
Náš najväčší sokol má za sebou úspešnú hniezdnu sezónu, 38 párov vyviedlo 135 mláďat, informujú ochranári
Náš najväčší sokol má za sebou ďalšiu úspešnú hniezdnu sezónu. Túto sezónu sa pokúsilo na západnom Slovensku zahniezdiť 45 párov sokola rároha, úspešných bolo 38 párov, ktoré spolu vyviedli 135 mláďat. „Populácia tohto druhu sa u nás sústreďuje na západné a východné Slovensko, pričom na nížinách východného Slovenska sme v posledných rokoch zaznamenali hniezdenie len troch párov, ktoré tento rok vyviedli spolu deväť mláďat,” informoval Jozef Chavko z Ochrany dravcov na Slovensku (RPS).
Počet úspešných preukázaných hniezdení sokola rároha sa na Slovensku v posledných piatich rokoch pohybuje medzi číslami 29 až 44. V minulosti boli tieto počty podstatne nižšie, napríklad pred vyše tridsiatimi rokmi by sa známe hniezdenia dali spočítať na prstoch dvoch rúk. Za aktuálny stav môžeme vďačiť hniezdnym búdkam, do ktorých sa sokoly každoročne vracajú vychovávať svoje potomstvo.
Zvýšeniu počtu sokolov pomáhajú špeciálne navrhnuté búdky
Tieto špeciálne navrhnuté búdky sú umiestnené na miestach, kde by ich hľadal málokto – na konštrukciách elektrických stožiarov. Inštaláciu búdok umožnila ochota a spolupráca spoločnosti Slovenská elektrizačná prenosová sústava, a.s. (SEPS) a občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku. Prvá búdka bola na stožiar na západnom Slovensku nainštalovaná v roku 1995.
Väčšina aktuálnej populácie je teda sústredená v západnej časti krajiny, kde ochranári oproti roku 2019 zaznamenali o takmer dve tretiny viac pokusov o hniezdenie – spolu 28 v roku 2019 a 45 v roku 2025. „Dá sa povedať, že skokový bol rok 2022, kedy na západnom Slovensku sokoly rárohy vyviedli spolu až 145 mláďat. Odvtedy sa tešíme relatívne stabilnému vyššiemu počtu úspešných hniezdení aj vyvedených mláďat,“ povedal Chavko.
Ako doplnil, najčastejším druhom, ktorý búdky na prenosových vedeniach využíva na hniezdenie, je sokol myšiar, patriaci medzi početné a najbežnejšie druhy dravých vtákov na našom území. Búdky svojimi veľkými rozmermi vyhovujú aj sokolovi lastovičiarovi a na hniezdenie ich vzácne využíva aj naša najväčšia sova, výr skalný.
Plánujú sa inštalácie odkloňovačov letu vtáctva
„Nezabúdame ani na ďalšie vtáčie druhy, ohrozené nárazmi do elektrických vedení. Vo všeobecnosti je toto riziko najvyššie v prípade väčších, menej obratných druhov so zhoršenou manévrovacou schopnosťou, keďže sa nestihnú včas vyhnúť prekážke,“ uviedol predseda predstavenstva a generálny riaditeľ SEPS Martin Magáth.
V najbližšom období plánujú inštaláciu odkloňovačov letu vtáctva na ďalších 40 kilometroch vedení. „Celkovo tak v rámci projektu LIFE Danube Free Sky zvýšime bezpečnosť vedení v celkovej dĺžke 70 kilometrov. Na inštaláciu prvkov, ale aj monitoring obsadenosti búdok, využívame moderné technológie v podobe špeciálnych dronov. Vďaka rozvoju bezpilotných technológií dokážeme týmto spôsobom umiestniť 150 až 200 prvkov denne,“ dodal Magáth.
Hniezdenie sokola rároha pravidelne monitorujú odborníci z občianskeho združenia Ochrana dravcov na Slovensku od roku 1976, kedy bol známy len jeden hniezdny pár. Projekt LIFE Danube Free Sky je realizovaný s finančnou podporou Európskej únie a Ministerstva životného prostredia SR v siedmich krajinách (Rakúsko, Slovensko, Maďarsko, Chorvátsko, Srbsko, Bulharsko a Rumunsko), v zastúpení 15 projektových partnerov z radov energetických spoločností, železničnej spoločnosti, neziskových organizácií a národných parkov.
Vďaka projektu bude odkloňovačmi letu vtáctva ošetrených vo všetkých krajinách vyše 250 kilometrov elektrických vedení a viac ako 3200 stĺpov bude odizolovaných, aby sa znížilo riziko zásahu elektrickým prúdom.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Váš názor nás zaujíma! Pomôžte nám zlepšovať obsah hodnotením tohto článku.