Novinárka Ethey Katz o baterkárňach v Maďarsku: Majú veľmi nízky hospodársky prínos, no znamenajú vážne ohrozenie prírodných zdrojov (Rozhovor)
Slovenskí a čínski predstavitelia 28. októbra symbolicky odštartovali výstavbu fabriky na batérie pre automobily v Šuranoch. Postaviť ju má spoločnosť Gotion Inobat Batteries (GIB), ktorá je z troch štvrtín čínska (Gotion) a z jednej štvrtiny slovenská (Inobat). Čínska strana plánuje do závodu investovať 1,2 miliardy eur, pričom Slovenská republika vynaloží približne 200 miliónov eur.
Výstavba závodu sa však stretáva aj s kritickými reakciami. Odporcovia dlhodobo upozorňujú na obchádzanie štandardných procesov posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), nedostatočnú komunikáciu štátu s verejnosťou, vyvlastňovanie pôdy či príliš výhodné podmienky pre investora. Tvrdia, že pôjde o mimoriadne špinavý chemický priemysel a že megafabrika veľmi negatívne ovplyvní zdravie občanov. Odvolávajú sa pritom aj na skúsenosti z Maďarska, kde už niekoľko podobných čínskych fabrík funguje.
O tom, aká je situácia u našich južných susedov a čo môžeme očakávať po dokončení továrne u nás, sme sa detailne rozprávali s investigatívnou novinárkou Timeou Ethey Katz, ktorá situáciu v Maďarsku dlhodobo sleduje.
Epoch Times Slovensko: Koľko fabrík na batérie je už v Maďarsku postavených?
Timea Ethey Katz: V Maďarsku je celkovo 42 fabrík, z toho 8 baterkární, 4 fabriky na montáž batérií, 3 katódové fabriky, 3 fabriky na výrobu separátorových fólií, 3 na výrobu medených fólií, 6 tovární na výrobu iných batériových surovín, 11 na výrobu komponentov a dielov a recyklačné závody. Je to dohromady až 42 priemyselných závodov.
Ako dlho už fungujú?
Prvú baterkáreň postavili v meste Göd – Samsung SDI. Štart projektu bol v roku 2016 a výroba sa začala už v tom roku. Dva roky nato začali s rozširovaním podniku. Stavebné práce pokračovali aj v roku 2025.
V Komárome sú dve baterkárne. Začiatok výstavby prvej baterkárne bol naplánovaný na marec 2018. Výrobu spustili na jeseň 2019. Druhú baterkáreň v Komárome začali stavať v roku 2019 a hromadnú výrobu spustili v roku 2020. Jednu z týchto baterkární už zatvorili pre znížený dopyt a druhá baterkáreň funguje iba na 50 %.
V meste Iváncsa sa výroba rozbehla v roku 2023.
Najväčšia baterkáreň spolu s dcérskymi spoločnosťami sa plánuje v meste Debrecín. Čínska spoločnosť CATL oficiálne oznámila investíciu v lete 2022, v tom roku sa začala aj výstavba; zverejnila som o tom niekoľko videí. Uvedenie do prevádzky je plánované na začiatok roka 2026. EVE Power v Debrecíne oznámila a začala stavbu v roku 2023, výroba sa rozbehne v roku 2026.
V meste Nyíregyháza stavbu oznámili v lete 2023, stavať ju začali v roku 2025.
Ide len o čínske firmy?
Nie, v mestách Göd, Komárom a Iváncsa sú spoločnosti z Južnej Kórey. V meste Nyíregyháza a v Debrecíne sú čínske spoločnosti. V Debrecíne je aj spoločnosť CATL. Práve túto spoločnosť americká vláda zaradila z dôvodu prepojenia na organizáciu XPCC (Sin-ťiansky výrobný a stavebný zbor) na čiernu listinu. Podľa ich odborníkov Čínska komunistická strana používa XPCC na kontrolu, zastrašovanie a ničenie kultúry Ujgurov.
Rovnako spoločnosť Gotion je zrejme priamo prepojená s viacerými ďalšími subjektmi vlastnenými Čínskou komunistickou stranou, ktoré majú používať nútenú prácu Ujgurov. Najnovšie štúdie odhadujú počet Ujgurov a ďalších etnických menšín zadržiavaných v čínskom Sin-ťiangu na 1 až 2 milióny od roku 2017.
Podľa týchto štúdií majú spoločnosti Gotion a CATL získavať produkty alebo služby priamo od firiem, ktoré sú zrejme zapojené do genocídy Ujgurov organizovanej Čínskou komunistickou stranou. Napríklad majú spolupracovať s XPCC, čo je polovojenská organizácia Čínskej komunistickej strany, ktorá má podporovať moderné otroctvo v Číne. Podľa informácií má XPCC údajne dodávať pracovníkov na nútené práce súkromným čínskym spoločnostiam vrátane spoločností CATL a Gotion.
Plánovaná fabrika v Šuranoch mala podľa oficiálnych plánov stáť na pozemku s rozlohou 95 hektárov, no v máji jej výmeru navýšili na 209 hektárov. Zároveň sa celý industriálny park z pôvodnej výmery 476 hektárov rozšíril na 636 hektárov. Aké veľké sú fabriky v Maďarsku?
V Komárome ide o pozemok s rozlohou 430-tisíc štvorcových metrov, teda 43 hektárov. Odhadovaná hodnota investície bola 97 miliárd forintov (približne 250 miliónov eur), pričom investícia bola podporená nenávratnou finančnou pomocou poskytnutou maďarskou vládou pre spoločnosť z Južnej Kórey.
V meste Göd mala baterkáreň v roku 2022 rozlohu 420 hektárov: predtým museli vyrúbať tunajší les s rozlohou 8 300 štvorcových metrov. V roku 2024 mala rozlohu 553 864 m2. Koncom roka 2024 prijala samospráva mesta Göd rozhodnutie o začatí vyvlastňovacieho konania na ďalších 43 hektárov (59 pozemkov v súkromnom vlastníctve). Začiatkom roka bolo vyrúbaných 25 hektárov lesa a zničených 55 hektárov ornej pôdy. Vzdialenosť od domov je cca 50 metrov. Celková rozloha je cca 123 hektárov, ale spoločnosť plánuje odkúpenie ďalších pozemkov. Baterkáreň v Göde do konca roka 2025 získala približne až 54,4 miliardy forintov (približne 140 miliónov eur) zo štátnej podpory, pričom do tejto sumy nie sú započítané finančné prostriedky vynaložené na infraštruktúru potrebnú na prevádzku závodu.
V meste Iváncsa má baterkáreň rozlohu 140 hektárov.
V Debrecíne sa v roku 2022 hovorilo iba o 21 hektároch. Teraz sú v Debrecíne 2 priemyselné zóny. Priemyselná zóna s baterkárňami a podfabrikami, ktoré sú nevyhnutné pre výrobu rozpúšťadiel, fólií a iných komponentov, má rozlohu 710 hektárov, druhý priemyselný park má rozlohu 129 hektárov. Podľa aktivistov však majú v pláne kúpiť ďalšie pozemky a rátajú s rozlohou 1500-2000 hektárov.
Aký majú tieto fabriky vplyv na životné prostredie? Napĺňa sa v Maďarsku to, čoho sa obávajú ľudia v Šuranoch?
Pretože máme veľké obavy, že sa stane presne to, čo sa deje v Maďarsku, kontaktovala som aj Greenpeace a napísala som pre nich verejnú výzvu, aby sa k danej veci vyjadrili. Následne kontaktovali členov Greenpeace v Maďarsku, od ktorých prevzali zistenia a zverejnili ich na oficiálnej stránke.
V bezprostrednej blízkosti baterkárne v Göde sa nachádza detské ihrisko a na druhej strane vozovky stoja obytné domy. Zverejnila som o tom vlastné fotografie a videá. Obyvatelia tejto oblasti sú nepretržite, vo dne aj v noci, vystavení hluku a svetelnému znečisteniu. Zároveň musia znášať zvýšenú dopravnú záťaž, ako aj neustály pohyb pracovníkov továrne a s tým spojené znečisťovanie okolia. V prípade vážnej havárie by obyvatelia žijúci v blízkosti mohli byť vystavení aj smrteľnému ohrozeniu. Miestni túto oblasť nazvali „zóna smrti“. Odsťahovať sa však nemôžu, keďže ich nehnuteľnosti stratili hodnotu, nie je o to záujem a o odškodnení sa vôbec neuvažuje. S ďalším rozširovaním továrne sa tento problém bezprostredne dotýka čoraz väčšieho počtu ľudí.
To isté môžeme povedať o všetkých obciach v Maďarsku, kde sú baterkárne. Veľkým problémom je, že počas výroby sa skladujú a používajú tisíce ton nebezpečných látok. V niektorých z týchto tovární prebiehala výroba aj napriek tomu, že nemali potrebné povolenia. Dochádzalo k prevádzke bez povolenia, ako aj k opakovanému alebo dlhodobému porušovaniu predpisov v oblasti požiarnej ochrany, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a priemyselnej bezpečnosti, a to bez zásadných následkov.
Sem-tam dostali smiešnu pokutu a vo výrobe pokračovali ďalej. Stalo sa to napríklad aj v Debrecíne, kde ešte nemali vydané povolenie, napriek tomu sa vo fabrike pracovalo. Úrady neposkytujú verejnosti žiadne podstatné informácie o požiaroch a nehodách, ku ktorým v továrni dochádza, a to ani v prípadoch, keď sa o nich z rôznych dôvodov verejnosť predsa len dozvie, napríklad v dôsledku zásahu hasičských jednotiek.
Zverejnila som fotografie, z ktorých vyplýva, že napríklad v Komárne boli počas požiaru pri baterkárni vypnuté sirény, aby nebolo počuť ani vidieť, že sa v továrni niečo deje.
Stály hluk je z továrne počuteľný aj vo vzdialenosti 3-4 kilometre. Úrady to však nechcú brať na vedomie. Zákonom stanovený nočný limit hluku vo výške 40 dB umožňuje pomerne vysokú hladinu hluku (za znesiteľnú by sa považovala hodnota 30 dB), čo už samo osebe nezaručuje pokojný odpočinok. To znamená, že obyvatelia žijúci v blízkosti takéhoto zariadenia s prirodzene vysokými emisiami hluku by mohli trpieť hlukovým znečistením aj v prípade, ak by orgány dohľadu dôsledne vymáhali dodržiavanie predpisov zo strany spoločnosti, no v skutočnosti sa tejto problematike nikto systematicky nevenuje.
Navyše dlhodobo pôsobiace vibrácie (zvukové vlny), ktoré si nie každý musí vedome uvedomovať, môžu negatívne vplývať na organizmus. Neustála nevyspatosť a nedostatok pokojného odpočinku pritom môžu nepriaznivo ovplyvňovať aj pracovný výkon a kvalitu súkromného života.
Baterkárne majú obrovskú spotrebu vody, a to čistej vody, a v kombinácii s klimatickými zmenami a čoraz suchšími letami tento proces naznačuje vážny nedostatok vody v Maďarsku. Platí to aj v prípade Dunaja, pretože závodné komplexy, ktoré postavili zámerne pri Dunaji pre ich obrovskú spotrebu vody, znižujú jeho vodné zásoby. Vidíme to počas letných období, akú nízku hladinu má Dunaj.
V Debrecíne mi aktivisti potvrdili, že investor dal navŕtať bez povolení studne, nakoľko potrebujú čistú pitnú vodu, takže zrejme budú čerpať načierno pitnú vodu. Myslíme si, že to isté sa môže stať aj pri Šuranoch.
Baterkárne potrebujú mať vybudovanú aj vodárenskú infraštruktúru. Je nehorázne, že maďarská vláda z celkovej sumy 100 miliárd forintov, ktorú získali od Európskej únie na rozvoj vodárenskej infraštruktúry, vyčlenila na rozvoj infraštruktúry pre obyvateľstvo len zanedbateľnú časť. Podstatná časť týchto prostriedkov bola použitá na zabezpečenie vysokých nárokov na vodu baterkární.
Výroba batérií si vyžaduje aj mimoriadne vysokú spotrebu elektrickej energie. Podľa odborných posudkov už vybudované a plánované závody zvýšia celkovú spotrebu elektriny v Maďarsku približne o 30 %, čo si vyžiada výstavbu nových elektrární! Napríklad samotná baterkáreň v Debrecíne spotrebuje množstvo elektrickej energie zodpovedajúce produkcii jedného bloku maďarskej jadrovej elektrárne Paks!
Mimoriadne vysoká je aj spotreba zemného plynu v týchto továrňach, preto je nevyhnutné budovať samostatné odbočky plynovodov. Samotné orgány pritom priznávajú, že hluk spojený s ich prevádzkou bude rušiť obyvateľov.
V bodoch som zozbierala fakty: prevádzka bez potrebných povolení; inšpektori utrpeli otravu; vypustenie 88 ton toxických látok s poškodzujúcimi účinkami na plod; nezákonné skladovanie 100 ton nebezpečných látok v výrobnej hale; nefunkčné monitorovacie vrty; obmedzenie používania vody pre obyvateľov z dôvodu znečistenia; smrteľné pracovné úrazy; požiare; koncentrácia niklu nameraná v pracovnom ovzduší bola 250-násobne vyššia než povolený limit; prípady otravy, zdravotné ťažkosti zamestnancov, sťažnosti na nevoľnosť a pracovníci vyšetrení pre krvácanie z nosa.
Ako ďaleko sa tieto fabriky nachádzajú od slovenských hraníc? Môžu mať vplyv aj na naše územie?
Najbližšia továreň k slovenským hraniciam sa nachádza v Komárome, pričom jej vzdialenosť od hranice je približne jeden kilometer. Druhá najbližšia (v Göde), zároveň jedna z najväčších tovární, je vzdialená od slovenských hraníc len približne 18 až 20 kilometrov vzdušnou čiarou.
Vplyv týchto fabrík na územie Slovenskej republiky zatiaľ nebol preskúmaný. Štátne hranice však nepredstavujú bariéru, ktorá by dokázala zastaviť šírenie kontaminácie. Prostredníctvom podzemných vôd sa znečisťujúce látky môžu šíriť aj na vzdialenosť niekoľkých kilometrov. Rovnako sa môžu prenášať vzduchom v závislosti od poveternostných podmienok, vetra alebo zrážok. Túto možnosť kontaminácie preto nemožno vylúčiť.
Dlhodobo som sledovala údaje Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) a opakovane sa ukazovalo, že častokrát práve v Komárne bola zaznamenaná jedna z najhorších kvalít ovzdušia v rámci celého Slovenska. Či táto skutočnosť priamo súvisí s baterkárňou v Komárome, to v súčasnosti nemôžem jednoznačne potvrdiť, no zároveň ju ani nemôžem vylúčiť.
Ohľadom baterkárne, ktorá je iba 18 km vzdialená od hraníc, sa zistilo, že v danom meste sa množstvo oxidu uhličitého napríklad v porovnaní s rokom 2018 zvýšilo až sedemnásobne!
Mimoriadne vysoké bolo aj množstvo vypusteného toxického organického rozpúšťadla používaného pri výrobe elektród, N-metyl-2-pyrolidónu (NMP). V období rokov 2019 až 2022 sa do ovzdušia dostalo celkovo 88 ton tejto látky. Výrazný nárast bol zaznamenaný v roku 2021, keď z bodových zdrojov znečistenia ovzdušia továrne uniklo skoro 82 ton NMP!
Podľa príslušného nariadenia je emisný limit stanovený na úrovni 2 mg/m³. V prípade tejto továrne však bol pre každý zdroj znečistenia ovzdušia emitujúci NMP povolený emisný limit až 150 mg/m³!
Podľa odborníkov 81,4 tony NMP, ktoré sa v roku 2021 dostali do ovzdušia a ktoré sú veľmi dobre rozpustné vo vode, sa mohli spolu so značným množstvom vodnej pary vypúšťanej továrňou, ako aj so zrážkami, rozšíriť aj na veľké vzdialenosti.
Ohľadom Komáromu nemáme k dispozícii žiadne údaje. Ide o látku, ktorá sa biologicky rýchlo rozkladá, avšak vo vodnom prostredí má toxické účinky. Nikto však neskúmal, kam a v akom množstve sa mohla dostať veľká časť rozpúšťadla uvoľneného do ovzdušia, ani aké environmentálne a zdravotné riziká to predstavovalo a môže predstavovať.
V rokoch 2021 a 2022 u 133 zamestnancov bolo zistené, že sa v ich organizme nachádzajú nebezpečné látky, a v roku 2023 sa to týkalo ďalších 44 pracovníkov. Podľa vyšetrení z roku 2021 bola koncentrácia niklu a kobalt v ovzduší na pracovisku desať – a dvadsaťnásobne vyššia než povolené limitné hodnoty. Merania z júna 2023 preukázali, že množstvo niklu bolo až 250-krát vyššie, než je povolený limit!! Fabriky za to dostávajú iba smiešne pokuty. Ako ďaleko sa môžu dostať takéto nebezpečné látky, taktiež nikto neskúmal.
Ako miestni ľudia v Maďarsku na fabriky reagujú? Sťahujú sa preč?
Práve z uvedených dôvodov sa obyvatelia búria a odmietajú výstavbu baterkární. Majú vážne obavy o svoje zdravie, o kvalitu ovzdušia a o pitnú vodu. V blízkosti týchto závodov dochádza k vysychaniu studní a voda z nich už často nie je využiteľná ani na bežné účely. Obyvatelia sa márne pokúšajú predať svoje nehnuteľnosti, lebo záujem o kúpu v okolí tovární prakticky neexistuje a ceny nehnuteľností v týchto lokalitách prudko klesajú. Okrem zahraničných pracovníkov z tretích krajín tam nie je záujem o prenájom.
V súvislosti so zamestnávaním zahraničných pracovníkov obyvatelia upozorňujú aj na pokles miezd, keďže títo pracovníci vykonávajú rovnakú prácu za nižšiu mzdu, čím postupne nahrádzajú domácich pracovníkov z Maďarska. Počuli sme sťažnosti na neprispôsobivé správanie a nárast kriminality v dotknutých mestách. K týmto informáciám však polícia nechce poskytnúť transparentné údaje. Obyvatelia sa zároveň dlhodobo sťažujú na zápach, hluk a monotónne zvuky vychádzajúce z prevádzky týchto zariadení počas celého dňa aj v noci.
Je pravda, že čínske firmy si do Maďarska priniesli vlastné poriadkové zložky – čínsku políciu?
Tieto skutočnosti nám boli prezentované aj v Debrecíne. V súčasnosti tam ešte nie je spustená prevádzka. Fungujú iba menšie subdodávateľské závody. Podľa vyjadrení miestnych aktivistov sa v budúcnosti uvažuje so zamestnaním až približne 10 000 zahraničných pracovníkov, pre ktorých by mali byť zriadené vlastné školy, zdravotnícke zariadenia a údajne aj vlastná polícia. Tieto informácie však zatiaľ neviem potvrdiť. Overené informácie, ktoré mám k dispozícii, sa týkajú skutočnosti, že spoločnosť prepustila maďarských pracovníkov zamestnaných pri výstavbe a následne prijala pracovníkov z Číny.
Avšak v roku 2024 maďarská a čínska vláda podpísali dohodu o spolupráci, ktorá umožňuje spoločné hliadkovanie maďarských a čínskych policajtov na území Maďarska. Ja v tom vidím možnú vnútro bezpečnostnú hrozbu, pretože Čína by prostredníctvom svojich agentov mohla v Maďarsku kontrolovať vlastných občanov. Nie je tajomstvom, že Čínska komunistická strana sleduje svojich občanov po celom svete. Existujú o tom dôkazy, že Čína prevádzkuje medzinárodnú sieť nelegálnych policajných staníc. Podľa zistených informácií aj v Maďarsku (pozn. red.: tiež v Bratislave) fungovali dve takéto „policajné“ centrá, ktoré slúžia na ideologickú kontrolu čínskej diaspóry zo strany čínskeho štátu a v prípade potreby aj na nátlak smerujúci k návratu jej členov do Číny.
Kto v týchto fabrikách pracuje – dá sa povedať, aký je pomer cudzincov a domácich? A aké sú pracovné podmienky?
Kórejskí, čínski, vietnamskí, ukrajinskí, filipínski a ďalší zahraniční pracovníci, ktorí pracujú v továrňach alebo na stavbách, často žijú v mimoriadne zlých podmienkach, takmer ako v krajinách tretieho sveta. Neraz býva v jednom rodinnom dome tridsať až štyridsať osôb. Keďže sú neprispôsobiví, spôsobuje to vážne problémy v susedstve.
V uvedených oblastiach je nezamestnanosť minimálna, takže potrebujú pracovníkov z tretích krajín. V skutočnosti platí, že čím viac sa hovorí o vytváraní nových pracovných miest, tým viac je potrebné zabezpečovať príchod zahraničných pracovníkov, teda „migrantov“, do Maďarska, a zároveň im poskytovať zdravotnú starostlivosť a služby ďalších systémov verejného zabezpečenia. Ja hovorím o legalizácii migrácie takýmto spôsobom.
Vytvára to však ďalší problém. Keďže pracovníci z tretích krajín urobia tú istú robotu za nižšiu mzdu, postupne prepúšťajú miestnych pracovníkov. Postupne nahrádzajú maďarských pracovníkov nielen v baterkárňach, ale aj v iných sektoroch.
Profitujú z čínskych fabrík aj domáce firmy alebo subdodávateľské firmy sú tiež čínske?
Prínos maďarských spoločností z batériových tovární spočíva predovšetkým v zapojení sa do hodnotového reťazca, ako je doprava, logistika, stavebníctvo. Samozrejme, ide prevažne o podniky, ktoré sú v rukách osôb blízkych vláde.
Aký prínos majú tieto fabriky pre Maďarsko a prečo má čínsky režim záujem investovať pomerne veľa peňazí v cudzej krajine?
Zisk z týchto investícií obohacuje predovšetkým zahraničné nadnárodné spoločnosti, a preto má maďarská ekonomika z týchto investícií len minimálny úžitok. Podľa občanov a odborníkov tieto investície neslúžia rozvoju maďarského hospodárstva ani jeho približovaniu sa k úrovni Európy. Tieto investície majú veľmi nízky hospodársky prínos, no majú mimoriadne náročnú spotrebu vody a energie a znamenajú vážne ohrozenie prírodných zdrojov.
Zatiaľ čo sa v Maďarsku opakujú suché letá a na veľkej časti územia krajiny dochádza k postupnému poklesu hladiny podzemných vôd, pre baterkárne sú vodné zdroje štátu k dispozícii prakticky bez obmedzení. Zabezpečenie energetických potrieb týchto závodov si navyše bude vyžadovať využívanie zemného plynu z Ruska, výstavbu ďalších tepelných elektrární a solárnych elektrární prevádzkovaných čínskymi spoločnosťami. V Maďarsku v blízkosti baterkární sú obrovské solárne alebo veterné parky.
Keďže je pre vládu dôležité, aby nikto nemohol zasahovať do jej rozhodnutí, tieto investície sú okamžite vyhlásené za projekty mimoriadneho významu z hľadiska národného hospodárstva. Tento osobitný status následne prepisuje nielen miestne stavebné predpisy danej obce, ale aj značnú časť platných maďarských zákonov. To znamená, že prakticky akýkoľvek nebezpečný priemyselný závod môže byť vybudovaný kdekoľvek, na ornej pôde, na mieste lesa, na území s ochranou prírody a vo väčšine prípadov dokonca v bezprostrednej blízkosti obytných domov.
Príslušné orgány sú zároveň nútené vydávať povolenia pre tieto továrne v zrýchlenom režime, pričom vyzerá to tak, že nikto neskúma environmentálne a zdravotné hľadiská, ani odborné námietky. To isté môžeme pozorovať aj v Šuranoch, kde je strategická investícia plánovaná na úrodnej poľnohospodárskej pôde, a napriek tomu, že tam boli objavené hrobové miesta z mladšej doby kamennej, všetko musí byť urýchlene zakryté a zasypané zeminou.
Juhokórejské a čínske spoločnosti, ktoré sa usádzajú v Maďarsku, získavajú od štátu významnú štátnu podporu a daňové úľavy. Maďarsko poskytuje rozsiahle finančné prostriedky aj na budovanie infraštruktúry pre tieto továrne. Na výstavbu cestnej siete a zabezpečenie dodávok vody, elektriny a plynu sa vynakladajú stovky miliárd forintov z verejných zdrojov.
Vláda pritom podporu týchto investícií odôvodňuje vytváraním pracovných miest, avšak v samotných závodoch je zamestnávané veľké množstvo zahraničných pracovníkov. Maďarsko tak v skutočnosti z daňových prostriedkov maďarských občanov zabezpečuje pracovné miesta pre zahraničných zamestnancov a vyzerá to tak, že takto podporuje migráciu. V Maďarsku v roku 2024 pracovalo oficiálne 65 000 pracovníkov z tretích krajín. Mohla by som hovoriť aj o recyklačných závodoch a čiernych skládkach s nebezpečným odpadom z týchto podnikov, ide o ďalšiu rozsiahlu a samostatnú problematiku….
Ďakujeme za rozhovor!
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?