Streda 21. januára, 2026
Americký prezident Donald Trump, 13. januára 2026 komplex Ford River Rouge v Dearborne v štáte Michigan (Anna Moneymaker/Getty Images)
»

Čo je Trumpova Rada mieru?

Radu mieru pôvodne vytvoril americký prezident Donald Trump ako medzinárodný orgán, ktorý mal dohliadať na povojnovú obnovu Pásma Gazy. Šéf Bieleho domu však svoju víziu pôsobnosti Rady mieru rozšíril aj mimo palestínskeho územia a chce z nej vytvoriť konkurenčný orgán Bezpečnostnej rady OSN. Za členstvo v nej žiada od jednotlivých krajín miliardu dolárov. Poplatok majú zaplatiť v hotovosti počas prvého roka členstva.

Akú bude mať úlohu?

Podľa zakladajúcej listiny bude Rade mieru predsedať Trump. Ide o „medzinárodnú organizáciu, ktorá sa snaží podporovať stabilitu, obnoviť spoľahlivé a legitímne vládnutie a zabezpečiť trvalý mier v oblastiach postihnutých alebo ohrozených konfliktom“, uvádza sa v preambule charty, ktorú dostali pozvané krajiny.

Kto ju bude riadiť?

Trump bude predsedom, ale bude tiež vystupovať ako zástupca Spojených štátov. Charta uvádza, že predsedu možno nahradiť iba v prípade „dobrovoľnej rezignácie alebo neschopnosti vykonávať funkciu“. Americký predstaviteľ potvrdil, že Trump si môže ponechať predsednícky post aj po odchode z Bieleho domu „až do chvíle, kým sa ho nevzdá“. Budúci americký prezident však môže vymenovať iného zástupcu Spojených štátov.

Kto môže byť členom?

Do rady sa krajiny dostanú len na pozvanie amerického prezidenta a každú z nich bude zastupovať buď prezident, alebo predstaviteľ vlády.

Kto je vo výkonnom výbore?

Výkonnej rade bude predsedať Trump a bude mať sedem členov:
– minister zahraničných vecí USA Marco Rubio
– Trumpov osobitný vyjednávač Steve Witkoff
– Trumpov zať Jared Kushner
– bývalý britský premiér Tony Blair
– miliardár a americký finančník Marc Rowan
– prezident Svetovej banky Ajay Banga
– Trumpov lojálny poradca v Rade pre národnú bezpečnosť Robert Gabriel

Ktoré krajiny dostali pozvánku?

Desiatky krajín uviedli, že pozvánku dostali, a to nielen blízki spojenci USA, ale aj štáty, s ktorými má Washington napäté vzťahy. Čína pozvánku dostala, ale hovorca ministerstva zahraničných vecí v stredu uviedol, že Peking bude brániť medzinárodný systém, v ktorého centre stojí Organizácia Spojených národov.

Pozvánku dostali aj ruský vodca Vladimir Putin a ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, a to napriek tomu, že Rusko pokračuje vo vojne proti Ukrajine. Niekoľko krajín okamžite oznámilo, že sa pridajú. Napríklad poradca kanadského premiéra Marka Carneyho uviedol, že Kanada plánuje pozvanie prijať. Ottawa však výslovne vylúčila, že za trvalé členstvo zaplatí poplatok vo výške jednej miliardy dolárov.

Spojené arabské emiráty tiež oznámili, že sa pridajú, rovnako ako Egypt. Pozvánku prijal aj maďarský premiér Viktor Orbán, argentínsky prezident Javier Milei a izraelský premiér Benjamin Netanjahu.

Kto sa nepridá?

Dlhoročný spojenec USA Francúzsko naznačilo, že sa nepridá. Trump na to okamžite zareagoval hrozbou, že na francúzske víno a šampanské uvalí veľmi vysoké clá. Zelenskyj povedal, že si nedokáže predstaviť byť členom rady spolu s Putinom. Británia povedala, že ju znepokojuje, že na zozname pozvaných je aj šéf Kremľa. Nórsko oznámilo, že sa nepridá.

Podporte nás

Bolo pre vás toto čítanie prínosné? Povedzte nám svoj názor alebo nechajte kontakt pre ďalšiu diskusiu.

Prečítajte si aj