EÚ smeruje k „vojenskému Schengenu“, ktorý má urýchliť mobilizáciu síl v celej Európe
Európska komisia (EK) predstavila balík opatrení na podporu vojenskej mobility, ktorého cieľom je uľahčiť nasadenie vojakov, tankov a vybavenia v členských štátoch Európskej únie, čo opisuje ako krok smerom k „vojenskému Schengenu“.
Plány, ktoré boli oznámené 19. novembra, sú súčasťou snáh o zabezpečenie, aby bola Európa do roku 2030 pripravená brániť sa. Opatrenia odrážajú vojenské ambície EÚ, ktorých cieľom je zvýšiť výdavky na obranu a vyvinúť stratégie na boj proti hybridnej vojne.
Termín „vojenský Schengen“ odkazuje na európsku zónu bez hraníc, schengenský priestor, ktorý tvorí 25 členských štátov EÚ plus Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko. EK si kladie za cieľ zaviesť do roku 2027 celoeurópsku oblasť vojenskej mobility.
Kaja Kallasová, vysoká predstaviteľka EK pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, uviedla, že rýchly pohyb vojenských síl „je nevyhnutný na obranu Európy“. „Obranná pripravenosť závisí v podstate od toho, či dokážete dostať svoje tanky a vojakov tam, kde ich potrebujete… Dnes navrhujeme núdzový systém cezhraničnej vojenskej prepravy a iniciatívu na združenie dopravy členských krajín, aby sa uľahčil presun vojakov po celom kontinente.“
Zníženie byrokracie, zlepšenie infraštruktúry
25. júna na samite NATO v Haagu v Holandsku sa členovia Aliancie dohodli na cieli výdavkov na obranu vo výške 5 % hrubého domáceho produktu (HDP) do roku 2035. Tento cieľ sa rozdeľuje na 3,5 % HDP, ktoré sa majú vynaložiť na základnú obranu, ako sú zbrane, vojaci a vybavenie, a 1,5 % HDP na infraštruktúru súvisiacu s obranou a bezpečnosťou, ako je ochrana energetických potrubí a podmorských káblov a prispôsobenie ciest, mostov a prístavov na ich využívanie veľkými vojenskými vozidlami.
EK oznámila plány na harmonizáciu pravidiel v rámci bloku, aby sa uľahčil presun vojakov cez štátne hranice a skrátil sa čas spracovania oznámení o cezhraničných presunoch vojakov na tri dni. „Niektoré členské štáty EÚ stále vyžadujú 45-dňové oznámenie, než môžu vojská iných krajín prejsť cez ich krajinu, napríklad na cvičenia. Jedenásť rokov po anexii Krymu Ruskom to jednoducho nestačí,“ vysvetlila Kallasová, pričom dodala:
„Investície do infraštruktúry sú kľúčové. Ak most neunesie 60-tonový tank, máme problém. Ak je dráha príliš krátka, aby po nej letelo nákladné lietadlo, nemôžeme zásobovať naše vojská… Je to celkom jednoduché: čím rýchlejšie môžeme presúvať sily, tým silnejšia je naša odstrašujúca sila a obrana. Musíme hovoriť o dňoch – nie týždňoch – potrebných na presun vojsk v Európe.“
Kľúčové body vojenskej mobility
Európska komisia uviedla, že identifikovala približne 500 „kľúčových“ projektov na odstránenie „úzkych miest“ v kľúčových koridoroch vojenskej mobility v Európe. Projekty zahŕňajú zvýšenie kapacity prístavov a letísk, posilnenie mostov a rozšírenie tunelov.
„Silná Európa potrebuje adaptabilný a inovatívny obranný priemysel a schopnosť presúvať svoje sily a prostriedky vo veľkom meradle a rýchlo,“ uviedol Andrius Kubilius, komisár pre obranu a vesmír.
EK uviedla, že tieto navrhované opatrenia predloží na schválenie Európskej rade a Európskemu parlamentu.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.