Zaujímavosti

Tisícročné semienko z Judskej púšte ožilo: Vedci skúmajú, či ide o biblický balzam z Gileádu

Vedci vypestovali strom zo starovekého semena, ktoré našli v izraelskej jaskyni. Mohol by patriť k vyhynutému druhu, ktorého liečivé vlastnosti sa viackrát spomínajú v Biblii.

Botanici, poľnohospodári a archeológovia spoločne dokázali malý zázrak. Z takmer 2 centimetrového semienka vypestovali dávno stratený strom. Zrnko veľké ako necht sa pred približne 1000 rokmi dostalo do izraelskej jaskyne, kde prežilo celé stáročia.

Teraz sa toto nenápadné semienko prebudilo k životu a s ním aj skryté tajomstvo: v jednom biblickom verši sa spomína strom, ktorý by mu mohol zodpovedať. Mohlo by ísť o uctievaný a vysoko cenený judský balzamový strom?

Dokázalo vyklíčiť po 1000 rokoch

V polovici 80. rokov 20. storočia archeológovia pri vykopávkach v jaskyni v Judskej púšti v Izraeli narazili na malé semeno. Podľa rádiokarbónového datovania pochádzalo z obdobia medzi rokmi 993 až 1202 po Kristovi.

Biológov prekvapilo, že aj po približne 1 000 rokoch bolo semeno stále schopné klíčiť. V roku 2010 ho preto vedci zasadili a starostlivo sa oň starali – krátko nato vyklíčilo. O 15 rokov neskôr strom dorástol do impozantnej výšky troch metrov.

Tím výskumníkov ho pomenoval „Sheba“. Počas jeho rastu vedci skúmali jeho kôru, živicu a listy. Dnes, takmer 40 rokov od objavenia semena, informovali o druhu stromu, ktorého stopy siahajú až do biblických čias.

Záhadné miesto objavu

Botanická analýza ukázala, že Sheba patrí do rodu Commiphora a do čeľade Burseraceae, ktorá zahŕňa 200 druhov. O aký druh ide presne, zatiaľ nie je známe, pretože strom doteraz nekvitol. Až po vykvitnutí budú môcť botanici preskúmať reprodukčné charakteristiky a priradiť strom k presnému druhu.

„Presný druh je zatiaľ nejasný, a preto je potrebný ďalší výskum. Žiadne laboratórium doposiaľ nepreskúmalo všetky druhy Commiphora,“ vysvetľuje Andrea Weeksová, profesorka biológie na americkej George Mason University.

Jedným z najzáhadnejších aspektov tohto objavu je miesto nálezu semena. Podľa výskumníkov sa jaskyňa, v ktorej bolo semeno po stáročia uchovávané, nachádza ďaleko od súčasného výskytu rastlín rodu Commiphora.

„Rádiokarbónové datovanie ukazuje, že toto semeno pochádza z obdobia dávno po biblických časoch, no nevysvetľuje, ako alebo prečo sa pred 800 až 1000 rokmi ocitlo v jaskyni v Judskej púšti,“ uvádza A. Weeksová.

Spoločné korene s biblickým stromom?

Vedci spočiatku predpokladali, že ide o druh rodu Commiphora. Z jedného z týchto druhov – konkrétne Commiphora gileadensis – získavali ľudia v staroveku slávny „judský balzam“, silne voňavú aromatickú živicu využívanú na liečebné účely.

Mnohí grécki a rímski autori písali od 4. storočia pred n. l. až do 8. storočia n. l. o zázračnom lieku z Judey. Balzam sa rýchlo stal jedným z najcennejších vývozných artiklov a používal sa ako parfum, na liečenie chorôb, na balzamovanie, ako protijed i podobne ako kadidlo na náboženské účely.

Judský balzam však v 9. storočí n. l. z tejto oblasti zmizol. Zostali po ňom len diskusie vedcov, či tento zázračný liek skutočne existoval. Ak áno, z akej rastliny sa vyrábal a prežil dodnes niekde inde? Je úspešne vypestovaný strom touto stratenou rastlinou?

Genetické porovnanie však prinieslo sklamanie. Sheba nie je blízkou príbuznou Commiphora gileadensis, rozšírenej v Levante, ale skôr troch juhoafrických druhov.

Zároveň sa Sheba výrazne líši od všetkých doteraz skúmaných druhov, takže by mohlo ísť o samostatný, dosiaľ neznámy druh. Výskumníkov však čakalo ďalšie prekvapenie v podobe drobných detailov.

Liečivá živica

Chemická analýza listov a živice ukázala, že strom má málo vonných látok, ale je bohatý na biologicky aktívne zlúčeniny s protizápalovými a protirakovinovými vlastnosťami. Vedci navyše objavili v listoch druh oleja – skvalén –, ktorý je známy ako antioxidant a používa sa na liečbu kože.

To by mohlo naznačovať, že živica tohto stromu je liečivá látka „tsori“, spomínaná viackrát v Biblii a nazývaná aj „ladánum“. „Identita biblického tsori (v preklade balzam) je už dlho predmetom sporov,“ uvádzajú vedci vo svojej štúdii.

Prvé zmienky o tomto obľúbenom tovare sa nachádzajú v knihe Genesis (37:25, 43:11) a pochádzajú z 18. až 16. storočia pred n. l. Okrem iného sa v nej píše: „Vezmite so sebou do svojich batožín to najlepšie z úrody krajiny a odovzdajte to mužovi ako dar: trochu mastixu, trochu medu, tragakantu a ladanumu, pistácií a mandlí.“

Živica sa spomína aj v biblických prameňoch, ktoré sú o 1000 rokov staršie (Jeremiáš 8:22, 46:11, 51:8; Ezechiel 27:17). Viackrát sa tu hovorí o balzame z biblickej krajiny Gileád v dnešnom Jordánsku, ktorý má liečivé účinky. „Ako náhle padol a bol rozdrvený Babylon. Plačte nad Babylonom, prineste balzam na jeho rany, či by sa možno dal vyliečiť,“ píše sa v knihe Jeremiáš.

Jeden strom, mnoho otázok

Vzhľadom na jeho liečivé a len slabo aromatické vlastnosti vedci predpokladajú, že Sheba by mohla byť stromom, ktorý poskytoval liečivú živicu „tsori“. „Domnievame sa, že Sheba by mohla byť vyhynutý, neznámy druh rodu Commiphora… ktorý bol kedysi v tejto oblasti rozšírený. Jeho živica ‚tsori‘, spomínaná v biblických textoch, bola pravdepodobne cenná a spájaná s liečivými účinkami, no nepovažovala sa za veľmi voňavú,“ vysvetľujú vedci vo svojej štúdii.

Môže byť Sheba skutočne stromom, z ktorého pochádza liečivá živica? Hoci biblické zdroje často spomínajú živicu „tsori“, neexistuje opis stromu, ktorý by tento vzácny produkt poskytoval.

„Ako väčšina vedeckých výskumov, aj tento projekt zanecháva viac otázok ako odpovedí,“ hovorí A. Weeksová. „Vrhá svetlo na komplexnosť biodiverzity a pripomína nám, ako úzko je život v priebehu času prepojený.“

Čoraz viac klíčiacich semien

Hoci väčšina semien a zŕn je veľmi malá, archeológovia ich stále nachádzajú po celom svete, takže semeno z izraelskej jaskyne nie je ojedinelým prípadom. Menej časté, no nie jedinečné je to, že niektoré z nich zostali neporušené a môžu z nich opäť vyrásť rastliny.

Vedci už napríklad úspešne vyklíčili približne 30 000 rokov staré semená zo sibírskeho permafrostu, ako aj 2000 rokov staré datľové semená, 1300 rokov staré lotosové semená a 151 rokov staré akáciové semená. Niektoré z nich patria k dávno vyhynutým druhom rastlín.

S pokrokom v genetike a biotechnológiách sa čoraz viac zintenzívňujú snahy o oživenie vyhynutých druhov zvierat i rastlín. V prípade starých semien chcú vedci získať nielen viac informácií o minulosti, ale aj znovu využiť staré odrody v súčasnosti.

Botanička Elaine Soloweyová preto oživila viac ako 100 vzácnych alebo takmer vyhynutých rastlín a bylín, ktoré sa používali v tibetskej, čínskej a biblickej medicíne.

Ďalším dôležitým cieľom je obnova starých semien. Predovšetkým historické druhy obilnín, ako špalda, jednozrnka a pšenica, majú zvýšiť rozmanitosť moderného poľnohospodárstva a priniesť odolnejšie plodiny. To sa stretáva s čoraz väčším záujmom spotrebiteľov.

„Ľudia sa zaujímajú o rozmanitosť, o bohatšiu chuť, o zdravšie ingrediencie a staré odrody obilnín ponúkajú zaujímavé možnosti,“ vysvetľuje Friedrich Longin, profesor biológie na poľnohospodárskej univerzite v Hohenheime.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK