Streda 30. júla, 2025
Ilustračná fotografia (Sharefaith/ Pexels, moritz320/ Pixabay)
» ,

Obchodná „bazuka“ ležala na stole, ale EÚ ju nakoniec v rokovaniach s USA nepoužila

V súvislosti s nedávnymi niekoľkotýždňovými rokovaniami o obchodnej dohode medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi sa viackrát skloňovala tajná zbraň Únie, tzv. obchodná bazuka. Pojem bazuka označuje silnú zbraň s okamžitým účinkom – a v prenesenom význame aj silný politický či ekonomický nástroj, ktorý má slúžiť ako výstraha alebo odstrašujúci prostriedok.

Oficiálny názov tohto mechanizmu je Anti-Coercion Instrument, teda nástroj proti nátlaku. EÚ ho označuje skratkou ACI a používa ho v prípade potreby rýchlej a razantnej reakcie na ekonomický tlak zo strany tretích krajín.

ACI umožňuje EÚ uvaliť clá, obmedziť obchod so službami, investície, verejné obstarávanie či prístup k duševnému vlastníctvu. Cieľom tohto nástroja je však predovšetkým odstrašiť a zabrániť tomu, aby boli členské štáty nútené akceptovať rozhodnutia pod hrozbou obchodných sankcií.

Uvedený nástroj vytvorili po skúsenostiach s americkými sankciami počas Trumpovho prvého obdobia v Bielom dome a čínskym tlakom na Litvu v roku 2021.

„Nástroj proti nátlaku bude novým nástrojom EÚ na boj proti ekonomickým hrozbám a nekalým obchodným obmedzeniam zo strany krajín mimo EÚ. Krajiny sa niekedy uchyľujú k vydieraniu alebo obchodným obmedzeniam, aby svojim spoločnostiam poskytli nespravodlivú výhodu, čo vedie k obchodným konfliktom s EÚ,“ uviedol Európsky parlament vo vyhlásení v čase uzavretia dohody o ACI.

Podobnú protizbraň majú aj Spojené štáty

Ako v rozhovore pre írsky národný vysielač RTÉ uviedol hlavný ekonóm Inštitútu medzinárodných a európskych záležitostí (IIEA) Dan O’Brien, Európa už dlho cítila, že potrebuje odvetnú zbraň proti krajinám mimo EÚ, ktoré využívali obchod na presadenie zmeny politík.

„Toto všetko siaha až do konca minulého desaťročia, keď Čína v mnohých ohľadoch začala byť oveľa agresívnejšou,“ uviedol Dan O’Brien a dodal: „Európa potrebovala mať koordinovaný a jasný nástroj, ktorý by ostatné krajiny videli a ktorý by im umožnil spojiť sa a nenechať sa vydierať inými štátmi.“

Keďže nevieme iste, ako by implementácia „obchodnej bazuky“ presne fungovala, prirovnal ju k jadrovým zbraniam: „Nikdy nechcete použiť jadrové zbrane, ale chcete sa uistiť, že ľudia si nie sú istí, aké zlé by to pre nich mohlo byť, keby vás ohrozili.“

O’Brien tiež poukázal na to, že svoju „obchodnú bazuku“ majú roky aj Spojené štáty. „V 70. rokoch zaviedli niečo podobné ako súčasť svojej obchodnej politiky. Majú opatrenia, ktorými môžu zasiahnuť aj iné krajiny, ak by im ekonomicky škodili,“ skonštatoval O’Brien.

Neslúži na riešenie sporov, prednosť majú rokovania

O nasadení „obchodnej bazuky“ sa v Bruseli v ostatných týždňoch búrlivo diskutovalo v súvislosti s hroziacimi 30 % clami na európsky tovar, ktoré avizoval americký prezident Donald Trump, ak do 1. augusta nedôjde k obchodnej dohode medzi EÚ a USA. Takýto scenár sa však podarilo zažehnať počas nedeľňajšieho stretnutia Trumpa s predsedníčkou Európskej komisie Ursulou von der Leyenovou v Škótsku.

Pre Úniu nie je „obchodná bazuka“ nástrojom na okamžité riešenie sporov. EÚ sa snažila situáciu so Spojenými štátmi riešiť rokovaniami a využívala hrozbu ACI ako páku na dosiahnutie výhodnej dohody, čo viackrát potvrdil aj slovenský eurokomisár pre obchod a ekonomickú bezpečnosť Únie Maroš Šefčovič.

Predvlani, keď sa EÚ dohodla na vytvorení tohto nástroja, vtedajší predseda Výboru Európskeho parlamentu pre medzinárodný obchod Bernd Lange okomentoval „obchodnú bazuku“ takto: „Niekedy je potrebné položiť zbraň na stôl, aj keď vieme, že sa nebude každodenne používať.“

Ak by rokovania zlyhali, EÚ bola pripravená zaviesť odvetné clá na americké tovary v hodnote 93 miliárd eur, vrátane lietadiel a automobilov. Hoci je ACI silným nástrojom, jeho aktivácia by mohla mať vážne následky. Mohlo by to vyvolať odvetné opatrenia zo strany USA a narušiť podnikanie firiem závislých od transatlantického obchodu.

Podľa šéfky Komisie najlepšie, čo sa dalo dosiahnuť

Dohoda, ktorá je oveľa priaznivejšia ako pôvodne avizované clá vo výške 30 %, ktoré chcel Trump uvaliť na dovoz z EÚ, prinesie do americkej štátnej pokladnice odhadom 90 miliárd dolárov.

Súčasťou dohody je aj záväzok EÚ nakúpiť od USA energetické suroviny v hodnote 750 miliárd dolárov a uskutočniť ďalšie investície za 600 miliárd dolárov. EÚ má nakúpiť aj ďalšie americké vojenské vybavenie.

Členské štáty mali na použitie ACI odlišné názory. Kým napríklad Francúzsko presadzovalo razantnejší postup, krajiny ako Írsko boli opatrnejšie vzhľadom na možné dosahy na ich ekonomiku.

Šéfka Európskej komisie Von der Leyenová označila dohodu za „dobrú“ a zdôraznila, že prinesie podnikom na oboch stranách Atlantiku stabilitu a predvídateľnosť. „Pätnásť percent nie je zanedbateľné, ale je to najlepšie, čo sme mohli dosiahnuť,“ priznala Von der Leyenová vo vyhlásení na webe Komisie.

Francúzsko naďalej presadzuje opatrenia voči USA

Spomenuté 15 % clo však výrazne prevyšuje pôvodnú sadzbu 2,5 percenta platnú pred návratom Trumpa do Bieleho domu. Aj preto sa Francúzsko napriek spečateniu obchodnej dohody domáha nasadenia „obchodnej bazuky“. Francúzsky minister pre európske záležitosti Benjamin Haddad vníma dohodu ako „nevyváženú“, pričom v pondelok tvrdil, že USA „si zvolili ekonomický nátlak a úplné ignorovanie pravidiel Svetovej obchodnej organizácie (WTO)“.

„Musíme rýchlo vyvodiť potrebné závery, inak riskujeme, že nás zničia,“ vyhlásil podľa webu New York Post a naznačil, že „nástroj proti nátlaku“ by mal byť nasadený čo najskôr.

Haddad zdôraznil, že Paríž neustúpi a bude pokračovať v úsilí uvaliť vysoké clá na americké technologické giganty a pokúsi sa zabrániť americkým firmám získavať lukratívne vládne zákazky v Európe. Dvaja diplomati EÚ tiež uviedli, že Francúzsko je rozzúrené, pretože obchodná dohoda poskytne niektorým americkým poľnohospodárskym exportným výrobkom bezcolný prístup na európsky trh, čo by mohlo ohroziť vysoko cenený poľnohospodársky sektor Francúzska. Akýkoľvek krok k nasadeniu „obchodnej bazuky“ EÚ by však vyžadoval súhlas väčšiny vlád Únie.

Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?

Prečítajte si aj