„Nezvratné a nepredvídateľné.“ Ochranári vyzvali na zákaz genetického inžinierstva pred kľúčovým kongresom
Medzinárodná únia na ochranu prírody (IUCN), najvplyvnejšia svetová organizácia v tejto oblasti, bude na prebiehajúcom Svetovom kongrese o ochrane prírody v Abú Zabí v Spojených arabských emirátoch rozhodovať o tom, či podporí genetické inžinierstvo ako nástroj na ochranu prírody.
Kongres, ktorý sa koná raz za štyri roky, práve prebieha od 9. do 15. októbra. Viac ako 90 neziskových organizácií vyzvalo 8. októbra Úniu, aby odmietla genetické inžinierstvo v oblasti ochrany prírody.
IUCN bude na kongrese prerokúvať viacero tém. Jednou z nich je aj aplikovanie genetického inžinierstva. Členovia budú hlasovať o dvoch protichodných návrhoch. Jeden z nich by stanovil syntetickú biológiu ako nástroj na ochranu prírody podliehajúci individuálnemu rozhodovaniu, pričom druhý vyzýva na celosvetové moratórium na vypúšťanie geneticky modifikovaných živočíchov do voľnej prírody, pokiaľ nebudú vyriešené účinky na životné prostredie, medzery v regulácii a etické a kultúrne otázky.
Navrhované projekty genetického inžinierstva siahajú od imunizácie ohrozených druhov proti chorobám cez použitie technológie „gene drive“ na vyhubenie invazívnych druhov až po takzvané oživenie vyhynutých ikonických zvierat, ako sú dodo, mamut alebo tasmánsky tiger (tasmánsky vlk) prostredníctvom genetickej modifikácie existujúcich druhov.
„Neexistujú žiadne dôkazy, že tieto technológie pomôžu chrániť alebo obnoviť prírodu,“ uviedla Franziska Achterbergová z organizácie Save Our Seeds, ktorá je jedným zo signatárov výzvy na moratórium. Podľa nej genetické modifikácie zvierat „zostávajú experimentálne, s veľmi neistými výsledkami“.
„IUCN by nemala predčasne schvaľovať nezvratné technológie, ktoré môžu ohroziť úsilie o ochranu prírody, ale aj dôveru verejnosti, od ktorej je toto úsilie závislé,“ skonštatovala Achterergová.
IUCN bola voči týmto technológiám obozretná už skôr. V roku 2004 vyzvala na moratórium na ďalšie uvoľňovanie geneticky modifikovaných organizmov (GMO) a v roku 2016 jej členovia odmietli používanie technológie gene drive. V roku 2021 organizácia odložila rozhodnutie o genetickom inžinierstve a namiesto toho vyzvala k spolupráci na vytvorení politiky v oblasti genetického inžinierstva v ochrane prírody.
„Odstránenie alebo zmena jedného druhu môže mať kaskádové účinky, ktoré nedokážeme predvídať,“ uvádza sa na webovej stránke autorov návrhu na moratórium. Žiadne úmyselné uvoľňovanie geneticky modifikovaných divokých druhov do životného prostredia by sa podľa nich nemalo uskutočňovať, pokiaľ veda nebude schopná predpovedať výsledky experimentov a nebudú zavedené prísne medzinárodné pravidlá.
Výzvu na moratórium podporili aj niektorí vedci a včelárske organizácie. Dr. Joann Syová, vedecká poradkyňa POLLINIS, organizácie na ochranu včelstiev a hlavného sponzora návrhu na zákaz genetického inžinierstva v oblasti ochrany prírody, uviedla, že tieto nové experimentálne technológie by mohli ešte viac zvýšiť tlak, ktorý už dnes opeľovače a prírodu ohrozuje.
„Naše druhy a ekosystémy sú už teraz vystavené obrovskému stresu. Namiesto posilnenia ich odolnosti by ich takéto riskantné kroky mohli ešte viac oslabiť. Musíme zastaviť zásahy, ktoré by namiesto posilnenia mohli podkopať nevyhnutnú prácu v oblasti ochrany prírody,“ uvádza sa v tlačovom vyhlásení neziskoviek.
Malick Shahbaz Ahmed, výkonný riaditeľ nadácie Sungi Development Foundation, ktorá je spolusponzorom návrhu moratória, vyhlásil: „Príroda nie je laboratórium a naše komunity nie sú pokusnými subjektmi. Naše živobytie a blahobyt závisia od prírodných cyklov pôdy, vody, rastlín, opeľovačov a druhov. Akď sú tieto cykly narúšané, ohrozené sú ekosystémy aj komunity.“
Dočasný zákaz genetického experimentovania s prírodnými druhmi je podľa neho nevyhnutný na to, aby sa zaistilo, že rozhodnutia o nových technológiách budú prijímané s opatrnosťou, ekologickou integritou a budú rešpektovať názory miestneho obyvateľstva.
Medzi zástancov bioinžinierstva patria predovšetkým vedecké komunity, ktoré sú presvedčené, že začlenenie genetických technológií do ochrany divokej prírody je nutné na záchranu biologickej rozmanitosti, ohrozených druhov a oživenie vyhynutých druhov.
Nezisková organizácia Revive & Restore vo svojom strategickom pláne uvádza, že tradičné nástroje ochrany prírody, ako sú obnova prirodzeného prostredia a chovy v zajatí, „nemôžu držať krok s krízou vymierania a nedokážu obnoviť úbytok genetickej rozmanitosti v živých populáciách“. Práve biotechnológia je podľa nich nástrojom, ktorý to všetko dokáže.
Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.