Zaujímavosti » História

Chaviva Reicková sa vrátila na Slovensko, aby bojovala proti nacizmu. Nakoniec obetovala to najcennejšie

Chaviva Reicková je považovaná za jednu z najväčších osobností a hrdiniek Slovenského národného povstania, ktorá za svoju statočnosť zaplatila najvyššiu cenu. Z dievčaťa z chudobnej židovskej rodiny v Radvani pri Banskej Bystrici sa stala elitnou členkou britskej tajnej služby a veliteľkou židovskej partizánskej jednotky bojujúcej proti nacizmu na našom území. Presne 20. novembra uplynulo 81 rokov od jej popravy.

Marta

Chaviva Reicková, pôvodným menom Marta Reiková, sa narodila v roku 1914 v obci Nadabula neďaleko Rožňavy v chudobnej židovskej rodine. Pochádzala z náboženského, no sociálne skromného prostredia, kde rodina zápasila doslova s existenčnými problémami.

Keď mala 5 rokov spolu s rodinou sa presťahovala do Radvane pri Banskej Bystrici. Tam navštevovala základnú školu a neskôr strednú obchodnú školu, ktorú však kvôli finančným ťažkostiam rodiny ani nedokončila. Napriek tomu prejavila veľký záujem o vzdelávanie a začala sa angažovať v sionistickom hnutí (pozn. red. politické ideové hnutie presadzujúce založenie a udržiavanie židovského štátu v Palestíne), ktoré ju formovalo nielen ideovo, ale aj životne. 

Jej detským hrdinom bol Milan Rastislav Štefánik a už od mladosti pomáhala miestnemu požiarnemu zboru. Ako jedna z prvých žien jazdila po meste na motorke, keď roznášala tovar. Medzi miestnymi bola známa ako „žena na motorke“.

„Pri povahových črtách hovoríme o aktívnej a energickej mladej žene, ktorá bola plná optimizmu a odvahy,“ opísal Reickovú Ústav pamäti národa.

Sionizmus

Reicková v Banskej Bystrici pracovala ako predavačka v železiarstve. Onedlho sa stala členkou organizácie Hašomer Hacair (soinistické hnutie), kde prijala hebrejské meno Chaviva, čo znamená „ľúbezná“. 

„Hašomer Hacair si môžeme predstaviť ako židovský skauting. Pre členov však nebolo dôležité získať „skautské“ zručnosti preto, aby prežili v divočine. Kľúčovou myšlienkou bolo dostať sa do Palestíny, založiť tam a budovať židovský štát. Táto idea bola pre nich posvätná,“ vysvetlila pre Pravdu scenárista a režisérka Anna Grusková. V roku 2015 o Reickovej natočila film.

V roku 1938 sa Reicková vydala za Avrama (Arona) Martinoviča a spolu sa presťahovali do Bratislavy, kde pôsobila ako asistentka Dr. Oskara Neumanna, významného popredného predstaviteľa sionistického hnutia na Slovensku. Okrem toho vyučovala v prípravných kurzoch pre vysťahovalcov do Palestíny a viedla sekretariát Židovského národného fondu (Keren Kajemet le-Jisrael) a neskôr i ženskú medzinárodnú sionistickú organizáciu (WIZO).

Odchod do Palestíny

V roku 1939 sa jej spoločne s manželom podarilo utiecť pred nacistickým nebezpečenstvom do Palestíny. Tam sa usadila a pokračovala v aktivite v rámci židovskej komunity a sionistického projektu.

V Palestíne žila medzi pioniermi, ktorí budovali základy budúceho štátu Izrael, čo zahŕňalo nielen poľnohospodárske a spoločenské aktivity, ale aj obrannú prípravu. Spočiatku s Martinovičom žili a pracovali v kibuci Ma´anit. Po čase sa však manželia rozišli. 

„Hlavným dôvodom, prečo sa nakoniec rozišli, bolo, že Chaviva bola v prvom rade socialistka a Aron bol komunista. V kibucoch komunistov nechceli, báli sa radikalizácie. Arona z kibucu dokonca vyhnali,“ vysvetlila Grusková.

V roku 1941 sa Reicková zapojila do tajného polovojenského hnutia Hagana. Išlo o snahu židov bojovať proti britskej okupácii Palestíny a chrániť svoje osady pred útokmi zo strany arabského obyvateľstva. Po odporúčaní dokonca absolvovala výcvik v elitných bojových jednotkách hnutia – Palmach.

Späť do Európy

V Palestíne žili aj jej brat Efraim a sestra Ilonka. Zvyšok rodiny však zostal v Európe. V roku 1942 Reicková obdržala telegram z Červeného kríža, v ktorom sa dozvedela, že všetci jej príbuzní v Európe skončili svoju životnú púť v nacistickom koncentračnom tábore v Osvienčime.

Po tejto správe Reicková zmenila svoj zámer a prihlásila sa k britskej organizácii Special Operations Executive (SOE) s myšlienkou dostať sa späť do Európy a bojovať proti nacistickému Nemecku. Prešla intenzívnym vojenským tréningom v Egypte a stala sa prvou židovskou parašutistkou v službách SOE a veliteľkou oddielu s neskorším názvom Amsterdam.

„Samozrejme, do Palestíny sa usilovala dostať všetkých. Jej brat Imrich so ženou už boli dokonca nalodení, no ich loď nedostala povolenie vyplávať. Museli sa vrátiť, hoci už predali všetky svoje majetky, a neskôr boli deportovaní. Keď sa teda Chaviva neskôr vracala do Európy, na Slovensku už z rodiny nemala nikoho,“ ozrejmila Grusková.

Slovenské národné povstanie

V septembri 1944 v rámci operácie Amsterdam, organizovanej britskou tajnou službou, bola Reicková – v tom čase pod krycím menom Ada Robinson – vysadená na letisku Tri duby pri Sliači na území kontrolovanom povstalcami zo Slovenského národného povstania (SNP).

Pred nasadením do misie vyhlásila svojmu známu vetu: „Vraciam sa do Európy, ako sa matka vrhá do horiaceho domu po svoje deti.“

Reicková na Slovensku začala organizovať záchranu židov a záchranu britských a amerických pilotov zostrelených nad naším územím, ktorých miestni obyvatelia schovávali. Približne 40 z nich sa jej podarilo dostať za hranice.

V Banskej Bystrici sa zapojila do odboja, školila partizánov, založila samostatnú židovskú jednotku a spolupracovala s britskými a československými agentmi. 

Keď nacisti obsadili Banskú Bystricu, Reicková odmietla opustiť Slovensko. Vzala so sebou najstarších židovských obyvateľov z mesta a odišla s nimi do hôr.

Zrada

Konca druhej svetovej vojny sa Reicková však už nedočkala. V novembri 1944 jej skupinu vypátrali nemecké jednotky. 

„Po porážke SNP sa skryli v Nízkych Tatrách, kde boli pravdepodobne po zrade odhalení pri Pohronskom Bukovci protipartizánskym komandom 14. divízie SS Galície. Časť z partizánov bola zabitá na mieste, časť zranená a niektorým sa podarilo utiecť. Ďalší deň – 1. novembra 1944 bola zajatá aj Chaviva, ktorá netajila svoj židovský pôvod,“ uviedlo ÚPN.

Reicková bola kruto vypočúvaná vo väznici v Banskej Bystrici, no napriek brutálnemu mučeniu neprezradila žiadne tajné informácie. 

20. novembra 1944 ju príslušníci Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy a Einsatzgruppe H. vo veku 30 rokov v Kremničke popravili. V Kremničke sa nachádzajú najväčšie doteraz nájdené masové hroby na Slovensku.

Pocty in memoriam

Po vojne boli jej ostatky pochované v Prahe. V roku 1952 ich previezli do Izraela, kde bola Reicková znova pochovaná s vojenskými poctami na vojenskom cintoríne v Jeruzaleme.

Posmrtne bola povýšená na podplukovníčku a vyhlásená za hrdinku štátu Izrael. Na počesť bojovníčky pomenovali izraelský kibuc Lahavot Chaviva, izraelské vzdelávacie centrum (Givat Haviva) aj nemeckú mierovú cenu (Haviva Reik Friedenspreis). 

In memoriam sa stala čestnou občiankou Banskej Bystrice, kde pri pamätníku SNP vznikla záhrada s jej menom. Prezidentka Zuzana Čaputová Reickovej v roku 2021 udelila Rad Ľudovíta Štúra III. triedy za zásluhy o demokraciu a ľudské práva.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK