Správa z amerického Kongresu: EÚ prostredníctvom cenzúry na sociálnych sieťach ovplyvňovala americké či slovenské voľby
Správa Snemovne reprezentantov USA tvrdí, že regulačné orgány EÚ používali zatvorené fóra a dobrovoľné kódexy na vyvíjanie tlaku na technologické firmy, aby dodržiavali globálne pravidlá moderovania.
Pokúsil sa Brusel kontrolovať verejnú debatu v Spojených štátoch a ovplyvňovať voľby na Slovensku a v iných európskych krajinách?
Nová správa amerického Kongresu vznáša voči Európskej únii závažné obvinenia, ktoré zahŕňajú aj obchádzanie prvého dodatku Ústavy USA. Európska komisia tieto tvrdenia odmieta a zdôrazňuje, že jej cieľom je „chrániť slobodu prejavu pred veľkými technologickými spoločnosťami“.
Republikánski kongresmani 3. februára zverejnili 160-stranovú správu, ktorá dokumentuje pokusy EÚ o ovplyvňovanie obchodnej činnosti amerických spoločností prevádzkujúcich sociálne siete. Okrem toho sa správa venuje aj čínskej platforme TikTok.
Podľa autorov sa EÚ systematicky snažila prinútiť prevádzkovateľov sociálnych sietí k agresívnejšej cenzúre, a to aj bez jasne vymedzených kritérií pre používateľský obsah.
Správa tvrdí, že Európska komisia podporovala globálnu cenzúru na internete prostredníctvom uzavretých regulačných fór a takzvaných dobrovoľných kódexov, čím vyvíjala nátlak na veľké technologické spoločnosti.
„Keď vlády mútia platformy upravovať ich pravidlá komunity, priamo tým ovplyvňujú obsah, ktorý môžu Američania zverejňovať doma aj v zahraničí. Tieto zásahy majú totiž globálny dosah. Moderovanie obsahu v jednotlivých krajinách tak zásadne ohrozuje súkromie používateľov – okrem toho, že je neefektívne a nákladné,“ uviedol výbor Snemovne reprezentantov USA, ktorý správu vypracoval, v príspevku z 3. februára na sieti X.
EÚ zverejnené obvinenia odmieta.
EU vytvára „dobrovoľné“ fóra s možnosťou regulačných zásahov
Správa opisuje, ako Únia už v rokoch 2015 a 2016 zaviedla prvé iniciatívy v podobe Internetového fóra EÚ (EU Internet Forum) a kódexu správania v boji proti nezákonným prejavom nenávisti (Code of Conduct on Countering Illegal Hatespeech).
Tie mali spočiatku na dobrovoľnej báze sprostredkovať dialóg medzi Európskou komisiou, platformami sociálnych sietí a mimovládnymi organizáciami. Cieľom bolo obmedziť viditeľnosť – zatiaľ výhradne nelegálnych – foriem „nenávistných prejavov“ a „dezinformácií“.
Účasť na týchto iniciatívach a aj realizácia tam prerokúvaných návrhov boli formálne považované za dobrovoľné a zamerané na dosiahnutie konsenzu prostredníctvom „regulačného dialógu“.
„Nič z toho nebola pravda,“ uvádza sa v správe.
Podľa internej komunikácie firiem citovanej v dokumente technologické spoločnosti chápali, že účasť bola v skutočnosti povinná. Správa uvádza, že interné e-maily jasne potvrdzujú, že spoločnosti vedeli, že nemajú na výber a že sa musia k iniciatívam pripojiť.
EÚ už vtedy dávala najavo, že ak nebude s výsledkami týchto snáh spokojná, nevylučuje ani prijatie regulačných krokov.
Už v roku 2017 prijalo Nemecko zákon o presadzovaní práva na sociálnych sieťach (Netzwerkdurchsetzungsgesetz, NetzDG). Po jeho zavedení prešla zodpovednosť za včasné odstraňovanie nelegálneho obsahu na konkrétnych prevádzkovateľov platforiem.
O rok neskôr vznikol kódex postupov v oblasti dezinformácií (Code of Practice on Disinformation), v rámci ktorého sa online platformy zaviazali obmedzovať viditeľnosť údajných dezinformácií.
Brusel žiada od technologických gigantov zodpovednosť v boji proti dezinformáciám
Podľa správy sa s nástupom pandémie covidu-19 tempo EÚ ešte zvýšilo. Vznikli stále štruktúry pracovných skupín, okrem iného podskupina pre online reakciu na krízové situácie (Online Crisis Response Subgroup). Od roku 2020 úradníci Európskej komisie údajne absolvovali viac než 100 „dôverných stretnutí“ so zástupcami sociálnych sietí.
Z e-mailov, ktoré sú v správe citované, vyplýva, že zástupcovia EÚ pred týmito stretnutiami formulovali veľmi konkrétne očakávania. Určovali tematické priority a vyzývali predstaviteľov sociálnych sietí, aby podrobne referovali o výsledkoch opatrení proti dezinformáciám.
Na programe zostávali aj témy ako klíma, gender a LGBTQ. Pri nich EÚ robila nátlak na to, aby platformy aktívne potláčali spochybňovanie „vedeckého konsenzu“. Terčom sa pritom stávali aj memy, politická satira a kritika EÚ.
Počas pandémie covidu-19 sa to týkalo predovšetkým obsahu súvisiaceho s pandemickými opatreniami alebo očkovacími kampaňami. Neskôr EÚ vyžadovala komplexný postup proti naratívom, ktoré sa odchyľovali od európskeho výkladu vojny na Ukrajine.
„Zjednodušene povedané, hranice diskusie o politických témach, ako je masová migrácia či účasť mužov v ženských športoch, určujú pravidlá komunity,“ uviedol výbor Snemovne reprezentantov na sieti X.
EÚ údajne ovplyvňovala vytváranie názorov pred voľbami v USA
„Regulačný dialóg“ bol podľa správy sprevádzali čoraz jednoznačnejšie varovania a hrozby zo strany Európskej komisie. Tá údajne platformám oznámila, že nemajú inú možnosť, než pristúpiť na požiadavky Bruselu.
Akt o digitálnych službách (DSA) a Akt o digitálnych trhoch (DMA) stanovujú jednotný regulačný rámec v celej EÚ. DSA sa zameriava na moderovanie obsahu, bezpečnosť používateľov a zodpovednosť platforiem, zatiaľ čo DMA sa snaží obmedziť trhovú silu veľkých platforiem. Obe sa vzťahujú na spoločnosti pôsobiace v EÚ bez ohľadu na ich sídlo.
Po nadobudnutí účinnosti DSA v novembri 2022 sa vystupovanie európskych inštitúcií podľa správy ešte vyostrilo. Európska komisia pohrozila platformám, že musia zmeniť svoje globálne pravidlá moderovania obsahu tak, aby boli v súlade s DSA, inak riskujú pokuty až do výšky šiestich percent globálnych príjmov a možný zákaz pôsobenia na európskom trhu.
Prední predstavitelia EÚ, ako bývalý eurokomisár pre priemysel Thierry Breton a eurokomisárka zodpovedná za európske hodnoty Věra Jourová, otvorene varovali spoločnosti prevádzkujúce sociálne siete pred tvrdými následkami, ak nebudú spolupracovať.
V správe sa uvádza, že V. Jourová pozvala Shou Chewa, generálneho riaditeľa platformy TikTok, na rokovanie o „prípravách na voľby v USA“. Autori správy to označili za bezprecedentné zasahovanie zahraničného aktéra do americkej verejnej diskusie.
Správa ďalej tvrdí, že európski regulátori mali nad celým procesom značnú kontrolu vrátane stanovovania programu a rozhodovania. Ako príklad správa uvádza internú korešpondenciu spoločnosti Google. Zdieľala e-mail, v ktorom zamestnanci Googlu interne diskutovali o tom, že nemajú na výber a že sa musia zúčastniť na stretnutí podskupiny o kódexe postupov v oblasti dezinformácií.
Výbor Snemovne reprezentantov uviedol, že hoci tieto nariadenia mali formálne platiť pre Európu, vybudovaná štruktúra umožnila európskym regulačným orgánom formovať pravidlá platforiem spôsobom, ktorý ovplyvňoval zákonný politický a spoločenský diskurz v Spojených štátoch.
Na viac ako 100 neverejných stretnutiach od roku 2020 Európska komisia opakovane vyvíjala tlak na platformy, aby zmenili svoje pravidlá moderovania obsahu, aby agresívnejšie cenzurovali obsah a priamo ovplyvňovali online prejavy Američanov v Spojených štátoch.
Medzi cenzurované témy v mene boja proti nenávistným prejavom a dezinformáciám patrila pandémia covidu-19, masová migrácia a transgenderové otázky, uviedol výbor.
„Európska komisia sa osobitne zameriava na cenzúru obsahu pochádzajúceho z USA,“ dodal výbor.
Voľby v Európe
Správa zároveň konštatuje, že Brusel mohol zasahovať do najmenej ôsmich volieb v šiestich európskych krajinách.
„Odkedy v roku 2023 nadobudol platnosť akt o digitálnych službách, Európska komisia vyvíjala tlak na platformy, aby cenzurovali obsah pred národnými voľbami na Slovensku, v Holandsku, Francúzsku, Moldavsku, Rumunsku, Írsku a pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2024,“ uvádza sa v správe.
Najvyšší súd Rumunska zrušil výsledky prvého kola prezidentských volieb v roku 2024, v ktorých zvíťazil Calin Georgescu, ktorý kampaň viedol prevažne na TikToku. EÚ následne nariadila TikToku zmraziť všetky údaje súvisiace s voľbami, čo signalizovalo začiatok vyšetrovania.
Správa uvádza, že interné dokumenty TikToku spochybňujú obvinenia z rozsiahlej ruskej kampane. TikTok informoval Európsku komisiu, že „nenašiel ani mu neboli predložené žiadne dôkazy“, ktoré by podporovali podozrenie rumunských úradov z ruského zasahovania.
TikTok podľa správy oznámil Európskej komisii, že pred voľbami do EÚ v roku 2024 cenzuroval viac než 45 000 údajných dezinformácií na témy ako migrácia, klimatické zmeny, bezpečnosť a obrana a práva LGBTQ.
Ďalší príklad opisoval moderovanie obsahu TikTokom počas parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023. Išlo o prvé európske voľby, ktoré sa konali po nadobudnutí platnosti DSA. Vnútorné pokyny TikToku pre moderovanie obsahu naznačujú, že platforma pod tlakom EÚ cenzurovala politické vyhlásenia ako „nenávistné prejavy“.
Išlo o vyjadrenia ako „existujú len dve pohlavia“, „deti nemôžu byť transrodové“, „musíme zastaviť sexualizáciu mladých ľudí/detí“, „myslím si, že LGBTI ideológia, rodová ideológia a transrodová ideológia sú veľkou hrozbou pre Slovensko, rovnako ako aj korupcia“ a „zámerne nesprávne určovanie pohlavia“.
TikTok vyhlásil, že niektoré z týchto politických názorov boli „v slovenských politických diskusiách bežné“.
Správa uviedla, že pred voľbami do slovenského parlamentu platforma pod tlakom Európskej komisie tieto tvrdenia cenzurovala.
Vakcíny
Podľa výboru tlak na zmenu pravidiel moderovania obsahu týkajúceho sa vakcín proti covidu-19 vyvíjali „najvyššie úrovne Európskej komisie“.
V novembri 2021 Európska komisia žiadala informácie o tom, ako TikTok plánuje „bojovať proti dezinformáciám o očkovacej kampani detí proti covidu-19, ktorá sa začína v USA“, pričom sa konkrétne pýtala, ako TikTok plánuje „odstrániť určité tvrdenia“ o účinnosti vakcíny proti covidu-19 u detí.
V správe sa píše, že o rok neskôr regulačné orgány Európskej komisie vyvíjali tlak na platformy, aby odstránili americký dokumentárny film o vakcínach, a požadovali, aby YouTube, Twitter a TikTok „interne skontrolovali…“ a „písomne“ odpovedali, prečo nebol film cenzurovaný.
Správa ďalej uvádza, že vo februári 2021 sa eurokomisárka Jourová stretla so zástupcami Facebooku, Googlu, TikToku, Twitteru a YouTubu a vyvíjala na nich tlak, aby sa zaoberali obsahom súvisiacim s vakcínami. Platformy mali vykonať ďalšie kroky na zníženie toho, čo Jourová označila za „toxický obsah“.
Európska komisia podľa správy vyjadrila rozčarovanie z toho, že „zjavne toxický obsah“ zostal online aj po tom, ako „dôveryhodní nahlasovatelia“ požiadali o jeho odstránenie. Ide o subjekty, ktoré požadujú, aby konkrétne časti obsahu platformy preskúmali. Platformy sú potom povinné konať, a to buď odstránením obsahu, alebo jeho ďalším vyšetrovaním.
Výbor Snemovne reprezentantov skonštatoval, že takéto konanie sa ponáša na správanie zakázané v prvom dodatku Ústavy USA.
Má štát chrániť slobodu prejavu pred súkromnými spoločnosťami?
Keď EÚ začala prvé konanie proti americkým technologickým koncernom podľa nových digitálnych zákonov, moci v USA sa ujala Trumpova administratíva. Washington sa odvtedy čoraz výraznejšie bráni snahám EÚ presadzovať svoje hodnotové štandardy ako meradlo politického prejavu aj v USA. Opatrenia, ktoré Európa vynucuje voči americkým firmám, sa totiž často premietajú aj do dostupnosti informácií na území USA.
Naposledy USA uvalili sankcie na bývalého eurokomisára Thierryho Bretona a na niekoľkých európskych aktivistov z mimovládnych organizácií.
„Fakty smerujú k jedinému záveru: Európska komisia sa pokúša obchádzať prvý dodatok Ústavy USA a cenzurovať americké prejavy, ktoré nie sú v súlade s jej preferovanými naratívmi,“ píše sa v správe.
Hovorca EÚ pre digitálnu oblasť Thomas Regnier v rozhovore pre EU Observer odmietol tvrdenia uvedené v správe. Obvinenia z online cenzúry označil za „úplný nezmysel“ a „celkom nepodložené“. Akt o digitálnych službách (DSA) podľa neho chráni právo na slobodu prejavu.
„Pozrite si verejné online indexy slobody prejavu. Všetky krajiny na tomto zozname, ktoré sú na popredných priečkach, pochádzajú z jednej časti sveta – z Európy,“ uviedol.
Regnier dodal, že sloboda prejavu je v Európe základným právom, ktoré DSA „chráni pred technologickými spoločnosťami“.
Podľa neho sú to v skutočnosti práve sociálne siete, ktoré dokážu ovplyvňovať voľby. „Online platformy môžu algoritmicky ovplyvňovať voľby, to všetci vieme. Ale nie v Európe, pretože my sa zasadzujeme za slobodné a spravodlivé voľby,“ uzavrel hovorca Komisie.
Článok bol preložený z americkej a nemeckej edície Epoch Times.
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?