Čína

Čína prijíma kontroverzný zákon o etnickej jednote s dopadmi aj v zahraničí

Peking prijal zákon o „etnickej jednote“ krajiny, ktorý kritizujú aktivisti za ľudské práva. Všečínske zhromaždenie ľudových zástupcov (ekvivalent parlamentu) 12. marca schválilo predpisy, na základe ktorých bude mandarínčina podporovaná ako „spoločný štátny jazyk“ vo vzdelávacom systéme, vo verejnej správe aj na verejných miestach.

Deklarovaným cieľom zákona je boj proti „násilným teroristickým, etnicko-separatistickým alebo nábožensko-extrémistickým aktivitám“ – kritici sa však obávajú ďalšej marginalizácie najmä moslimských Ujgurov.

Zjednotenie menšín

V Číne je v súčasnosti štátom uznaných 55 etnických menšín, ktoré hovoria stovkami rôznych jazykov a dialektov. V oblastiach s vysokým podielom etnických menšín, ako je Tibet a Vnútorné Mongolsko, je už teraz používanie mandarínčiny ako vyučovacieho jazyka v školách povinné.

Aktivistka Erika Nguyenová z americkej spisovateľskej organizácie PEN America obvinila vládu v Pekingu, že chce „prerušiť väzby detí s ich identitou, históriou a kultúrou“. Zákon sa má uplatňovať aj mimo územia Číny. V jeho znení sa na jednej strane uvádza, že má dôjsť k posilneniu vzťahov s čínskymi komunitami v zahraničí. Zároveň sa však uvádza, že ľudia mimo Číny, ktorí „vykonávajú aktivity narúšajúce etnickú jednotu“ alebo podnecujú „etnický separatizmus“, by mali niesť právnu zodpovednosť.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK