Domov, Zaujímavosti, Životné prostredie

Slovenský vedecký talent na iGEM v Paríži: revolučná náhrada chmeľu pre udržateľné pivo (Rozhovor)

Tohtoročné finále prestížnej súťaže iGEM sa bude konať koncom októbra v Paríži. Ide o najväčšiu medzinárodnú súťaž v oblasti syntetickej biológie na svete s vyše 300 tímami z celého sveta. Vo farbách pražského BohemiaBio sa na nej zúčastní aj slovenský študent Tomáš Iliaš. Jeho tím prichádza s projektom nahradenia prírodného chmeľu umelo vyrobenými látkami, ktoré majú mať rovnaké vlastnosti ako tradičný chmeľ.

Tomáš Iliaš pochádza z Diviackej Novej Vsi neďaleko Prievidze. Talentovaný Slovák už predtým získal striebornú medailu na medzinárodnej chemickej olympiáde vo švajčiarskom Zürichu. V súčasnosti sa venuje viac biológii – pôsobí na Ústave organickej chémie a biochémie (ÚOCHB) v Prahe a zároveň nastupuje do tretieho ročníka bioinformatiky na Vysokej školy chemicko-technologickej (VŠCHT) v Prahe. O projekte, s ktorým pocestuje do Paríža, nám prezradil viac v rozhovore pre Epoch Times. 

Epoch Times: Opíšte nám v stručnosti a laickými slovami svoj projekt – na čom pracujete? Ide o akúsi náhradu chmeľu?

Tomáš Iliaš: Náš projekt sa zameriava na to, aby bolo varenie piva udržateľnejšie. Chmeľ, ktorý dodáva pivu horkosť a arómu, sa dnes pestuje vo veľkom, no jeho pestovanie je čoraz náročnejšie – klimatické zmeny spôsobujú, že výnosy a kvalita chmeľu klesajú a jeho produkcia je čoraz menej udržateľná a ekonomicky výhodná. My preto geneticky upravujeme pivovarské kvasinky tak, aby dokázali vyrábať rovnaké látky ako chmeľ priamo počas kvasenia. Pivo si tak zachová chuť a vôňu, ale jeho výroba bude šetrnejšia k prírode a spoľahlivejšia do budúcnosti.

Koľko ľudí tvorí váš tím?

Náš tím tvorí 15 študentov z VŠCHT Praha a Karlovej univerzity. Stojí za nami však aj množstvo mentorov a poradcov – nielen z VŠCHT a Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity, ale aj z ÚOCHB. 

Prečo ste si vybrali práve túto tému? 

Tento projekt vznikol v rámci účasti na medzinárodnej súťaži iGEM. A aj napriek tomu, že za Česko sa na nej už niekoľko tímov zúčastnilo, pre Prahu je to debutový rok, a tak sme chceli prísť s niečím inovatívnym, no zároveň tradičným: geneticky modifikované pivo nám pripadalo ako ideálna kombinácia tradície a inovácie.

Prečo je podľa vás tradičný chmeľ horší? Ide o využitie pôdy alebo skôr o hrozbu rôznych chorôb a škodcov?

Chmeľ určite nie je zlý. No ako všetko, má svoje výhody a nevýhody. Jedna z hlavných nevýhod chmeľu je jeho náročnosť na pestovanie a citlivosť na klímu, v ktorej rastie. Samozrejme, jeho veľkou výhodou je to, že vytvára obrovskú škálu molekúl, ktoré nám ľuďom chutia či voňajú. Kvasinky majú veľkú výhodu v tom, že sú to pomerne jednoduché organizmy, ktoré dokážeme spoľahlivo modifikovať a presvedčiť ich, aby vyrobili látky, ktoré predtým vo svojom repertoári nemali. Nevýhodou však je, že sa ani zďaleka nepriblížime rozmanitosti látok, ktoré obsahuje chmeľ. 

Má váš projekt šancu, že sa raz bude reálne využívať v praxi?

Varenie piva úplne bez chmeľu je ešte aspoň 10 rokov ďaleko. Našu technológiu by však bolo možné využiť už dnes. 50 – 80 % chmeľu používaného pri výrobe piva sa pridáva na získanie horkosti. Naše kvasinky dokážu vyrábať horké látky, a tak by sme dokázali ušetriť až 80 % chmeľu a skrátiť proces varenia. Potom je tu ešte otázka legislatívy. Myslím si, že so súčasnými zákonmi nie je šanca, aby sa táto technológia uplatnila v Európskej únii. Svet je však veľký, a ak všetko pôjde, ako má, bude mať naša technológia veľký potenciál v zahraničí.

O koľko by mohla byť výroba „umelého chmeľu“ výhodnejšia z finančného hľadiska?

Keďže v tíme sme hlavne biológovia a chemici, na výpočty sme sa zatiaľ veľmi nesústredili. Náš prvotný výpočet, ktorý sme pripravili na začiatku projektu, však hovorí, že zníženie nákladov na chmeľ, odstránenie energeticky náročného procesu chmeľového varu a celkové skrátenie procesu pri použití našej technológie by mohli ušetriť až 25 % nákladov na výrobu piva.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK