Insideri: Čína neočakávala vojenský útok na Irán a urobila vážnu strategickú chybu
Režim v Pekingu zrejme neočakával vojenský útok na Irán. Zdroje zvnútra hovoria o „vážnej strategickej chybe“.
Čína reagovala na nálety USA a Izraela mimoriadne zdržanlivo. Vyhlásenie čínskeho ministerstva zahraničných vecí sa objavilo až sedem hodín po začatí operácie a malo len približne 80 slov. Peking v ňom vyjadril „veľké znepokojenie“ a vyzval na „okamžité zastavenie vojenských akcií“. USA ani Izrael vôbec nespomenul.
Podľa informátora, oboznámeného s vnútornými postupmi pekinského diplomatického aparátu, išlo o zmiernenú verziu vyhlásenia, ktorú viackrát prepracovali. Extrémne zdržanlivý tón odzrkadľoval šok, čo potvrdil aj ďalší zasvätený zdroj.
Vyhlásenie viackrát prepracovali
Oba zdroje uviedli, že čínske orgány nesprávne odhadli situáciu a zamietli možnosť vojenskej ofenzívy USA. V Pekingu sa predpokladalo, že konflikt ostane len na rétorickej úrovni a centrálna mocenská štruktúra Iránu zostane nedotknutá.
„Až keď rakety zasiahli Teherán, Peking začal narýchlo robiť úpravy. Ukazuje to, ako veľmi rozhodujúci činitelia podcenili riziká,“ uviedol jeden zo zdrojov v rozhovore pre Epoch Times.
Čínske úrady tak museli v zhone formulovať nejakú reakciu. Pôvodný návrh obsahoval formulácie, ktoré priamo kritizovali Izrael a Spojené štáty. Tieto pasáže však boli počas interných konzultácií vyškrtnuté. Nakoniec sa dohodlo, že Spojené štáty ani Izrael nespomenú.
Hovorkyňa čínskeho ministerstva zahraničných vecí Mao Ning 1. marca potvrdila, že Peking nedostal o útokoch žiadne predbežné informácie.
Irán je strategickým partnerom Číny. Dodáva jej lacnejšiu ropu a pomáha Pekingu rozširovať svoj vplyv na Blízkom východe. V roku 2021 obe krajiny podpísali 25-ročnú dohodu o hospodárstve a bezpečnosti. Práve v tom čase sa Čína stala najdôležitejším obchodným partnerom Iránu.
Ostrá reakcia po smrti Chámeneího
Podľa ďalšieho zdroja čínski diplomati situáciu pred útokmi odhadli nesprávne: opierali sa o skúsenosti z uplynulých desaťročí.
Dospeli k záveru, že rozsiahla vojenská operácia je nepravdepodobná. Odôvodnili to tým, že Irán napriek opakovaným vojenským hrozbám nikdy nebol terčom rozsiahlych útokov USA. Preto Peking evakuoval menej diplomatického personálu ako v prípade Venezuely počas útoku na Caracas.
„Ide o závažné strategické pochybenie,“ uviedol informátor. „V súčasnosti sa to nikto neodváži otvorene povedať.“ Správa o smrti iránskeho vodcu Alího Chámeneího o deň neskôr však vyvolala ostrú reakciu Pekingu. Hovorkyňa Mao označila tento čin za porušenie medzinárodného práva.
„Z pohľadu Čínskej komunistickej strany vzbudzuje zmiznutie ‚starého priateľa‘ týmto spôsobom prirodzené obavy… Čínski funkcionári sa pýtajú, či sa niečo podobné nemôže stať aj im,“ vysvetlil čínsky analytik Li Linyi.
Trump plánuje cestu do Číny
Podľa analytikov Peking momentálne vyčkáva. „Pre Peking nie je prvoradé prežitie iránskeho režimu, ale snaha vyhnúť sa priamej konfrontácii so Spojenými štátmi,“ uviedol čínsky vedec, ktorý si prial zostať v anonymite.
Americký prezident Donald Trump plánuje navštíviť Peking na prelome marca a apríla. Pôjde o prvú cestu úradujúceho amerického prezidenta do Číny od roku 2017.
Na programe stretnutia s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom majú byť témy ako obchod, technologické obmedzenia a ekonomické sankcie.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.