Správa z amerického Kongresu: EÚ prostredníctvom cenzúry na sociálnych sieťach ovplyvňovala americké či slovenské voľby
Správa Snemovne reprezentantov USA tvrdí, že regulačné orgány EÚ používali zatvorené fóra a dobrovoľné kódexy na vyvíjanie tlaku na technologické firmy, aby dodržiavali globálne pravidlá moderovania.
Pokusil sa Brusel kontrolovať verejnú debatu v Spojených štátoch a ovplyvňovať voľby na Slovensku a v iných európskych krajinách?
Nová správa amerického Kongresu vznáša voči Európskej únii závažné obvinenia, ktoré zahŕňajú aj obchádzanie Prvého dodatku Ústavy USA. Európska komisia tieto tvrdenia odmieta a zdôrazňuje, že jej cieľom je „chrániť slobodu prejavu pred veľkými technologickými spoločnosťami (Big Tech)“.
Republikánski kongresmani 3. februára zverejnili 160-stranovú správu, ktorá dokumentuje pokusy EÚ o ovplyvňovanie obchodnej činnosti amerických spoločností prevádzkujúcich sociálne siete. Okrem toho sa správa venuje aj čínskej platforme TikTok.
Podľa autorov sa EÚ systematicky snažila prinútiť prevádzkovateľov sociálnych sietí k agresívnejšej cenzúre, a to aj bez jasne vymedzených kritérií pre užívateľský obsah.
Správa tvrdí, že Európska komisia podporovala globálnu cenzúru na internete prostredníctvom uzavretých regulačných fór a takzvaných dobrovoľných kódexov, čím vyvíjala nátlak na veľké technologické spoločnosti (Big Tech) v súvislosti s pravidlami moderovania obsahu.
„Keď vlády vyvíjajú tlak na platformy, aby zmenili svoje smernice komunity, menia tým to, čo Američania môžu zverejňovať v Spojených štátoch alebo kdekoľvek inde. A v podstate musia mať globálny dosah. Moderovanie obsahu v jednotlivých krajinách je významnou hrozbou pre súkromie – okrem toho, že je neefektívne a nákladné,“ uviedol výbor Snemovne reprezentantov USA, ktorý správu vypracoval, v príspevku z 3. februára na X.
EÚ zverejnené obvinenia odmieta.
EU vytvára „dobrovoľné“ fóra s možnosťou regulačných zásahov
Správa opisuje, ako EÚ už v rokoch 2015 a 2016 spustila prvé iniciatívy v podobe EU Internet Forum (Internetové fórum EÚ) a Code of Conduct on Countering Illegal Hatespeech (Kódex správania v boji proti nezákonným prejavom nenávisti).
Tie mali spočiatku na dobrovoľnej báze sprostredkovať dialóg medzi Európskou komisiou, platformami sociálnych sietí a mimovládnymi organizáciami. Cieľom bolo obmedziť viditeľnosť – zatiaľ výhradne nelegálnych – foriem „nenávistných prejavov“ a „dezinformácií“.
Účasť na týchto iniciatívach a aj realizácia tam prejednávaných návrhov boli formálne považované za dobrovoľné a zamerané na dosiahnutie konsenzu prostredníctvom toho, čo sa nazývalo „regulačný dialóg“.
„Nič z toho nebola pravda,“ uvádza sa v správe.
Podľa internej komunikácie spoločností citovanej v správe technologické firmy chápali, že účasť bola v skutočnosti povinná. Správa uvádza, že interné emaily technologických spoločností „otvorene odhaľujú“, že spoločnosti vedeli, že „nemajú na výber“ a musia sa k iniciatívam pripojiť.
EÚ už vtedy dávala jasne najavo, že nemusí zostať len pri tom. Brusel jednoznačne komunikoval, že ak nebude s výsledkami týchto snáh spokojný, nevylučuje ani prijatie regulačných krokov.
Už v roku 2017 prijalo Nemecko zákon o presadzovaní práva na sociálnych sieťach (Netzwerkdurchsetzungsgesetz, NetzDG). Po jeho zavedení prešla zodpovednosť za včasné odstraňovanie nelegálneho obsahu na samotných prevádzkovateľov platforiem.
O rok neskôr vznikol Code of Practice on Disinformation (Kódex postupov v oblasti dezinformácií) a v rámci neho sa online platformy zaviazali obmedzovať viditeľnosť údajných „dezinformácií“.
Brusel od Big Tech požaduje skladať účty v boji proti „dezinformáciám“
Podľa správy s nástupom pandémie covid-19 EÚ tempo ešte zvýšila. Vznikli trvalé štruktúry pracovných skupín, okrem iného Online Crisis Response Subgroup (Podskupina pre online reakciu na krízové situácie). Od roku 2020 mali úradníci Európskej komisie absolvovať viac než 100 „dôverných stretnutí“ so zástupcami sociálnych sietí.
Z emailov, ktoré sú v správe citované, vyplýva, že zástupcovia EÚ pred týmito stretnutiami formulovali veľmi konkrétne očakávania. Určovali tématické priority a vyzývali predstaviteľov sociálnych sietí, aby podrobne reportovali dosiahnuté výsledky opatrení, ktoré prijali proti „dezinformáciám“.
Na programe tiež zostávali aj témy ako klíma, gender a LGBTQ*. Pri nich EÚ tlačila na to, aby platformy aktívne potláčali spochybňovanie „vedeckého konsenzu“. Terčom sa pritom stávali aj memy, politická satira a kritika EÚ.
Počas pandémie covid-19 sa to týkalo predovšetkým obsahu súvisiaceho s pandemickými opatreniami alebo očkovacími kampaňami. Neskôr EÚ tlačila na komplexný postup proti naratívom, ktoré sa odchyľovali od európskeho výkladu vojny na Ukrajine.
„Zjednodušene povedané, hranice diskusie o politických témach, ako je masová migrácia, muži v ženských športoch a ďalšie, sú stanovené komunitnými smernicami,“ uviedol výbor Snemovne reprezentantov na X.
EU údajne ovplyvňovala vytváranie názorov pred voľbami v USA
„Regulačný dialóg“ bol podľa správy doprevádzaný stále jednoznačnejšími varovaniami a hrozbami zo strany Európskej komisie. Tá mala platformám jasne oznámiť, že nemajú inú možnosť než pristúpiť na požiadavky z Bruselu.
Akt o digitálnych službách (DSA) a Akt o digitálnych trhoch (DMA) stanovujú jednotný regulačný rámec v celej EÚ. DSA sa zameriava na moderovanie obsahu, bezpečnosť používateľov a zodpovednosť platforiem, zatiaľ čo DMA sa snaží obmedziť trhovú silu veľkých platforiem. Obe sa vzťahujú na spoločnosti pôsobiace v EÚ bez ohľadu na ich sídlo.
Po tom čo DSA nadobudol účinnosť v novembri 2022, vystupovanie európskych inštitúcií sa podľa správy ešte vyostrilo. Európska komisia „varovala platformy, že musia zmeniť svoje globálne pravidlá moderovania obsahu tak, aby boli v súlade s DSA, inak riskujú pokuty až do výšky šiestich percent globálnych príjmov a možný zákaz vstupu na európsky trh“.
Prední predstavitelia EÚ, ako bývalý eurokomisár pre priemysel Thierry Breton a „eurokomisárka pre hodnoty“ Věra Jourová, otvorene varovali spoločnosti prevádzkujúce sociálne siete pred tvrdými následkami, ak nebudú spolupracovať.
V správe sa tiež uvádza, že Jourová pozvala Shou Chewa, generálneho riaditeľa platformy TikTok, na rokovanie o „prípravách na voľby v USA“ pred prezidentskými voľbami v roku 2024. Autori správy to označili za „bezprecedentné zasahovanie zahraničného aktéra do amerických prejavov a verejnej diskusie“.
Správa ďalej tvrdí, že európski regulátori mali nad celým procesom značnú kontrolu vrátane stanovovania programu a rozhodovania. Programy boli stanovené „na základe (silného) impulzu zo strany Európskej komisie“ a konsenzus dosiahnutý na týchto fórach bol dosiahnutý pod „silným tlakom zo strany Európskej komisie“.
Ako príklad správa uvádza internú korešpondenciu spoločnosti Google. Zdieľala email, v ktorom zamestnanci Googlu interne diskutovali o tom, že „nemajú na výber“, či sa zúčastnia stretnutia podskupiny Kódex postupov v oblasti dezinformácií.
Výbor Snemovne reprezentantov uviedol, že hoci tieto nariadenia mali formálne platiť pre Európu, vybudovaná štruktúra umožnila európskym regulačným orgánom formovať politiky platforiem spôsobom, ktorý ovplyvňoval zákonný politický a spoločenský diskurz v Spojených štátoch.
Výbor ďalej uviedol, že na viac ako 100 neverejných stretnutiach minimálne od roku 2020 Európska komisia „opakovane vyvíjala tlak na platformy, aby zmenili svoje globálne platné pravidlá moderovania obsahu, aby agresívnejšie cenzurovali obsah a priamo ovplyvňovali online prejavy Američanov v Spojených štátoch“.
Medzi cenzurované témy v mene „boja proti nenávistným prejavom a dezinformáciám“ patrila pandémia covid-19, masová migrácia a transgenderové otázky, uviedol výbor.
„Európska komisia sa osobitne zameriava na cenzúru obsahu pochádzajúceho z USA,“ dodal výbor.
Voľby v Európe
Správa tiež konštatuje, že Brusel mohol zasahovať do najmenej ôsmich volieb v šiestich európskych krajinách.
„Odkedy v roku 2023 nadobudla platnosť DSA, Európska komisia vyvíjala tlak na platformy, aby cenzurovali obsah pred národnými voľbami na Slovensku, v Holandsku, Francúzsku, Moldavsku, Rumunsku, Írsku a pred voľbami do Európskeho parlamentu v júni 2024,“ uvádza sa v správe.
Najvyšší súd Rumunska zrušil výsledky prvého kola prezidentských volieb v roku 2024, v ktorých zvíťazil Calin Georgescu po tom, čo kampaň viedol prevažne cez TikTok. EÚ následne nariadila TikToku zmraziť všetky údaje súvisiace s voľbami, čo signalizovalo vyšetrovanie.
Správa uvádza, že interné dokumenty TikToku spochybňujú obvinenia z rozsiahlej ruskej kampane zasahovania. TikTok informoval Európsku komisiu, že „nenašiel ani mu neboli predložené žiadne dôkazy“, ktoré by podporovali kľúčové obvinenie rumunských úradov z ruského zasahovania.
TikTok podľa správy oznámil Európskej komisii, že pred voľbami do EÚ v roku 2024 cenzuroval viac než 45 000 údajných „dezinformácií“ na témy ako „migrácia, klimatické zmeny, bezpečnosť a obrana a práva LGBTQ“.
Ďalší príklad opisoval moderovanie obsahu TikTokom počas parlamentných volieb na Slovensku v roku 2023. Išlo o prvé európske voľby, ktoré sa konali po nadobudnutí platnosti DSA. Vnútorné pokyny TikToku pre moderovanie obsahu naznačujú, že platforma pod tlakom EÚ cenzurovala politické vyhlásenia ako „nenávistné prejavy“.
Išlo o vyhlásenia ako „existujú len dve pohlavia“, „deti nemôžu byť transrodové“, „musíme zastaviť sexualizáciu mladých ľudí/detí“, „myslím si, že LGBTI ideológia, rodová ideológia a transrodová ideológia sú veľkou hrozbou pre Slovensko, rovnako ako aj korupcia“ a „zámerne nesprávne určovanie pohlavia“.
Samotný TikTok poznamenal, že niektoré z týchto politických názorov boli „v slovenských politických diskusiách bežné“.
Správa uviedla, že pred voľbami do slovenského parlamentu TikTok pod tlakom Európskej komisie tieto tvrdenia cenzuroval.
Vakcíny
Podľa výboru Snemovne reprezentantov tlak na zmenu pravidiel moderovania obsahu týkajúcich sa vakcín proti covid-19 prišiel z „najvyšších úrovní Európskej komisie“.
Uviedol, že v novembri 2021 Európska komisia požiadala o informácie o tom, ako TikTok plánuje „bojovať proti dezinformáciám o očkovacej kampani detí proti covidu-19, ktorá sa začína v USA“, pričom sa konkrétne pýtala na plány TikToku „odstrániť určité tvrdenia“ o účinnosti vakcíny proti covidu-19 u detí.
Správa tvrdí, že o rok neskôr regulačné orgány Európskej komisie vyvíjali tlak na platformy, aby odstránili americký dokumentárny film o vakcínach, a požadovali, aby YouTube, Twitter a TikTok „interne skontrolovali…“ a „písomne“ odpovedali, prečo nebol film cenzurovaný.
Správa ďalej uvádza, že vo februári 2021 sa eurokomisárka Jourová stretla so zástupcami Facebooku, Googlu, TikToku, Twitteru a YouTubu a vyvíjala na nich tlak, aby sa zaoberali obsahom súvisiacim s vakcínami. Platformy boli požiadané, aby vykonali ďalšie kroky na zníženie toho, čo Jourová označila za „toxický obsah“.
Európska komisia podľa správy vyjadrila rozčarovanie z toho, že „zjavne toxický obsah“ zostal online aj po tom, čo „dôveryhodní nahlasovatelia“ požiadali o jeho odstránenie. Ide o subjekty, ktoré nahlasujú konkrétne časti obsahu na preskúmanie platformami. Platformy sú potom povinné konať, buď odstránením obsahu, alebo jeho ďalším vyšetrovaním.
Výbor Snemovne reprezentantov skonštatoval, že takéto konanie sa ponáša na správanie zakázané Prvým dodatkom Ústavy USA.
Má štát chrániť slobodu prejavu pred súkromnými spoločnosťami?
Potom, čo EÚ začala prvé konanie proti americkým Big Tech koncernom podľa nových digitálnych zákonov (DSA a DMA), sa moci v USA ujala Trumpova administratíva. Washington sa odvtedy stále výraznejšie brání snahám EÚ presadzovať svoje hodnotové štandardy ako meradlo politického prejavu aj v USA. Opatrenia, ktoré Európa vynucuje voči americkým firmám, sa totiž často premietajú aj do dostupnosti informácií na území USA.
Naposledy USA uvalili sankcie na bývalého eurokomisára Thierryho Bretona a na niekoľkých európskych aktivistov z mimovládnych organizácií.
„Fakty smerujú k jedinému záveru: Európska komisia sa pokúša obchádzať Prvý dodatok Ústavy USA a cenzurovať americké prejavy, ktoré nie sú v súlade s jej preferovanými naratívmi,“ píše sa v správe.
Hovorca EÚ pre digitálnu oblasť Thomas Regnier v rozhovore pre EU Observer odmietol tvrdenia uvedené v správe. Obvinenia z online cenzúry označil za „úplný nezmysel“ a „celkom nepodložené“. Akt o digitálnych službách (DSA) podľa neho chráni právo na slobodu prejavu.
„Pozrite si verejné online indexy slobody prejavu. Všetky krajiny na tomto zozname, ktoré sú na popredných priečkach, pochádzajú z jednej časti sveta – z Európy,“ uviedol.
Regnier dodal, že sloboda prejavu je v Európe „základným právom“, ktoré DSA „chrání pred Big Tech spoločnosťami“.
Podľa neho sú to v skutočnosti práve sociálne siete, ktoré dokážu ovplyvňovať voľby. „Online platformy môžu algoritmicky ovplyvňovať voľby, to všetci vieme. Ale nie v Európe, pretože my sa zasadzujeme za slobodné a spravodlivé voľby,“ uzavrel hovorca Komisie.
Článok bol preložený z americkej a nemeckej edície Epoch Times
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.