Svet » Čína

Odborníci predstavili plán postkomunistickej Číny

Vláda Čínskej komunistickej strany (ČKS) nebude trvať večne a Spojené štáty by sa mali začať pripravovať na deň, keď bude Čína oslobodená od komunizmu, uviedli odborníci na nedávnej akcii Hudsonovho inštitútu.

Podľa Milesa Yua, poradcu bývalého ministra zahraničných vecí Mika Pompea a riaditeľa Čínskeho centra pri Hudsonovom inštitúte, je táto debata nevyhnutná, pretože náhly pád režimu v Číne by mohol byť „veľmi náročný“. Desaťročia represívnej vlády ČKS podľa neho zanechali „jazvy a systémové neduhy, ktoré môžu ohrozovať aj zvyšok sveta“, povedal počas podujatia s názvom Po páde: plánovanie budúcnosti postkomunistickej Číny.

„Musíme premýšľať o rovnako náročnej úlohe, aká stála pred svetom po páde nacistického Nemecka, cisárskeho Japonska a dokonca aj po páde sovietskeho komunizmu vo východnej Európe,“ uviedol. Vo všetkých týchto prípadoch Spojené štáty riešili otázku, ako stabilizovať dané krajiny a „priviesť tieto spoločnosti k statusu normálnych členov medzinárodného spoločenstva“.

Režim žijúci v paranoji

Odborníci počas podujatia uviedli, že pád čínskeho komunistického režimu nie je vôbec vzdialenou budúcnosťou. Čína teraz čelí rastúcej ekonomickej kríze, nepriateľskému medzinárodnému prostrediu, nespokojnosti pre porušovanie ľudských práv a politické rozbroje.

Čínsky vodca Si Ťin-pching sa začiatkom tohto roka na 14 dní úplne stiahol z verejného života a po prvýkrát bez vysvetlenia vynechal samit BRICS. Mnohí z jeho lojálnych spojencov boli odstránení z funkcií, čo môže znamenať, že Si Ťin-pching prichádza o moc. „Totalitné režimy sa môžu zrútiť kedykoľvek,“ poznamenal Yu. Komunistická strana podľa neho s touto možnosťou neustále počíta. „Každý deň žije v paranoji.“

Gordon Chang, vedúci pracovník Gatestone Institute a autor knihy Nadchádzajúci kolaps Číny, súhlasí so slovami Yua a dodáva, že komunistické vedenie „v Pekingu je veľmi, veľmi nestabilné“. „V súčasnosti sme svedkami nepokojov v komunistickej strane. Ak sa vnútorný boj ešte zhorší, ktovie, čo sa stane,“ povedal Chang v rozhovore pre Epoch Times. Podľa neho by sa zmena režimu mohla začať zhora aj zdola a „existuje milión spôsobov, ako sa to môže stať“.

Chang pripomenul niekoľkomesačné protesty na konci roka 2022 vyvolané všeobecnou frustráciou z prísnych covidových reštrikcií v Číne, ktoré mnohým ľuďom odopreli prístup k jedlu a základným liekom. Na niektorých miestach protestujúci dokonca požadovali pád ČKS.

„Čínsky ľud nie je spokojný… Režim vynakladá obrovské úsilie na to, aby udržal Čínu pokope, čo znamená, že krajina je nestabilná,“ dodal Chang.

Podobne ako v prípade východného Nemecka a Sovietskeho zväzu, ani pád Čínskej komunistickej strany nebude podľa Changa pomalý. „Myslím si, že ak sa to stane, bude to pre nás prekvapenie,“ konštatuje. „Odrazu sa to jednoducho stane. Také veci prebiehajú týmto spôsobom.“

Finančná bezpečnosť

V prípade kolapsu ČKS by Spojené štáty mali podľa Changa konať rýchlo a mali by zabaviť čínsky majetok v krajine, počnúc čínskymi bankami.

Podľa aprílovej správy spoločnosti S&P Global Market Intelligence štyri najväčšie banky sveta v roku 2024 boli práve čínske štátne banky (podľa objemu aktív). Industrial and Commercial Bank of China mala aktíva v hodnote takmer 6,7 bilióna dolárov; na porovnanie, najväčšia americká banka JPMorgan Chase mala aktíva v hodnote viac ako štyri bilióny dolárov.

Devízové rezervy Číny dosiahli v máji 3,28 bilióna dolárov, čo je podľa oficiálnych čínskych údajov najviac na svete. Podľa Changa by po páde režimu niektoré súperiace frakcie mohli využiť čínske banky na financovanie svojich politických ambícií alebo by mohli zneužiť devízové rezervy krajiny na vyvolanie nestability po celom svete.

„Čas hrá rozhodujúcu úlohu,“ mieni Chang. Ako „najvyšší garant finančnej bezpečnosti vo svete“ by mali americké federálne úrady zabaviť čínske aktíva s tým, že ostatné krajiny budú nasledovať ich príklad. Chang tiež uviedol, že ministerstvo financií by malo zabaviť čínske devízové rezervy a spolupracovať s úradmi v známych čínskych daňových rajoch, ako je Londýn, aby zabránilo destabilizujúcim aktivitám.

Ak chcú USA zabezpečiť svoju potravinovú bezpečnosť, navrhuje napríklad, aby Spojené štáty prevzali kontrolu nad spoločnosťou Smithfield Foods, najväčším producentom bravčového mäsa v USA so sídlom vo Virgínii, ktorú v roku 2013 kúpil čínsky mäsový koncern WH Group za 4,7 miliardy dolárov.

Ľudské práva

Ďalšími odporúčanými oblasťami prechodu sú reštrukturalizácia a zmenšenie čínskej armády a zabezpečenie zodpovednosti za porušovanie ľudských práv. Nina Sheaová, vedúca pracovníčka a riaditeľka Centra pre náboženskú slobodu pri Hudsonovom inštitúte, sa domnieva, že Spojené štáty by mali okamžite vyvinúť tlak na čínsky režim, aby prepustil náboženských a politických väzňov, napríklad deväť katolíckych biskupov, väzňov z pracovných táborov v Sin-ťiangu a prodemokratických aktivistov v Hongkongu.

Aby sa zastavilo režimom schválené násilné odoberanie orgánov, mala by podľa nej Čína pozastaviť transplantácie orgánov, kým nepreukáže, že orgány pochádzajú od dobrovoľných darcov.

Vláda

Otázkou je aj to, ako si rôzne etnické skupiny v Číne predstavujú svoju budúcu vládu. Sheaová očakáva, že Hongkong a minimálne tri z piatich autonómnych oblastí pod správou ČKS – Vnútorné Mongolsko, Ning-sia a Sin-ťiang – sa budú usilovať o nezávislosť. Nútená kultúrna asimilácia vo Vnútornom Mongolsku a Ning-sii a systematické prenasledovanie obyvateľov Sin-ťiangu viedli podľa nej k rozšírenej nedôvere v týchto oblastiach voči akejkoľvek budúcej centrálnej vláde.

Dodáva, že Hongkong by pravdepodobne stál na čele snáh o autonómiu. Vďaka svojim nedávnym skúsenostiam s demokraciou, vysokej úrovni ľudských zdrojov a dynamickej ekonomike – aspoň dovtedy, kým ČKS nezničila tamojšie slobody – má podľa nej mesto najväčšiu šancu na úspech.

V každej oblasti usilujúcej sa o odtrhnutie by Spojené štáty mali zvážiť uskutočniteľnosť tohto kroku na základe vôle miestneho obyvateľstva, regionálnych podmienok a súboru usmernení odrážajúcich záujmy USA, doplnila Sheaová.

Účastníci diskusie zvažovali, či by sa krajina mohla stať „Spojenými štátmi čínskymi“, kde by si každý región zachoval autonómiu. Jednou z výziev je však podľa Sheaovej absencia spoločného ideálu, ako je demokracia a slobody podobné americkým slobodám.

Sheaová a Yu sa zhodujú, že budúcnosť Číny po páde komunistickej strany budú formovať sami obyvatelia. „Ak chcú byť súčasťou federatívneho štátu, je to v poriadku, ak nie, nech sú nezávislí,“ hovorí Yu v rozhovore pre Epoch Times. „Opäť platí – nech rozhodnú ľudia.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK