Názory

Komunistická Čína zintenzívňuje prenasledovanie podzemných kresťanov (Komentár)

Peking sa snaží pretvoriť kresťanstvo tak, aby cirkvi, duchovenstvo a bohoslužby podliehali doktríne a dohľadu Čínskej komunistickej strany. Aká je motivácia Pekingu za kampaňou zameranou na podzemných kresťanov? Jedným slovom, je to „strach“.

Sinizácia kresťanstva

Pod vedením Čínskej komunistickej strany (ČKS) a jej vodcu Si Ťin-pchinga je akýkoľvek nezávislý zdroj zmyslu, lojality alebo komunity vnímaný ako potenciálna politická hrozba. Výsledok tohto spôsobu myslenia – často nazývaný „sinizácia“ náboženstva – sa posunul od sloganu k tvrdému politickému postupu.

Americká komisia pre medzinárodnú náboženskú slobodu dospela v informačnom liste z roku 2024 k záveru, že sinizácia sa stala explicitnou, donucovacou štátnou agendou, ktorá mení náboženské praktiky, umiestňuje lojalistov strany do náboženských inštitúcií a kriminalizuje neštátne aktivity.

Pokiaľ ide o počet konvertitov, kresťanstvo by mohlo byť ČKS vnímané ako významná hrozba, popri upadajúcej ekonomike. Niektoré odhady uvádzajú, že počet kresťanských protestantov v roku 2020 bol približne 109 miliónov (z ktorých mnohí nie sú schválení stranou), zatiaľ čo iné odhady uvádzajú 30 až 70 miliónov.

Nech už sú skutočné čísla akékoľvek, realita je taká, že pre desiatky miliónov Číňanov prvé prikázanie potvrdzuje a upevňuje nadradenosť Boha nad všetkými ostatnými autoritami, vrátane štátu, ČKS a Si Ťin-pchinga. Prorok Izaiáš povedal: „Beda tým, ktorí vytvárajú nespravodlivé zákony, tým, ktorí vydávajú utláčateľské nariadenia.“

Nové právne a administratívne zbrane

Nie je divu, že v posledných rokoch orgány ČKS sprísnili systémy registrácie cirkví, zaviedli databázy „schválených“ duchovných a aktualizovali administratívne opatrenia na obmedzenie protištátnej náboženskej činnosti.

Za posledných niekoľko mesiacov sa tieto opatrenia stali ešte reštriktívnejšími, a to tak pre protestantov, ako aj pre katolíkov. Zahŕňajú obmedzenie činnosti zahraničných misionárov a klasifikáciu neschválených náboženských organizácií ako bezpečnostné riziko.

Oficiálnym vysvetlením je, že tieto kroky chránia „sociálnu stabilitu“ a bránia „kultom“, ale v skutočnosti tieto opatrenia kriminalizujú domáce cirkvi a nezávislé zborové spoločenstvá.

V rokoch 2024–2025 napríklad dozorné orgány a mimovládne organizácie zamerané na cirkev zdokumentovali zatváranie a nútené zlúčenie neregistrovaných cirkevných komunít, zatýkanie a väznenie kňazov a pastorov a smernice na zmenu žalmov a cirkevnej hudby tak, aby odrážali základné komunistické hodnoty. ČKS sa zameriava na nezávislé katolícke a protestantské zborové spoločenstvá prostredníctvom kampaní v mestách ako Wen-džou.

Začiatkom tohto mesiaca čínske orgány zatkli 30 vodcov jednej z najväčších podzemných cirkevných sietí v Číne. Na zozname je niekoľko pastorov a zakladateľ cirkvi Zion Jin Mingri, ktorého zatkli po tom, ako 10 policajtov prehľadalo jeho dom. Trumpova administratíva vyzvala Peking, aby prepustil zadržaných a rešpektoval náboženskú slobodu.

Pravda je, že nejde o ojedinelé udalosti, ale o súčasť koordinovaného úsilia o presadzovanie práva. Humanitárne a náboženské organizácie zdokumentovali čoraz častejšie využívanie sledovania, zadržiavania a fyzického násilia na náboženských vodcoch.

Prečo sa ČKS bojí kresťanstva

ČKS sa bojí hlavne organizácií, ktoré fungujú nezávisle od štátneho dohľadu a kontroly, čo je presne to, čím sú kresťanské cirkvi. Sú to samoorganizované sociálne siete, ktoré šíria transcendentálnu pravdu, morálnu jasnosť a hodnoty. Podporujú oddanosť a lojalitu voči Stvoriteľovi a zdôrazňujú vykúpenie prostredníctvom smrti a zmŕtvychvstania Ježiša Krista, ktorý je úplne nezávislý od strany a stojí nad ňou.

Stručne povedané, kresťanské cirkvi môžu vytvárať a udržiavať trvalé alternatívne komunity, ktoré sú vzdialené od ČKS a protikladné k nej. Preto Si Ťin-pching a ČKS vnímajú tieto autonómne väzby ako konkurenčné zdroje autority, ktoré by mohli mobilizovať ľudí alebo narušiť ideologickú lojalitu – najmä v čase zvýšeného nacionalizmu a národného hospodárskeho úpadku.

Keďže ČKS sa obáva o sociálnu stabilitu, oficiálne štátne prejavy naliehajú na náboženstvá, aby sa „prispôsobili“ komunistickej ceste, a to jazykom, ktorý legitimizuje prísnejšiu kontrolu strany nad nimi.

Si Ťin-pching sa snaží pretvoriť náboženskú identitu podľa svojho obrazu

Okrem obmedzení a presadzovania prísnejších pravidiel chce strana pretvoriť náboženské praktiky podľa Si Ťin-pchingových osobných preferencií. To zahŕňa dohľad strany nad výcvikom a certifikáciou pastorov, prepísanie povolených liturgických textov v súlade so štandardmi ČKS a zavedenie povinného vlasteneckého vzdelávania v žalmoch a kázňach.

Nejde tu až tak o teologickú debatu, ale skôr o kooptovanie inštitúcií s cieľom legitimizovať Si Ťin-pchingove politické projekty. Cieľom je samozrejme pretvoriť kresťanskú vieru na takú, ktorá podporuje naratívy ČKS, a nenechať ju ako nezávislý zdroj poznania, autority a náboženských pokynov založených na trvalej pravde Božieho slova v tomto i budúcom živote.

Čo to znamená do budúcnosti

Napriek všetkým týmto snahám si kresťanstvo zachováva hlboké korene a sociálnu príťažlivosť v Číne. Historický rast od 80. rokov 20. storočia vytvoril veľké protestantské a katolícke komunity, najmä medzi mestskými obyvateľmi a vidieckymi migrantmi, ktorí hľadajú komunitu a morálne rámce v rýchlo sa meniacej spoločnosti.

V dôsledku toho sa ČKS snaží kontrolovať a politizovať kresťanstvo prostredníctvom prísnejších pravidiel, väčšieho dozoru a jeho začlenením do štátnych inštitúcií. Protiopatrenia veriacich budú naďalej adaptívne. Malé domáce cirkvi zmenia spôsob stretávania sa, budú sa stretávať digitálne kreatívnymi spôsobmi a nájdu si nové domy, byty a iné skryté miesta, kde budú uctievať Pána.

Vzhľadom na rastúci spoločenský a ekonomický tlak na ČKS bude prenasledovanie kresťanov pravdepodobne pokračovať a dokonca sa zhorší.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nevyhnutne odrážať názory The Epoch Times.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK