Karas z KDH pre Epoch Times: Zmeny v ústave sú v súlade s právom EÚ. Musíme chrániť zdravý rozum (Rozhovor)
Novela ústavy, ktorú v parlamente podporila aj väčšina opozičného KDH, vyvolala jednu z najväčších politických debát ostatných mesiacov. Kritici varujú pred rizikom oslabenia európskeho právneho rámca a možnej diskriminácie menšín, podporovatelia naopak tvrdia, že ide o návrat k princípom suverenity a ochrane kultúrno-etických hodnôt. O tom, ako KDH vníma túto situáciu, ako reaguje na konanie Európskej komisie a aké ďalšie kroky plánuje, sme hovorili s podpredsedom KDH a bývalým ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom.
Epoch Times Slovensko: KDH spolu s vládnou koalíciou podporilo novelu ústavy, ktorá posilňuje „národnú identitu“ a stanovuje nadradenosť slovenského práva nad európskym v otázkach kultúry a etiky. Ako KDH odôvodňuje túto podporu a ako vyvažujete svoju kresťansko-demokratickú identitu s obavami, že to môže oslabiť právny rámec EÚ?
Viliam Karas: Prijatá zmena ústavy nijako nemôže oslabiť právny rámec EÚ. Ten je jasne daný a vychádza zo zásady preneseného výkonu kompetencií. Teda všetko, na čo členské štáty splnomocnili Úniu, má Únia riadne vykonávať. Ústava SR, rovnako ako početná judikatúra iných členských štátov, len potvrdzuje niečo, čo vždy malo byť samozrejmé – že členské štáty majú naďalej suverenitu v oblasti národnej identity a teda aj v základných kultúrno-etických otázkach.
Ak by si naopak Únia chcela prisvojovať právomoci, ktoré nemá, tak práve to je spôsobilé oslabovať úniu. A žiaľ, sme toho trochu svedkami už teraz, keď vidíme, že Únia sa venuje všeličomu, najmä množstvu zbytočnej ideológie, zatiaľ čo zlyháva v základných funkciách – konkurencieschopnosť, vnútorná a vonkajšia bezpečnosť, podpora inovačného prostredia a podobne.
To, že KDH podporilo návrh ústavy, je dané tým, že vychádza presne z nášho programu a presne zodpovedá deklarácii o suverenite v kultúrno- etických otázkach, ktorú parlament schválil ešte pred vstupom do EÚ na návrh KDH. Presadili sme dobrú zmenu ústavy, ktorá je plne súladná s princípmi, na ktorých bola úspešne vybudovaná celá Únia a je v záujme Únie, aby sme tieto princípy, ako je subsidiarita, dôsledne ochraňovali.
Jednou z diskutovaných zmien je ústavné uznanie iba dvoch pohlaví – muž a žena. Ako v KDH vnímate riziko, že taká definícia môže diskriminovať trans, nebinárne alebo intersex osoby?
Je naozaj zvláštne, že dnes kontroverzne vyznievajú práve tie najsamozrejmejšie veci, vrátane tej, že ľudia sú mužmi a ženami. Vôbec by ma táto téma nezaujímala ani by sme sa jej v KDH nevenovali, keby sme nečelili obrovským snahám presadzovať ideologické experimenty aj v oblasti ľudskej intimity a rodiny.
My sme si túto agendu nevybrali, ale vnucuje nám ju extrémna ľavica a je našou povinnosťou chrániť zdravý rozum. Dôrazne odmietam, že by prijaté znenie kohokoľvek diskriminovalo. Práve naopak, chráni aj zraniteľných ľudí pred módnymi trendmi, ktorých obeťou sú často mladí ľudia a chráni aj práva žien, čo potvrdil aj výbor OSN pre boj proti násiliu na ženách. Rovnako platí, že prijatá zmena sa nijako netýka vedecky podložených zdravotných úkonov, ktoré rešpektujú biologickú realitu a najmä ktorých cieľom je pomoc človeku v súlade s rešpektovaním jeho dôstojnosti.
Novela obmedzuje adopciu len na manželské páry, čím prakticky vylučuje napríklad pár lesbičiek či slobodné osoby. Ako odôvodňujete, že by štát mal preferovať manželské páry z hľadiska adopcie, a čo hovoríte na obavy, že to môže byť v rozpore s právami dieťaťa a rodinnou rozmanitosťou?
Po prvé, adopcia sa neobmedzuje na manželské páry, naďalej je možné osvojenie aj osamelou osobou, ak je to v záujme dieťaťa. Čiže ostáva zachovaný právny rámec, ktorý tu bol aj pred prijatím novely ústavy. Toto je jeden z dobrých príkladov, čo je v ústave naozaj a čo sa o nej začalo hovoriť. Konkrétne v tejto oblasti nedošlo k žiadnej obsahovej zmene oproti súčasnému stavu. Došlo len k pozdvihnutiu súčasnej právnej úpravy zo zákona o rodine na rovinu ústavy. A je dobre, že sme to spravili, lebo vidíme, že ministerstvo spravodlivosti navrhuje zrušenie celého zákona o rodine a jeho podriadenie pod občiansky zákonník. Pokiaľ ide o samotnú otázku adopcií, tam je potrebné predovšetkým zvoliť správne hľadisko.
Adopcie totiž nikdy nesmú byť primárne o právach dospelých, ale v prvom rade o ochrane práv detí a sledovaní ich najlepšieho záujmu. A ja som hlboko presvedčený o tom, že v najlepšom záujme dieťaťa, aj tomu, ktorému hľadáme náhradnú starostlivosť, je vyrastať v rodine s otcom a matkou. Samozrejme, každý prípad je potrebné citlivo zvážiť, ale základné nastavenie je, že o osvojenie žiadajú manželia, ktorí prejdú psychologickými testami a prísnou prípravou a tak je to podľa môjho názoru dobre. Čo ale nevylučuje adopciu aj jednotlivcom, tak ako sa to dialo aj pred prijatím novely ústavy.
Európska komisia (EK) spustila voči Slovensku konanie pre porušenie princípu nadradenosti práva EÚ. Ako KDH reaguje na toto obvinenie? Veríte, že slovenská ústavná zmena je v súlade s európskymi záväzkami a že „suverenita v otázkach identity“ je legitímny právny pojem, ktorý nespochybňuje integráciu v rámci EÚ?
Rozhodnutie EK je podľa mňa odbornou chybou a prevážili pri ňom politické dôvody. Ale všetko zlé je na niečo dobré – verím, že tento krok Komisie vyvolá odbornú diskusiu nielen u nás, ale aj v iných štátoch EÚ a začneme sa serióznejšie baviť o tom, čo EÚ môže a má robiť a do čoho sa naopak starať nemá.
A verím, že sa začneme viac pozerať na to, ako Únia plní svoje funkcie v oblasti konkurenscieschopnosti, rozvoja spoločného trhu, inovácii, vnútornej a vonkajšej bezpečnosti a aspoň akej takej globálnej relevancii. Lebo toto sú všetko oblasti, kde zásadne zlyhávame a namiesto toho, aby únia naplno robila niečo pre zmenu tohto stavu, venuje sa rozličnými ideológiám a ich presadzovaniu v rozpore so záujmami členských štátov.
Benátska komisia vyjadrila obavy, že pojmy ako „národná identita“ či „etické otázky“ sú príliš nejasné a môžu sa interpretovať ľubovoľne. Ako KDH zabezpečí, aby sa tieto ustanovenia nevyužívali na diskrimináciu?
Znenie Ústavy SR je v poriadku a plne zodpovedá aj zmluve o EÚ, ktorá rovnako používa tieto pojmy pri vymedzovaní oblastí, kde únia rešpektuje suverenitu členských štátov. Je to umelý spor. K hypoteticky nesprávnej interpretácii mohlo dôjsť rovnako pred prijatím tejto zmeny. Ústava len potvrdzuje to, čo vždy platilo, a dáva jasný návod ústavnému súdu, aby prípadný spor vykladal v súlade s Ústavou SR a zároveň európskymi aj inými medzinárodnými záväzkami.
Novela ústavy zavádza nutnosť rodičovského súhlasu pre sexuálnu výchovu v školách. Kritici namietajú, že deti tak môžu prísť o svoje právo na kvalitné, objektívne informácie, ktoré sú dôležité pre ich rozvoj a ochranu pred dezinformáciami…
KDH plne podporuje to, aby deti mali objektívne informácie, aby mali kvalitné vzdelanie vo všetkých oblastiach vrátane biológie človeka, ale aj v oblasti prevencie pred zneužívaním. Zároveň chceme rešpektovať právo a povinnosť rodičov riadne vychovávať svoje deti a vyberať im vzdelanie, ktoré je pre ich dieťa najlepšie a je v súlade s ich presvedčením. To je predsa ich prirodzené a ústavné právo.
Preto preferujeme, aby školy mali dostatok slobody a autonómie, aby boli imúnne pred centralizovanými pokusmi presadzovať takú či onakú ideológiu zo štátnej úrovne. A rovnako si myslíme, že rodičia majú mať právo rozhodovať, či dovolia aby im niekto cudzí hovoril do najintímnejších vecí v oblasti sexuality.
Som presvedčený o tom, že rodičia majú právo aj povinnosť vychovávať svoje deti k zodpovednosti v oblasti sexuálneho správania a majú právo chrániť svoje deti pred pokusmi hovoriť im, že v tejto oblasti je všetko dovolené – a hlavne čo najskôr a s čo najväčším počtom.
Ak Komisia pristúpi k ďalšiemu kroku — odôvodnenému stanovisku či prípadne postúpeniu na Súdny dvor EÚ — považovalo by KDH tieto reakcie zo strany Bruselu za prijateľné? Je KDH pripravené aj na riziko potenciálnych sankcií alebo obmedzení, ak by Súdny dvor EÚ rozhodol, že novela porušuje európske právo?
Zmeny v ústave sú dobré, sú v súlade s právom EÚ a ak v tom celom ostane aspoň štipka zdravého rozumu a úcty k právu, o žiadnych sankciách nemôže byť reč. Dúfam však, že skutočným výsledkom infrigementu bude rozprúdená celoeurópska diskusia o smerovaní Únie a príležitosť upratať si priority. Pretože toto Únia dnes veľmi potrebuje, ak chce byť jednotná a relevantná vo svete.
Aký je dlhodobejší politický cieľ KDH s touto novelou ústavy?Je súčasťou širšej vízie KDH pre reformu slovenského ústavného poriadku? Máte v pláne ďalšie zmeny, ktoré by ste chceli presadiť?
Mrzí ma, že pán premiér Fico nesplnil svoj verejný sľub o podpore výhrady vo svedomí. Možno preto, že ide o výsostne liberálnu hodnotu v pravom slova zmysle, ktorá prináša viac slobody pre všetkých. Verím však, že aj toto je oblasť, kde by sme mohli naprieč politickými stranami nakoniec uspieť, pretože by to bolo dobré pre ľudí.
Pokiaľ ide o dlhodobé ciele, ochrana overených hodnôt je súčasťou DNA nášho politického hnutia, ale tvorí len jeden z mnohých pilierov našej politiky. Je to niečo, na čom sa dá stavať ďalej, ale prioritou bude obnova krajiny vo všetkých oblastiach počnúc elementárnou kultúrou správy vecí verejných.
V rámci toho bude prioritou zodpovedná hospodárska politika, vrátanie úcty k právnemu štátu a spravodlivosti, skutočná reforma a modernizácia školstva, garancia bezpečnosti občanov cez premyslené a efektívne investície do obrany. Veľkou výzvou bude snaha o zmiernenie spoločenského rozdelenia a spojenie Slovenska pre spoločnú víziu správy vecí verejných.
Ďakujeme za rozhovor!
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.