Nízke riziko, vysoký zisk: prečo je korupcia na Ukrajine stále systémovým problémom (Analýza)
Na Ukrajine je korupcia vnímaná ako „nízkoriziková“ a „vysokozisková“, pričom je široko rozšírená. Taký je výsledok amerického prieskumu z decembra 2025. Pod medzinárodným tlakom sa Zelenskyj snaží podniknúť kroky, aby tento dojem vyvrátil. Aj experti EÚ však majú pochybnosti o účinnosti vyšetrovacích orgánov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 2. januára vymenoval Kyryla Budanova, náčelníka vojenskej tajnej služby (HUR), za vedúceho svojej prezidentskej kancelárie.
Zelenskyj svoj krok odôvodnil na Telegrame: „Ukrajina sa teraz musí viac sústrediť na otázky bezpečnosti, rozvoj obranných a bezpečnostných síl Ukrajiny, ako aj na diplomatickú cestu v rokovaniach, a prezidentská kancelária bude slúžiť v prvom rade na plnenie týchto úloh.“
Toto nové obsadenie nasleduje po prepustení Andrija Jermaka v novembri 2025. Jermak bol vedúcim úradu, obchodným partnerom Zelenského z čias jeho filmovej a televíznej kariéry a osobným priateľom ukrajinského prezidenta. Päť rokov rozhodoval o tom, koho Zelenský prijme osobne. Dôvodom Jermakovho prepustenia bolo odhalenie posledného veľkého korupčného škandálu v novembri.
Nové zmeny na pozíciách a obsadenie miesta politicky neznámym Kyrylom Budanovom možno interpretovať aj ako pokus vedenia v Kyjeve zvládnuť masívnu korupciu v krajine. 39-ročný trojhviezdičkový generál Budanov vedie HUR od roku 2020.
Budanov sa stal na Ukrajine známym, pretože podľa online denníka Kyiv Independent je jeho tajná služba považovaná za „jednu z najkompetentnejších inštitúcií v krajine“. Podľa denníka, „verejne vyslovil smelé predpovede o výsledku vojny“, ktoré sa však vždy nenaplnili.
Budanovovo obsadenie kľúčovej pozície v prezidentskej kancelárii má tú výhodu, že sa už dlhší čas podieľa na rokovaniach o mierovej dohode s Ruskom. V novembri sa Budanov zúčastnil aj na rokovaniach s USA a Ruskom v Abú Zabí.
Výsledky v boji proti korupcii
Otvorenou zostáva otázka, či táto nová personálna zmena v najbližšom okolí Zelenského bude stačiť. Existuje totiž mnoho dôvodov a príčin, prečo boj proti korupcii na Ukrajine bol, je a zostáva naďalej veľmi ťažký.
Medzinárodná mimovládna organizácia Transparency International momentálne uvádza Ukrajinu na 105. mieste rebríčka skorumpovanosti štátov. Celkovo je hodnotených 180 krajín, pričom na prvom mieste je Dánsko ako najmenej skorumpovaná krajina. Na porovnanie: Slovensko je na 59. mieste.
Ukrajina prijala prvý zákon o boji proti korupcii už v roku 1995, krátko po svojom vstupe do Rady Európy. Podľa odhadov washingtonského think tanku Center for European Policy Analysis (CEPA) však tieto rané rámcové dokumenty mali prevažne iba symbolický charakter.
Skutočný boj proti korupcii sa začal až po revolúcii na Majdane vo februári 2014, keď Ukrajina podpísala asociačnú dohodu s Európskou úniou. V tom čase EÚ požadovala zriadenie nezávislých protikorupčných orgánov, ktoré by boli chránené pred politickým vplyvom. Ukrajina následne vytvorila toľko inštitúcií na boj proti korupcii, že sa tým stratila transparentnosť a vznikli kompetenčné spory. Kritici za tým vidia úmysel.
Mnoho orgánov, malá efektívnosť
Národný protikorupčný úrad Ukrajiny (NABU) je napríklad zodpovedný za vyšetrovanie vysokopostavených úradníkov, ministrov, poslancov a sudcov. NABU má síce vyšetrovacie právomoci, ale nemôže sám vzniesť obvinenie. Odhalené prípady musí odovzdať Špeciálnej prokuratúre na boj proti korupcii (SAPO). SAPO je poverená tým, aby dohliadala na NABU, ale predovšetkým má právne spracovávať prípady korupcie, ktoré odhalil NABU.
Ďalším orgánom je Národná agentúra na prevenciu korupcie (NACP). Podľa publikácie Transparency International Ukraine z 1. decembra 2025 experti EÚ pochybujú o jej nestrannosti a účinnosti. Zistilo sa napríklad, že jeden zo zamestnancov NACP prijal úplatok vo výške 20 000 amerických dolárov. Agentúra teraz vedie vnútorné vyšetrovanie.
Ako keby to nestačilo, bola zriadená aj Agentúra na vymáhanie a správu majetku (ARMA). Podľa vlastného opisu je jej úlohou „vyhľadávať a sledovať majetok, ktorý bol nelegálne prevedený z Ukrajiny v dôsledku korupcie a iných trestných činov“.
Okrem toho má ARMA „zaviesť transparentné a účinné mechanizmy na správu zabaveného majetku“. Keďže mnoho súdov odmietlo prijať a prejednávať prípady podozrenia z korupcie, ktoré NABU postúpila SAPO, v roku 2019 musel byť nakoniec zriadený aj Vyšší protikorupčný súd (HACC). Ten však bol okamžite zrušený.
Úplatky zostávajú „nízkorizikové a vysokoziskové“
V tom istom roku totiž ukrajinský ústavný súd zrušil zákon proti nezákonnému obohacovaniu, „čím bolo viac ako 60 prebiehajúcich vyšetrovaní vyhlásených za neplatné“, konštatoval washingtonský think tank CEPA. Tento právny krok de facto „udelil amnestiu úradníkom s pochybným majetkom“.
Americkí pozorovatelia v decembri skonštatovali: „Pravdepodobnosť, že mnohí úradníci zostanú neodhalení, je naďalej vysoká.“
Korupcia na Ukrajine je preto vnímaná ako „nízkoriziková“ a „vysokozisková“ a naďalej pretrváva. Treba konštatovať, že napriek množstvu inštitúcií na boj proti korupcii sa Ukrajine doteraz nepodarilo účinne zvládnuť mentalitu úplatkov v krajine. Tento aspekt sa v diskusii o takzvanom zbližovaní Ukrajiny s Európskou úniou často prehliada.
Najzávažnejší prípad minulého roka
Na Ukrajine bolo minulý rok odhalených menej prípadov korupcie ako v roku 2024. Tieto prípady sa však ukázali ako oveľa závažnejšie ako v predchádzajúcich rokoch. Niekoľko prípadov totiž vedie k najbližšiemu okruhu známych a priateľov prezidenta Zelenského. Jedným z najvýznamnejších prípadov minulého roka bola „Operácia Midas“ NABU.
Úrad vyšetroval Timura Mindiča, podnikateľa a známeho prezidenta Zelenského, a vedúceho prezidentskej kancelárie Andrija Jermaka. NABU v lete oznámil, že oboch odpočúval. Agentúra ich podozrievala z úplatkov v lukratívnom ukrajinskom energetickom sektore. Namiesto podozrivých však vyšetrovateľov NABU zatkla ukrajinská vnútorná tajná služba SBU.
21. júla ukrajinský parlament prijal zákon, podľa ktorého majú všetky protikorupčné orgány podliehať generálnemu prokurátorovi. Tým sa mala drasticky obmedziť nezávislosť všetkých vyšetrovacích orgánov. Zákon bol prijatý narýchlo a bez dodržania všetkých vyžadovaných procedurálnych predpisov. Následne došlo v Kyjeve k masovým protestom, aké tam od Majdanu v roku 2014 neboli.
EÚ do situácie vstúpila s upozornením na to, že takáto legislatíva môže ohroziť zbližovanie Kyjeva s Bruselom. Trvalo týždeň, kým Zelenskyj a jeho lojálna parlamentná väčšina toto rozhodnutie zrušili. Odvtedy niektorí podozrievajú Zelenského z toho, že v skutočnosti nechce bojovať proti korupcii vo svojej krajine.
10. novembra NABU a SAPO spoločne zverejnili výsledky Operácie Midas a oznámili, že ide o úplatky v celkovej výške približne 100 miliónov eur v štátnej jadrovej spoločnosti Energoatom.
Protikorupčné orgány opierajú svoje obvinenia o 15-mesačné odpočúvanie. Okrem toho vykonali viac ako 70 prehliadok. Medzi podozrivými sa spomína bývalý minister energetiky a novovymenovaný minister spravodlivosti Herman Haluščenko, ako aj Olexij Černyšov, podnikateľ a bývalý riaditeľ štátneho energetického koncernu Naftohaz. V čase odhalenia bol podpredsedom vlády a 18. novembra bol zatknutý.
Haluščenko odstúpil 12. novembra zo svojej ministerskej funkcie, rovnako ako Svitlana Hrynčuková, ktorá bola ministerkou energetiky len od júla 2025. Obaja sú vyšetrovaní. Súdny záznam uvádza, že spolu mali milostný pomer. Podľa vyšetrovateľov Hrynčuková viackrát prenocovala u Haluščenka, ktorý jej prenechal post ministerky energetiky.
V centre vyšetrovania je však Timur Mindič, filmový producent a bývalý obchodný partner Zelenského. Je považovaný za kľúčovú postavu v prípade úplatkov Energoatomu. Keďže je nielen ukrajinským, ale aj izraelským občanom, Mindič krátko pred domovou prehliadkou NABU odišiel do Izraela. Vraj bol vopred varovaný.
Aj jeho bratranec Leonid je podozrivý z korupcie a vyšetrovaný. Mindiča v Izraeli vypátrali novinári z Ukrajinskej Pravdy a konfrontovali ho s tým, že je podozrivý z korupcie aj v súvislosti s nezrovnalosťami v ukrajinskom zbrojárskom koncerne Fire Point.
Firma vyvíja a vyrába na objednávku ukrajinského ministerstva obrany autonómne drony a riadené strely. Mindič je údajne tichým spoločníkom zbrojárskej firmy a loboval za ňu v ukrajinskej vláde. Podozrivý popiera všetky obvinenia. V Izraeli je v bezpečí pred trestným stíhaním, pretože Izrael nevydáva svojich občanov do iných štátov.
Zhoršila vojna korupciu?
Americká politologička Susan Stewartová je presvedčená, že vojna na Ukrajine zmarila všetok pokrok v boji proti korupcii, uviedla pre Deutschlandfunk Kultur.
Okrem toho Zelenskyj nie je podľa nej vždy skutočne informovaný o dianí a až do odvolania riaditeľa prezidentskej kancelárie Jermaka bol od tejto problematiky izolovaný. Celkovo politologička vníma úplatky a korupciu na Ukrajine ako súčasť systému.
A tak táto pätica agentúr – NABU, SAPO, NACP, ARMA a HACC – môže tento systém postupne rozbiť. Ukrajinský denník Kyiv Post vidí v práci týchto protikorupčných orgánov na konci roka 2025 „iskierku nádeje“.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Povedzte nám svoj názor! Vaša spätná väzba nám pomáha prinášať témy, ktoré vás zaujímajú.