotézy však hovorí čas aj miesto nálezu.

„Z archeologického hľadiska rozsah zničenia zdokumentovaný na lokalite Colina de los Quemados dobre zapadá do širšieho vzorca udalostí spojených s druhou púnskou vojnou,“ uvádzajú bádatelia.

Podľa archeológov je možné, že pred bitkou pri Ilipe alebo po nej došlo v okolí Córdoby k stretom medzi Kartágincami a Rimanmi, pri ktorých slon zahynul.

Navyše išlo v Córdobe o záchranný archeologický výskum, pri ktorom sa odkryli iba tie historické vrstvy, ktoré boli ohrozené výstavbou nemocnice. Prípadné ďalšie pozostatky slona tak môžu stále ležať pod zemou. Či skutočne zviera patrilo Hannibalovi a jeho armáde, preto zatiaľ zostáva nejasné.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK