Domov, Svet » EÚ

EÚ sprísňuje boj proti násiliu na ženách. Podľa Lexmann je formou vykorisťovania aj surogátne materstvo

Každých 10 minút je na svete zavraždená jedna žena svojím partnerom alebo mužským členom rodiny, pričom v EÚ denne zomrie v priemere 1,8 ženy rukou partnera alebo expartnera. Násilie páchané na ženách predstavuje jeden z najväčších ľudskoprávnych problémov v Európskej únii (EÚ). Podľa prieskumu EÚ z roku 2024 zažilo fyzické alebo sexuálne násilie od partnera približne 18 % žien, zatiaľ čo až 32 % čelilo psychickému násiliu. Ide približne o 62 miliónov žien. EÚ sa tomuto problému venuje už dlhé roky prostredníctvom legislatívy, kampaní a medzinárodných dohôd.

Istanbulská konvencia

Základom boja proti rodovo podmienenému násiliu v EÚ má byť Dohovor Rady Európy o predchádzaní a boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu, známy ako Istanbulská konvencia (Instanbulský dohovor).

Táto dohoda, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2014, je prvou právne záväznou medzinárodnou zmluvou špecificky zameranou na prevenciu násilia, ochranu obetí a postihovanie páchateľov. Zahŕňa širokú škálu opatrení, vrátane zberu dát, zvyšovania povedomia, kriminalizácie foriem násilia ako sexuálne obťažovanie či nútené manželstvá, a zabezpečenia podpory pre obete – od špecializovaných služieb až po útočiská.

Európska komisia v rámci svojej stratégie rovnosti pohlaví na roky 2020 – 2025 potvrdila záväzok ratifikovať konvenciu na úrovni EÚ s cieľom posilniť koordináciu a monitorovanie implementácie.

Konvenciu podpísali všetky členské štáty EÚ, no ratifikovalo ju len 22 z 27 krajín. Bez ratifikácie nemá zmluva právnu silu a štáty ňou nie sú viazané. Nespravili tak Bulharsko, Česko, Maďarsko, Litva a Slovensko. Kritici v týchto krajinách sa vyhradzujú voči konceptu ‚gender‘ ako sociálnemu konštruktu, ktorý sa v Istanbulskom dohovore uvádza. Podľa odporcov to presahuje rámec boja proti násiliu a otvára to dvere ideologickým zmenám, čo kritici vnímajú ako ohrozenie tradičnej rodiny a hodnôt.

Lexmann odsúdila surogátne materstvo

23. októbra sa v Európskom parlamente rozprúdila emotívna debata o násilí na ženách a dievčatách vrátane zneužívania materstva. Europoslanci predstavili široké spektrum pohľadov – od historických úspechov EÚ až po ostrú kritiku surogátneho materstva, migrácie či patriarchátu.

Eurokomisár Dan Jörgensen pripomenul historický úspech – prvú európsku smernicu proti násiliu na ženách a pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru. Naproti tomu však zazneli hlasy proti surogátnemu materstvu ako „modernému otroctvu“, pričom otázka surogátneho materstva nie je predmetom Istanbulského dohovoru.

Naša krajina v tejto súvislosti stojí za povšimnutie tým, že ako jediná krajina EÚ má explicitný zákaz komerčného surogátneho materstva zapísaný priamo v ústave. Surogátne materstvo znamená, že žena – náhradná matka – vynosí a porodí dieťa pre iný pár. Tento proces, ktorý má dopomôcť pri riešení neplodnosti, je v rôznych krajinách právne odlišne upravený. Na Slovensku je nelegálny, pretože zákon o rodine uvádza, že matkou je žena, ktorá dieťa porodila, a dohody v rozpore s tým sú neplatné.

„Surogátne materstvo je biznis, ktorý nepozná ani etické, ani geografické hranice. Žena je v ňom ponížená na úroveň prenajatých reprodukčných orgánov a dieťa na tovar na objednávku,“ uviedla slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann v pléne. 

Tiež pripomenula, že vďaka KDH sa zákaz surogátneho materstva dostal do slovenskej ústavy. Zároveň vyzvala EÚ, aby „urýchlene konala“ a stala sa lídrom v ochrane ľudskej dôstojnosti.  „Zaobchádzanie s dieťaťom ako s tovarom a vykorisťovanie žien je globálny problém. Ak chceme byť lídrami v ochrane ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, Európska únia musí urýchlene konať,“ dodala.

Lucia Yar upozornila na iný typ násilia, a to politické. „Krajná pravica kriminalizuje kontrolu žien nad vlastným telom, odoberá financie na ženské zdravotné programy a označuje feminizmus za antimužský či antirodinný,“ skonštatovala.

Nevôľa v Pobaltí

V októbri lotyšský parlament hlasoval za odstúpenie od Istanbulského dohovoru, čím by sa Lotyšsko stalo prvým členským štátom EÚ, ktorý ho opustil.

Udialo sa tak len rok po ratifikácii v novembri 2024. Lotyšskí poslanci to odôvodnili tvrdením, že dokument podporuje takzvané „rodové“ teórie. Odstúpenie od dohovoru iniciovala opozícia, ku ktorej sa pridala aj jedna koaličná strana.

Keď prezident krajiny Edgars Rinkevičs nepodpísal návrh zákona na odstúpenie od dohovoru, parlament následne rozhodol, že na rok odloží diskusiu o možnom odstúpení.

Rinkevičs zároveň vyzval, aby krajina najskôr prijala zákon na ochranu žien, a až potom uvažovala o vystúpení z dohovoru. Premiérka Evika Siliňová odloženie diskusie privítala a označila ho za „víťazstvo demokracie, právneho štátu a práv žien“.

Smernica je priamo záväzná pre členské štáty

Európsky parlament sa téme násilia páchanom na ženách venuje už od roku 2009 prostredníctvom viacerých rezolúcií, v ktorých vyzýval na legislatívne opatrenia. Snahy vyvrcholili prijatím prvej európskej smernice o boji proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu (Smernica EÚ 2024/1385), ktorú parlament schválil 24. apríla 2024 a Rada EÚ 7. mája 2024.

Táto smernica zavádza minimálne štandardy na úrovni EÚ, vrátane kriminalizácie sexuálneho obťažovania, kybernetického násilia, nútených manželstiev a poškodzovania ženských pohlavných orgánov. Členské štáty majú tri roky na transpozíciu do národného práva.

Švédka Arba Kokalariová z Európskej ľudovej strany zdôraznila v rozprave, že „je čas prejsť od slov k činom a zastaviť rodovo podmienené násilie”.

„Som veľmi rada, že EÚ konečne podniká potrebné kroky pre bezpečnosť a základné slobody žien v Európe. Po takmer desiatich rokoch tlaku zo strany Európskeho parlamentu ratifikácia Istanbulského dohovoru zvýši štandardy v boji proti rodovo podmienenému násiliu a jeho predchádzaní,“ uviedla zákonodarkyňa albánskeho pôvodu.

Poľský europoslanec Łukasz Kohut z Európskej ľudovej strany dodal, že rodovo podmienené násilie je najväčším nevyriešeným každodenným problémom v Európe.

Okrem toho europarlament označil kritiku Istanbulskej konvencie, že „presadzuje gender teórie“, za rozširovanie mýtov a vyzval na ich ukončenie. Rada Európy opakovane potvrdila, že konvencia sa zameriava výlučne na ochranu pred násilím, nie na ideologické zmeny.

Na rozdiel od Istanbulskej konvencie, ktorá je „len“ medzinárodnou zmluvou, prijatá smernica je priamo záväzná pre všetky členské štáty a po prvý raz kriminalizuje na európskej úrovni aj kybernetické násilie, nekonsenzuálne zdieľanie intímnych záberov či nútenú sterilizáciu. Plná implementácia však závisí od jednotlivých členských štátov.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK