Vojna do roku 2027? Čistky v čínskej armáde odhaľujú vnútorné rozpory v otázke Taiwanu
Existenciálne mocenské boje v rámci Čínskej komunistickej strany (ČKS) eskalujú. Podľa informácií od insidera Si Ťin-pching sa dožaduje vojny s Taiwanom do roku 2027, vojenská elita však varuje pred katastrofou.
Peking 24. januára informoval, že prvý podpredseda Ústrednej vojenskej komisie (ÚVK) Zhang Youxia a náčelník generálneho štábu Liu Zhenli boli zbavení funkcií a začalo sa ich vyšetrovanie. Krátko nato nasledoval nezvyčajne ostrý úvodník v oficiálnych novinách Ľudovej oslobodzovacej armády (LOA).
Ostrý tón úvodníka v spojení s politickým postavením Zhanga viedol analytikov a armádnych zasvätencov k záveru, že tento prípad nie je bežnou protikorupčnou akciou. Považujú ho za zlomový moment v Si Ťin-pchingovom pokračujúcom úsilí o upevnenie absolútnej kontroly nad armádou v čase rastúceho vnútorného odporu.
Hnev vo vedení armády
Zdroje z vnútorných kruhov armády, ktoré z bezpečnostných dôvodov hovorili s čínskym vydaním Epoch Times anonymne, vysvetlili, že konflikt medzi Si Ťin-pchingom a Zhangom nevznikol náhle. Bol výsledkom rokov nahromadeného odporu, ktorý z veľkej časti pramení z obdobia drakonických koronavírusových lockdownov v Číne.
Vysokopostavení dôstojníci v aktívnej skužbe aj vo výslužbe boli so štýlom vedenia počas pandémie veľmi nespokojní. Kým armáda bola mobilizovaná po celej krajine, Si Ťin-pching sa vyhýbal verejnosti. Dôstojníci ho kritizovali za extrémnu neochotu riskovať a vyčítajú mu, že uprednostňuje vlastnú bezpečnosť, zatiaľ čo sa usiluje o bezprecedentné tretie funkčné obdobie.
Si Ťin-pching navštívil počas pandémie vojenskú nemocnicu len raz. Jeho návšteva sa navyše neuskutočnila na reálnom oddelení, ale vo veľkej sále, kde sa personálu prihovoril len prostredníctvom videohovoru, zatiaľ čo skutočný zdravotný personál pracoval na oddeleniach. To vyvolalo v radoch armády značný cynizmus.
„Neboli to len aktívni dôstojníci,“ uviedol zdroj. „Dokonca aj dôchodcovia a rodiny vojakov sa v súkromí pýtali: ‚Čo to urobil s našou krajinou?‘“
Význam Taiwanu
Hoci pandémia mohla prehĺbiť rozpory vo vedení, podľa informovaných osôb zostáva v centre mocenského boja otázka Taiwanu.
Zhang a väčšina vysokopostavených dôstojníkov ČĽA sa vyjadrili proti vojenskému útoku na Taiwan. Varovali pred skutočnou vojnou, ktorá by znamenala katastrofálne straty na životoch a technike.
Všetky snahy o budovanie ozbrojených síl by mohli byť zmarené v jedinom ťažení – taký bol názor mnohých dôstojníkov. Vojenské cvičenia môžu v mierových časoch demonštrovať silu, ale skutočná vojna so sebou prináša riziká na úplne inej úrovni.
Tlak Si Ťin-pchinga na násilné „zjednotenie“ s Taiwanom vníma mnoho pozorovateľov skôr ako snahu o politické prežitie než ako vojensko-strategické úvahy. Informátor uviedol, že Si Ťin-pching sa v prípade svojho odstúpenia obáva vyšetrovania korupcie a politických odviet. Preto je odhodlaný legitimizovať svoju pokračujúcu vládu historickým činom – zjednotením s Taiwanom.
Boj proti korupcii ako politická zbraň
Informátor priznal, že v ČĽA je rozšírená korupcia vrátane kupovania a predávania hodností. Tvrdí však, že súčasná protikorupčná kampaň sa stala selektívnym politickým nástrojom. Zameriava sa na veliteľov, ktorí upadli do nemilosti, zatiaľ čo systémová zodpovednosť najvyššieho vedenia sa ignoruje.
Informátor odmietol správu denníka Wall Street Journal, podľa ktorej mal Zhang odovzdať jadrové tajomstvá USA. Takéto tvrdenia sú podľa neho „čistým výmyslom“, ktorý má vyvolať tlak a dojem, že armáda je úplne pod kontrolou lídra.
Neobvyklé ticho vo velení
Ďalší pozorovatelia Číny poukázali na to, že najpozoruhodnejším javom po Zhangovom páde je absencia očakávaných reakcií.
Lai Jianping, bývalý pekinský právnik a prezident kanadskej Federácie za demokratickú Čínu, 29. januára pre Epoch Times uviedol, že armádne a regionálne jednotky reagovali nezvyčajne zdržanlivo. To je v ostrom kontraste s typickou vlnou prejavov lojality po odstránení vysokopostaveného funkcionára.
Lai vysvetlil, že politický šok spôsobený Zhangovým prípadom dosahuje rozmery čistiek z Maovej éry. Zhang totiž zastával pozíciu priamo pod Si Ťin-pchingom a dlho bol považovaný za jeho blízkeho dôverníka.
„To, že niekto ako Zhang môže byť zvrhnutý, ukazuje, že nejde o jednoduchý prípad korupcie,“ povedal Lai. „Zodpovedá to logike mocenského boja v elite alebo zásadnej reštrukturalizácii na vrchole.“
Absencia verejných prejavov solidarity svedčí o hlbokej neistote vnútri režimu. Niektorí funkcionári pochybujú o politickej legitimite vyšetrovania, iní sa obávajú možného obratu. Väčšina z nich sa jednoducho nechce zapojiť do rozšíreného mocenského boja.
Podľa Laia toto kolektívne mlčanie naznačuje Si Ťin-pchingovi znepokojujúcu realitu: jeho opatrenia nevyvolali v strane žiadnu vlnu nadšenej a bezvýhradnej lojality.
Plán na inváziu v roku 2027
Analýza washingtonského think tanku Jamestown Foundation, zverejnená 26. januára, podporuje názor, že taiwanská otázka je jadrom mocenského boja. Správa dospela k záveru, že Si Ťin-pching chce, aby bola ČĽA pripravená na inváziu do roku 2027 – cieľ, ktorý Zhang a Liu považovali za nereálny. Ich interné plány počítali s oveľa dlhším časovým rámcom, pravdepodobne až do roku 2035.
Zhangov prístup k výcviku spoločných operácií nespĺňal Si Ťin-pchingove nároky a časové požiadavky. Keď sa tento mesiac začal posledný výcvikový cyklus, nezhody prešli od sporov v plánovaní až k otvorenej neposlušnosti. To priamo spochybnilo Si Ťin-pchingovu autoritu.
Odstránenie Zhanga a Liua ukazuje, že Si Ťin-pching uprednostňuje politickú lojalitu pred profesionálnym vojenským úsudkom. Hoci to môže zvyšovať vnútornú nestabilitu, nemení to nič na Si Ťin-pchingovom odhodlaní dodržať termín 2027.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.