Veterné turbíny: francúzsky súd ich považuje za jednoznačnú príčinu zdravotných problémov
Francúzsky súd po prvýkrát potvrdil, že veterné elektrárne môžu spôsobovať zdravotné problémy. Postihnutí ľudia hlásili bolesti hlavy, poruchy spánku a psychické ťažkosti. Veda a úrady sa však v názoroch na príčiny a dlhodobé následky naďalej rozchádzajú.
Hlavným záverom rozsudku štrasburského súdu z novembra 2025 je, že „veterné turbíny môžu spôsobiť ujmu na zdraví“, uvádza francúzsky denník Le Figaro.
Žalobu podala žena z dediny v kraji Somme, v ktorej blízkosti stojí veterný park s dvanástimi turbínami. Súd konštatoval, že prevádzka veterných turbín je „priamou a jasnou príčinou stresu a úzkosti zasiahnutých osôb“.
Philippe Bodereau, advokát žalobkyne, bol s rozsudkom spokojný: „Po prvýkrát bola uznaná súvislosť medzi prevádzkou veterných turbín a fyzickými či psychickými zdravotnými problémami.“
Tento vzťah je však naďalej sporný. Sťažnosti pacientov, označované ako „syndróm veterných turbín“, rozdeľujú vedeckú obec. Niektorí vedci považujú príčinnú súvislosť za pravdepodobnú, iní o nej pochybujú. Medzi najčastejšie uvádzané ťažkosti patria bolesti hlavy, tinnitus, závraty, poruchy spánku, úzkosť a problémy s koncentráciou.
Žalobkyňa, bývalá učiteľka, žije s manželom na vidieku od roku 1985. Podľa jej slov sa príznaky objavili v roku 2009, súčasne s výstavbou veterného parku. Svetelná signalizácia na stožiaroch – vo dne biela, v noci červená – pár rušila natoľko, že občas uvažovali o presťahovaní.
Infrazvuk pod 20 hertzov: citeľný, ale nepočuteľný
Rušenie malo predovšetkým akustický charakter, vysvetľuje advokát. Hoci bol veterný park vzdialený viac ako 500 metrov, žalobkyňu veľmi obťažoval. Bodereau predložil správu neurológa, podľa ktorého sa bolesti hlavy začali dva až tri mesiace po výstavbe veterných elektrární a zmizli vždy, keď sa pacientka v ich blízkosti nenachádzala alebo keď boli zariadenia vypnuté.
Advokát sa odvolával aj na výsledky vyšetrovaní, ktoré dokumentovali účinky zariadenia, a zdôraznil rolu infrazvuku. Tieto zvuky majú frekvenciu nižšiu ako 20 Hz, takže sú pre človeka nepočuteľné, no možno ich vnímať celým telom.
Ochranné opatrenia, ktoré dal prevádzkovateľ na dome nainštalovať, nepriniesli zlepšenie. Súd priznal žene odškodné 8 300 eur a jej manželovi 5 000 eur.
Francúzske úrady však zostávajú pri hodnotení infrazvuku zdržanlivé. Štátna lekárska akadémia v roku 2017 dokonca uviedla: „Rolu infrazvuku, ktorý sa často uvádza ako príčina, možno vylúčiť.“
Na základe súčasných poznatkov francúzska Agentúra pre zdravie a bezpečnosť v oblasti výživy, životného prostredia a práce (ANSES) nepovažuje za potrebné meniť predpisy týkajúce sa výstavby veterných parkov. Agentúra zároveň priznáva, že potenciálne vplyvy infrazvuku a nízkofrekvenčných zvukov, ktoré veterné elektrárne generujú, boli doteraz skúmané len v niekoľkých vedeckých štúdiách.
Z tohto dôvodu ANSES odporúča pokračovať vo výskume vzťahu medzi zdravím a vystavením sa infrazvuku a nízkofrekvenčným zvukom.
Odborník odporúča dlhodobé štúdie
Podľa kritikov vzniká infrazvuk predovšetkým pohybom rotorových lopatiek. Pri ich pohybe vznikajú tlakové zmeny, ktoré sa šíria vo forme zvukových vĺn. Tieto vlny sú pre ľudské ucho nepočuteľné, no môžu sa šíriť na veľké vzdialenosti, ako uvádza odborný portál ingenieur.de. Doterajšie štúdie však nedokázali preukázať priamu súvislosť medzi infrazvukom a poškodením zdravia.
Frank Kameier, profesor mechaniky tekutín a akustiky z Inštitútu zvukového a vibračného inžinierstva na Vysokej škole v Düsseldorfe, zdôrazňuje potrebu dlhodobých štúdií. Podľa neho krátkodobé pôsobenie zvuku v rámci štúdií nestačí na odhalenie možných následkov. Lekári totiž vedia, že zdravotné reakcie na infrazvuk sa môžu prejaviť až po dlhodobej expozícii.
Nemecký energetický koncern EnBW kritiku týkajúcu sa škodlivého vplyvu veterných turbín na zdravie odmieta. Na webovej stránke spoločnosti sa uvádza, že veterné elektrárne sú v porovnaní s inými technickými či prírodnými zdrojmi zvuku „relatívne slabými zdrojmi infrazvuku“.
EnBW sa odvoláva na merania Štátnej agentúry pre životné prostredie v Bádensku-Württembersku, podľa ktorých človek infrazvuk nevníma, ak je od zariadenia vzdialený viac ako 150 metrov. Pri väčších vzdialenostiach infrazvuk údajne zaniká v okolitých zvukoch. „Z tohto dôvodu sa nepredpokladá, že by infrazvuk pôsobil rušivo,“ tvrdí spoločnosť.
Informačný dokument Ministerstva životného prostredia Severného Porýnia-Vestfálska potvrdzuje, že vo vzdialenosti viac ako 300 metrov nemajú veterné turbíny na úrovni infrazvuku žiadny merateľný vplyv. Podľa štúdií sa zdravotné problémy vyskytujú len vtedy, ak je infrazvuk priamo počuteľný alebo vnímateľný. Pri hladinách nad 140 decibelov však už môže dochádzať k bolestiam, poškodeniu sluchu či tlaku v ušiach.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.