Inšpirácie » Kultúra

Tvorca podcastov o folklóre: Netlačme nikoho do súboru. Doprajme deťom, aby boli deťmi (Rozhovor)

Folklór aj v dnešných časoch nachádza nové podoby a spôsoby, ako osloviť deti a mladú generáciu. Hoci sa organizujú folklórne festivaly, folklórne súbory organizujú nábory nových členov a vzniká množstvo detských kolektívov, veľkou neznámou ostáva vek, kedy treba začať dieťa zoznamovať s folklórnym tancom, spevom či všeobecne hudbou. Deti vyrastajú v digitálnej ére, no aj folklór si v nej hľadá svoje miesto prostredníctvom sociálnych sietí. Ako začať zoznamovať deti s folklórom? Akú úlohu tu zohráva rodičovský prístup? Ako a či sa vôbec oplatí začínať s folklórom v tínedžerskom veku? Aj na tieto otázky nám odpovedal tvorca podcastov FolkTalk Ján Helmanovský.

Epoch Times Slovensko: V akom období by sme mali začať zoznamovať dieťa s folklórom? Kedy je na to ten správny čas?

Ján Helmanovský: Podľa mňa by malo ísť o prirodzenú formu spoznávania. Nemyslím si, že by deti mali byť násilne prihlasované do detských folklórnych súborov bez toho, aby predtým nemali žiadnu skúsenosť alebo si k folklóru ako takému nevybudovali žiaden vzťah. Ak však dieťa od nižšieho veku spoznáva tradície, piesne alebo tance hravou a prirodzenou formou, je väčší predpoklad, že ho takáto forma voľnočasovej aktivity bude baviť a zaujímať. Mám veľa známych a priateľov, ktorí folklórom žijú, dokonca v ňom pracujú, a tiež zastávajú tento názor. Svoje deti ku všetkému tradičnému vedú bez nátlaku a vravia, že aj keby z ich syna/dcéry vyrástol futbalista/futbalistka, budú radi, pretože aj to je forma pohybu/zábavy. Z môjho pohľadu teda nejde o to kedy, ale skôr o to, ako sa k folklóru dostanú.

Ak dieťa inklinuje k folklóru, zapísať ho hneď do detského folklórneho súboru?

Existujú rôzne aktivity, krúžky a združenia – a to aj pre tie najmenšie detičky. Ak však v konkrétnom meste/obci takéto krúžky nie sú, máme k dispozícii rôzne odborné publikácie, edukačné videá alebo iné materiály, ktoré si rodičia môžu zakúpiť a pozrieť.

Jednou z nich je napríklad kniha Enci, benci, na kamenci – tradičné detské hry z Nitrianskeho kraja. Táto kniha pomôže deti naučiť hlavne to, ako sa majú hrať – a to je prvý krok k rozšíreniu ich pohybovej kultúry.

Zamerajme sa na tých najmenších, pretože sa hovorí, že práve v detstve sa formuje veľká časť nadšenia a vášne k samotnému folklóru a ľudovej hudbe. Čo je podľa vás kľúčové v začiatkoch? Na čo rodičia často zabúdajú?

Každé dieťa je iné, ale všetkým by som doprial to isté: skutočné detstvo. Častokrát vidíme, že deti už v ranom veku navštevujú rôzne krúžky, nielen folklórne. Prečo im namiesto toho radšej nedopriať detstvo, aké sme zažili my? Časy sa menia, no my sa s ňou meniť nemusíme. Dbajme preto na prirodzený vývin dieťaťa prostredníctvom hry a zábavy. To ostatné môžeme riešiť neskôr.

Oplatí sa trebárs počkať so vstupom do folklórneho súboru až do tínedžerského veku?

Mal som to šťastie, že som krátky čas pôsobil vo viacerých folklórnych kolektívoch. Podľa mňa je kľúčové to, akú má dané dieťa pohybovú kultúru. Skúsim to opísať na príklade. Ak k vám príde 15-ročný chlapec, ktorý sa síce chce naučiť tancovať, no nikdy v živote sa nevenoval žiadnej pohybovej aktivite, je to to isté, ako keby k vám doniesli 6-ročné dieťa.

Musíte ho teda najprv naučiť chodiť, behať, prirodzene sa pohybovať, až potom tancovať. V takomto prípade má chlapec pocit, že stagnuje, neposúva sa a je veľká pravdepodobnosť, že sa po krátkom čase tancu prestane venovať.

Dnešná mládež žije najmä internetom, sociálnymi sieťami, technológiami. Odkiaľ sa dnes mladí dozvedajú najviac o folklóre?

To je dobrá otázka. Predpokladám, že zo sociálnych sietí. Hoci máme viacero médií, ktoré sa folklóru a tradíciám venujú dlhodobo, sociálne siete u mladých pravdepodobne prevažujú.

A ktoré formy sú podľa vás najefektívnejšie? Kde si deti a tínedžeri osvoja folklórny obsah najlepšie?

Ja osobne mám skúsenosť s rôznymi školami tanca, spevu a hudby, kde sa deťom venujú kvalifikovaní profesionáli z branže tak, aby to pre ne bolo čo najjednoduchšie a najpochopiteľnejšie. Veľa folklórnych súborov každoročne organizuje detské folklórne tábory. V osvetových strediskách alebo regionálnych organizáciách sa konajú rôzne ukážky remesiel, tvorivých dielní a podobne. Je toho naozaj mnoho.

Pred niekoľkými rokmi ste sa vydali cestou podcastov a sociálnych sietí, prostredníctvom ktorých vzdelávate svojich fanúšikov. Ako to vyzerá v praxi? Ako sa vám darí prinášať folklórny obsah na siete?

V praxi to vyzerá asi tak, že si vyberiem nejakú časť našej tradičnej kultúry a snažím sa získať čo najviac informácií z odborných zdrojov, z výskumov a kníh. Delím si to na tradície, hudbu, zvyky, tance, remeslá a podobné témy, ktoré potom spracujem v rôznych príspevkoch.

Je za tým veľa hodín čítania kníh a hľadania poznatkov. Najväčšie dosahy majú práve reelska alebo kratšie videá, s ktorými je zároveň aj najviac práce. Do budúcna by som však chcel pridávať viac takýchto príspevkov. Aj keď som si posledný rok dal pauzu, čas som využíval na rozvoj svojich schopností a vedomostí, aby som v budúcnosti mohol prinášať kvalitnejší obsah.

Na vašich sociálnych sieťach ste v priebehu rokov predstavili mladým aj mnohé neznáme výrazy a pojmy. Čo myslíte, ktoré z nich najviac zaujali tínedžerov?

Ťažko povedať. Objavili sa však niektoré vtipné, ktoré určite zarezonovali. Je to napríklad mýtická bytosť Grgalica, ktorá svojimi obrovskými prsami zabíjala nevinných pútnikov, alebo nárečové slovo vajčakoš, čo bol muž, ktorý sa staral o žrebce.

Ak by sme to mali zhrnúť, čo by ste odporučili dievčatám a chlapcom, ktorých láka folklór, ale s ľudovým tancom nemajú žiadnu skúsenosť?

Začať pohybom. Rozhýbať sa, či už v spomínaných táboroch, alebo len vonku na ihrisku. Akákoľvek forma pohybu im na začiatku veľmi pomôže. Potom už potrebujú len trpezlivosť – nájsť v tanci, hudbe alebo speve to svoje – a verte, že je naozaj z čoho vyberať.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK