Svet » EÚ

Plán obnovy za 720 miliárd eur pod paľbou kritiky: audítori žiadajú úplný prehľad príjemcov

Audítori Európskej únie ostro kritizujú nakladanie s prostriedkami z miliardového balíka pomoci EÚ na prekonanie následkov pandémie v roku 2021. Kritika sa týka najmä nedostatočnej transparentnosti. Podľa správy Európskeho dvora audítorov (EDA), ktorý kontroluje využívanie verejných prostriedkov a má posilňovať zodpovednosť, je v mnohých prípadoch ťažké zistiť, kam peniaze nakoniec smerovali.

„Dôvera občanov EÚ vo verejné financie klesá, ak nie je využívanie finančných prostriedkov úplne transparentné. Verejnosť má právo vedieť, kam smerujú verejné prostriedky, kto ich dostáva a koľko sa skutočne minie,“ vysvetlila Ivana Maleticová z EDA, ktorá audit viedla.

Cieľom dočasného fondu na obnovu a odolnosť (RRF) v hodnote niekoľkých miliárd bolo podporiť členské štáty pri zotavovaní sa z hospodárskej krízy spôsobenej rozsiahlymi obmedzeniami počas pandémie COVID-19. Obzvlášť postihnutých bolo niekoľko hospodárskych odvetví. Opatrenia mali predovšetkým podporiť energetickú transformáciu a digitalizáciu spoločnosti.

Niektoré členské štáty zaviedli digitálne hodnotiace tabuľky na sledovanie čerpania prostriedkov. Podľa Európskej komisie, ktorá preskúmala desať krajín ako reprezentatívnu vzorku, však ani tam nie je možné úplne zistiť, kam smerovali všetky platby. Audítori preskúmali Nemecko, Rakúsko, Bulharsko, Estónsko, Francúzsko, Lotyšsko, Maltu, Holandsko, Rumunsko a Španielsko.

Systémy riadenia informácií o fondoch RRF sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia. V rámci vzorky ôsmich štátov systematicky zaznamenáva čerpanie prostriedkov z fondov RRF Rakúsko, Bulharsko, Estónsko, Lotyšsko, Malta a Rumunsko v plnom rozsahu, pričom Holandsko a Španielsko ich zaznamenáva bez skutočných nákladov. Ďalšie dve krajiny, Francúzsko a Nemecko, sa spoliehajú výlučne na konkrétne žiadosti. Podľa správy si nevedú centrálne dátové systémy a výkonné orgány si musia informácie od nich vyžiadať priamo.

Mesiace čakania na informácie

Väčšina analyzovaných štátov zverejnila iba výšku financovania z RRF na každého príjemcu. Bulharsko, Francúzsko a Španielsko naopak uvádzali okrem celkovej výšky verejného financovania aj národné spolufinancovanie.

„V niektorých prípadoch je prístup k informáciám sťažený. V štyroch z desiatich členských štátov sa údaje zbierajú len na požiadanie. V niektorých prípadoch sme museli na základné informácie čakať niekoľko mesiacov a v jednom prípade sme ich nedostali vôbec,“ opísala Maleticová okolnosti. Nejde o to, či boli peniaze vynaložené, ale o transparentnosť. „Prehľadnosť nie je voliteľná, ale nevyhnutná,“ zdôraznila Maleticová.

V dôsledku týchto nedostatkov Európska komisia nemôže posúdiť, či členské štáty využili prostriedky efektívne. To nutne neznamená, že náklady boli prekročené. V niektorých krajinách boli skutočné náklady dokonca nižšie, ako sa odhadovalo. Podľa EDA však v oboch prípadoch existuje riziko, že sumy pridelené krajinám sa nakoniec budú výrazne líšiť od skutočných nákladov.

Problémom, na ktorý audítori poukazujú, je skutočnosť, že členské štáty musia hlásiť len 100 najväčších príjemcov prostriedkov z RRF. Môžu to byť samosprávy alebo štátne podniky, ktoré zase prostriedky poskytujú ďalej tisíckam súkromných podnikov, organizácií a ďalších menších subjektov.

Informácie o všetkých príjemcoch

Európsky dvor audítorov požaduje, aby občania dostali informácie o všetkých príjemcoch. Európska komisia však nie je schopná tejto požiadavke vyhovieť. Vo formálnom stanovisku k správe Európskeho dvora audítorov Komisia poukazuje na to, že členským štátom poskytla usmernenia na zber údajov. Okrem toho podľa nej neexistuje žiadny právny základ na centrálne zaznamenávanie alebo vyhodnocovanie takýchto národných údajov.

Nedostatočná transparentnosť je čiastočne daná systémom. Komisia zvyčajne vypláca prostriedky až dodatočne ako náhradu za preukázané výdavky. V tomto prípade sa však členské štáty EÚ dohodli na vyplatení časti prostriedkov vopred. Ide teda o prvé rozsiahle použitie prostriedkov, ktoré nie sú striktne viazané na náklady. Jedno obmedzenie však zostalo: podpora mala byť cielená na problémové oblasti v členských štátoch, ktoré Komisia vopred vytýčila.

RRF bol obmedzený na približne 720 miliárd eur. Do konca januára 2026 Komisia poskytla celkovo 577 miliárd eur, z toho 360 miliárd eur vo forme grantov a 217 miliárd eur vo forme pôžičiek. Iniciatíva končí v auguste, pričom vyplácanie prostriedkov je možné ešte do konca roka 2026.

Maleticová zdôraznila, že slabé stránky RRF by sa nemali premietať do bežného dlhodobého rozpočtu EÚ. Európska komisia naopak vníma model, v ktorom sú členské štáty samy zodpovedné za využívanie prostriedkov, ako možný vzor pre budúce rozpočtové mechanizmy. „Tento prístup sa ukázal ako účinný,“ uviedol hovorca Komisie.

Slabé štruktúry na spravovanie veľkých súm

Rozdeľovanie prostriedkov EÚ medzi 27 členských štátov je vždy zložité, vysvetlila ekonómka Monika Hjeds Löfmarková zo Švédskeho inštitútu pre európske politické štúdie. V prípade RRF boli finančné prostriedky podľa nej navyše mimoriadne vysoké a boli schválené v krátkom čase.

„Chceli sa vyhnúť hlbokej a dlhotrvajúcej recesii, ktorá by mohla rozdeliť Úniu. Bolo to zvláštne obdobie s mnohými opatreniami po celom svete. Uvažovalo sa takto: lepšie konať, ako čakať,“ uviedla Löfmarková pre Epoch Times.

„Je však potrebné aj spätne posúdiť, ako bola pomoc skutočne využitá. Veľké sumy prúdili veľmi rýchlo a mnohé krajiny nemali ani dostatočné kapacity, ani potrebné štruktúry na ich efektívne spravovanie.“

Komisia stanovila členským štátom ciele a požiadavky na základe určitých ukazovateľov. Mnohé z týchto ukazovateľov sú však nedostatočné a v jednotlivých krajinách sa merajú odlišne. Hlavné problémy RRF podľa Löfmarkovej spočívajú v tom, že proces bol realizovaný veľmi rýchlo a že práve tie krajiny s najväčšou finančnou pomocou majú často najslabšie inštitúcie a najmenšiu transparentnosť.

Okrem toho kritizuje, že samotná Komisia v snahe dosiahnuť úspech nepreukázala dostatočnú transparentnosť. „Mala by sa viac otvorene hovoriť o existujúcich problémoch. Dôraz sa kládol najmä na to, aby sa prezentoval úspech.“ Löfmarková zároveň zdôraznila, že riziko podvodov tu v zásade vždy existuje.

Odhalené prípady podvodov

Európska prokuratúra odhalila početné prípady podvodov v súvislosti s prostriedkami z RRF. Podľa správ sa vyskytli prípady v Taliansku, pričom možno predpokladať, že k podobným incidentom došlo aj v iných členských štátoch. Zároveň je však potrebné to vnímať v kontexte pôvodného cieľa: zabránenia recesii a podpory digitalizácie a ekologickej transformácie.

Dosiahol balík opatrení zamýšľaný účinok? Z istých náznakov sa dá usúdiť, že zmiernil recesiu, Európsky dvor audítorov to však nemohol komplexne preskúmať. Vzhľadom na štruktúru RRF je jasné meranie výsledkov a účinkov možné len obmedzene, keďže chýbajú jednoznačné ukazovatele pre rôznorodé ciele.

Löfmarková navyše predpokladá, že RRF nezostane jednorazovým nástrojom. „Nemyslím si, že peniaze v takomto rozsahu budú k dispozícii tak skoro. Budú však k dispozícii značné sumy a krajiny budú mať väčšiu zodpovednosť za zabezpečenie ich využitia,“ uviedla.

Ku koncu pandémie a v období po nej ceny výrazne vzrástli. Ekonómovia v súčasnosti diskutujú o príčinách tohto vrcholu inflácie, ktorý nasledoval po dlhom období stabilnej cenovej hladiny. „Nepoznám žiadnu štúdiu, ktorá by skúmala, či konkrétne RRF prispel k inflácii, ale teoreticky by takýto vplyv bol možný… K tomu sa pridali všeobecné inflačné tlaky. Je ťažké odlíšiť, aký podiel pripadá na RRF a aký na iné faktory,“ uzavrela Löfmarková.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK