Svet » EÚ, ROZHOVORY

Česká europoslankyňa Nerudová: Rovnosť príležitostí v EÚ stále nie je realitou. Ženy si často musia vyberať medzi kariérou a materstvom (Rozhovor)

Európa síce dosiahla určité pokroky v zastúpení žien vo vrcholových politických a ekonomických pozíciách, no rozdiely medzi členskými štátmi zostávajú výrazné. Najmä v strednej a východnej Európe ženy stále často musia voliť medzi kariérou a materstvom a čelia nedostatočnej infraštruktúre, nízkej participácii na trhu práce a pretrvávajúcim stereotypom.

Česká europoslankyňa Danuše Nerudová (Starostovia a nezávislí/Európska ľudová strana) v rozhovore pre Epoch Times Slovensko upozornila, že aj napriek legislatívnym a politickým krokom zostáva skutočná rovnosť príležitostí naďalej nedosiahnutá a že jej ekonomický a spoločenský rozmer má dopad na kvalitu života žien aj celú spoločnosť.

Epoch Times Slovensko: Medzinárodný deň žien je často príležitosťou hodnotiť pokrok v rovnosti príležitostí. Kde podľa vás Európa urobila najväčší posun a kde stále zaostáva?

Danuše Nerudová: Musím povedať, že v Európskom parlamente rovnaké príležitosti reálne existujú. Ale to, že existujú v Európskom parlamente, neznamená, že existujú v členských krajinách. Hoci nejaký pokrok dosiahnutý bol, v členských štátoch sú stále ešte veľké rezervy, najmä vo východných krajinách, napríklad v Českej republike. Dnes si musí žena v Poslaneckej snemovni stále vyberať, či bude matkou alebo političkou. A to nie je rovnosť príležitostí. A stále tu máme rozdiel v mzdách v Európskej únii priemerne o 13% a nízku participáciu žien na trhu práce. Stále sú krajiny, kde je problém dať dieťa do škôlky, keď žena chce pracovať. Nemá možnosti pracovať, pretože jednoducho to dieťa nemá kam umiestniť. Tu máme stále veľké rezervy. 

Ako ekonómka často upozorňujete aj na ekonomický rozmer rovnosti. Do akej miery podľa vás ovplyvňuje ekonomická nezávislosť postavenie žien v spoločnosti?

Je to obrovská škoda pre štát, keď žena napríklad študuje za lekárku, čo sú najdlhšie štúdiá a potom je tri roky na materskej a chcela by ísť do práce, no neexistuje infraštruktúra, kam umiestniť dieťa, aby sa mohla vrátiť do práce. To sú veľké náklady pre štát, úplne najväčšie, o ktorých sa bavíme. Potom je tu ten rozdiel v mzdách, ako som už spomínala, ktorý je v Európskej únii 13 %. Aj štatistiky participácie žien v top exekutívnych funkciách sú veľmi nízke, okolo 30 %, takže stále tam sú veľké rozdiely.

Je podľa vás rozdiel v tom, ako ženy a muži pristupujú k politickému líderstvu a rozhodovaniu?

Rozdiel tam určite je. Povedala by som, že ženy vyhľadávajú viac kompromis a vyjednávajú. Majú snahu predkladať viac kompromisné návrhy ako muži.

Európa dnes rieši bezpečnosť, konkurencieschopnosť aj technologickú transformáciu. Má podľa vás ženská perspektíva v týchto debatách dostatočný priestor?

V Európskom parlamente áno. Nedokážem hovoriť za všetky členské štáty, ale existujú spoločenské stereotypy, že ženy by mali riešiť sociálne témy a tie obrané témy by mali riešiť muži. Avšak tu to tak nie je. V Európskom parlamente sú tie otázky distribuované rovnomerne bez ohľadu na to, či ide o muža alebo o ženu.

Téma násilia na ženách sa opakovane vracia aj na európskej úrovni. Kde vidíte najväčšie medzery medzi deklaráciami a realitou?

V jednotlivých členských štátoch, pretože máme smernice, máme zákony a nie všetky členské štáty ich vymáhajú. Samozrejme, je tu aj nejaký spoločenský stereotyp, keď sa tvrdí, že si za to žena môže sama, mala veľmi krátku sukňu, bola opitá… Pre ženy je potom ťažké nahlasovať to násilie. My sme mali v Českej republike reformu, pretože sa ukázalo, že napríklad tresty za znásilnenie sú extrémne nízke a vlastne úplne na smiech v porovnaní s inými trestami. Takže ja pevne verím, že aspoň u nás sa to trošku posunie.

Aké opatrenia by podľa vás mali európske inštitúcie prijať, aby sa ženám ľahšie darilo kombinovať kariéru, rodinu a verejný život?

Znova hovorím, že Európsky parlament je v tomto veľmi pokročilý. Je tu dokonca škôlka a rokovací poriadok je taký, že presne vieme, kedy začíname, presne vieme, kedy skončíme. Čiže mamička si nemusí vyberať, či bude večer čítať rozprávku alebo či bude političkou. Boli tu nejaké medzery, takže sme prešli na možnosť, aby ženy europoslankyne, ktoré sú po pôrode na materskej dovolenke, mohli voliť. Ale toto je predovšetkým na tých členských štátoch, akým spôsobom sú schopné to vo svojich krajinách nastaviť.

Ak by ste mali pomenovať jednu zmenu, ktorá by podľa vás najviac pomohla posilniť postavenie žien v Európe v nasledujúcom desaťročí, čo by to bolo?

Za mňa by to mali byť „best practices“ a pozitívne „role models“. To je jediné, čo z môjho pohľadu funguje. Takže podpora žien navzájom a viac silných žien, ktoré budú otvárať dvere pre ostatné ženy.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK