Svet

Posledný pokus? Trumpov osobitný vyslanec bude opäť rokovať s Putinom

Tento piatok vyprší lehota, ktorú Trump určil ruskému prezidentovi Putinovi. Putin by mal ustúpiť a súhlasiť s prímerím na Ukrajine, inak má Trump v úmysle uvaliť na Rusko sankcie. Steve Witkoff, jeho osobitný vyslanec pre krízové situácie, má tento týždeň opäť rokovať s Putinom. Naposledy?

Pol roka sa americký prezident Donald Trump prostredníctvom šiestich telefonátov a mnohých diplomatických iniciatív snažil v zákulisí presvedčiť ruského prezidenta Vladimira Putina, aby zložil zbrane na Ukrajine. Bezvýsledne.

V rozhovore s americkými novinármi Trump oznámil, že Steve Witkoff, osobitný vyslanec amerického prezidenta pre krízové riadenie, sa opäť stretne v Moskve priamo s Putinom, a to 6. alebo 7. augusta. Cieľom je podľa neho dosiahnuť prímerie na Ukrajine a začať mierové rokovania. Witkoff sa s Putinom stretol v Kremli už vo februári, marci a naposledy v apríli, keď rokovali o podobných otázkach.

O čom sa má rokovať?

Počas rokovaní s Putinom pod vedením USA Trump opakovane signalizoval ochotu prijať kľúčové požiadavky Kremľa. Patrilo medzi ne umožnenie Rusku zachovať si kontrolu nad okupovanými regiónmi na juhovýchode Ukrajiny, vylúčenie Ukrajiny z členstva v NATO a zmiernenie alebo zrušenie západných sankcií voči Rusku.

Oficiálne uznanie ruskej okupácie ukrajinského polostrova Krym v roku 2014 bolo vo Washingtone tiež považované za ústupok. Toto boli pôvodne hlavné body sporu.

Rusko aj Ukrajina sa však zamotali do mnohých detailov, najmä preto, že Trumpove ústupky vždy vyvolali v Kyjeve ostrú reakciu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa obáva „ohrozenia štátnosti svojej krajiny“.

Ukrajinská expertka na východnú Európu Tetiana Kotelnykova z Yale University zhrnula ukrajinské stanovisko v online príspevku uverejnenom washingtonským think tankom Atlantic Council: „Pre Kyjev by to znamenalo vystaviť desiatky miest a milióny Ukrajincov hrôzam nekonečnej ruskej okupácie. Takisto by to dramaticky oslabilo obranyschopnosť Ukrajiny a nebezpečne vystavilo zvyšok krajiny ďalšej ruskej agresii.“

Domnieva sa, že kapitulácia mesta Cherson a okolia by bola pre budúcnosť národnej bezpečnosti Ukrajiny „úplne katastrofálna“. „To by Rusku poskytlo oporu na západnej strane Dnepra a vystavilo Odessu a ostatné ukrajinské prístavy na Čiernom mori bezprostrednému nebezpečenstvu.“ Strata Záporožia, jedného z najväčších ukrajinských miest s predvojnovým počtom obyvateľov okolo 700 000, je „tiež nepredstaviteľná“.

Novinár a autor Patrik Baab (kniha „Na oboch stranách frontu“) opisuje dojem ruskej strany na svojom blogu takto: „Washington nerešpektuje bezpečnostné záujmy Ruska; USA chcú oslabiť a destabilizovať Rusko, ako napísal RAND Corporation. Európsky hegemón sa dopúšťa samovraždy a západná hegemónna moc chce vyprovokovať zmenu režimu v Rusku.“

V tejto súvislosti Baab cituje lorda Ismaya, prvého generálneho tajomníka NATO, ktorý údajne povedal, že vojenská aliancia bola založená s cieľom „udržať Rusko vonku, Ameriku vnútri a Nemecko pri zemi“.

Podarí sa Witkoffovi zmeniť Putinovo rozhodnutie?

Keďže Putin aj Zelenskyj trvajú na svojich maximálnych požiadavkách, mierové rokovania postupujú len malými krokmi. Rusko aj Ukrajina počas rokovaní pokračovali v útokoch na obranné pozície a civilné ciele.

Vyvstáva otázka, čo chce Trump dosiahnuť opätovným vyslaním svojho osobitného vyslanca Witkoffa do Moskvy. Putin pred touto cestou vydal vyhlásenie, v ktorom podľa agentúry Agence France Press uviedol, že „podmienky [z ruskej strany] určite zostanú nezmenené“.

Jediným bodom diskusie medzi Witkoffom a Putinom bude možno to, že americký osobitný vyslanec osobne vysvetlí, aké dôsledky vyvodia USA z nekompromisného postoja Kremľa: sprísnenie sankcií voči Rusku a dodávky zbraní Ukrajine.

O aké sankcie a opatrenia ide?

Pred niekoľkými dňami americký prezident zopakoval svoje oznámenie z polovice júla: ak Rusko bude pokračovať vo vojne, uvalí naň sankcie. Zároveň sa vyjadril skepticky o Putinovi: „Neviem, či mu sankcie prekážajú.“ Rusi majú skúsenosti so sankciami. Preto je neisté, „či to bude mať nejaký účinok, ale urobíme to,“ oznámil Trump.

Americký prezident už v polovici júla povedal, že má v úmysle uvaliť na Rusko 100 %, tzv. sekundárne clá. To znamená, že akákoľvek krajina, ktorá bude pokračovať v obchode s Ruskom, bude čeliť vysokým clám, ak bude chcieť naďalej predávať svoje výrobky do USA.

To by mohlo postihnúť napríklad aj Indiu. Trump pohrozil juhovýchodnej ázijskej krajine „trestom“ za jej „vojenské a energetické dohody“ s Ruskom, ktoré by mohli podliehať týmto sekundárnym clám. India napríklad dováža z Ruska ropu.

Trumpov poradca: India nákupom ruskej ropy financuje vojnu na Ukrajine

Hrozba jadrových ponoriek

Trump nariadil aj presun dvoch jadrových ponoriek, podľa jeho vlastných slov „bližšie k Rusku“. Predchádzala tomu slovná výmena medzi Trumpom a bývalým ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom na sociálnych sieťach. Medvedev komentoval na X ultimátum amerického prezidenta Rusku, pôvodne oznámené na 50 dní a neskôr skrátené na desať, slovami: „Každé nové ultimátum je hrozbou a krokom k vojne. Nie medzi Ruskom a Ukrajinou, ale s jeho (Trumpovou) vlastnou krajinou.“

Trump odpovedal 1. augusta príspevkom na Truth Social. Povedal, že nariadil „umiestnenie dvoch jadrových ponoriek do príslušných regiónov, len pre prípad, že tieto hlúpe a provokatívne vyhlásenia budú mať väčší dosah. Slová majú veľkú váhu a často môžu viesť k nežiaducim dôsledkom. Dúfam, že to nebude jeden z tých prípadov.“

Príspevok amerického prezidenta neuvádza, kam presne boli jadrové ponorky vyslané ani o aký typ ponoriek ide. Americké námorníctvo disponuje tromi typmi ponoriek, z ktorých všetky sú poháňané jadrovou energiou. Jadrovými zbraňami je však vybavená len trieda Ohio.

„Domnievame sa, že všetci by mali vo svojich vyhláseniach o jadrovej otázke postupovať s veľkou opatrnosťou,“ povedal v pondelok novinárom v Moskve hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Ten nevylúčil stretnutie Witkoffa s Putinom: „Vždy radi privítame pána Vitkoffa v Moskve a tešíme sa na kontakt s ním,“ dodal Peskov.

Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK