Domov

Politizácia spravodajstva STVR: podľa najnovšej analýzy dostáva opozícia priestor len okrajovo

Spravodajstvo Slovenskej televízie a rozhlasu (STVR) vyvoláva rastúce obavy z politizácie a úpadku novinárskej nezávislosti. Analýza Transparency International Slovensko (TIS) poukazuje na výrazný nárast podielu reportáží, ktoré uzatvárajú koaliční politici. Zároveň sa podľa mimovládnej organizácie z hlavného spravodajstva postupne vytráca kritická spätná väzba voči vládnej moci, pričom odborné hlasy a pluralita názorov ustupujú jednostranným politickým vyjadreniam.

Posledné slovo

Transparency International Slovensko (TIS) analyzovala reportáže v hlavnom spravodajstve verejnoprávnej televízie. Mimovládna organizácia porovnala mesačné vysielanie hlavnej spravodajskej relácie za troch rôznych riaditeľov RTVS, ktorý sa prestriedali počas aktuálneho volebného obdobia 

Monitorovali reportáže vysielané v novembri 2023, ešte počas vedenia odvolaného šéfa RTVS Ľuboša Machaja, ďalej v novembri o rok neskôr, keď bolo verejnoprávne médium pod taktovkou Igora Slaninu, a prvý mesiac od nástupu novej riaditeľky Martiny Flašíkovej (prelom máj – jún).

Zo zistení TIS vyplýva, že podiel reportáží v hlavnom spravodajstve STVR, ktoré sa zakončujú vyjadrením koaličných politikov, postupne výrazne narastá.

„Až 76 % politických reportáží sa po nástupe novej riaditeľky Martiny Flašíkovej končí vyjadrením koaličného politika. Opozícia má posledné slovo len v 6 % prípadoch. Každý novinár pritom vie, že pre vyznenie reportáže je rozhodujúce aj to, kto a ako ju uzatvára,“ uviedla mimovládka.

Rastúca politizácia

Prieskum TIS poukazuje aj na rastúcu politizáciu spravodajstva STVR, pokiaľ ide o množstvo príspevkov, ako aj o obsah. Počet reportáží s vyjadreniami politikov v hlavnej spravodajskej relácii vzrástol zo 162 v novembri 2023 na 187 v prvom mesiaci pôsobenia novej riaditeľky Martiny Flašíkovej, čo predstavuje nárast o 16 %. 

Kým za bývalého riaditeľa Ľuboša Machaja boli reportáže často postavené na odborných názoroch, aktuálne redaktori STVR čoraz častejšie stavajú príspevky na vyjadreniach členov vlády, často priamo z tlačových konferencií.

„V praxi to vyzerá napríklad aj tak, že premiér Robert Fico sa aktuálne dokáže počas jedného vydania správ objaviť až v štyroch tematicky rôznych reportážach (9. júna 2025). Netýka sa to len predsedu vlády, podobne sa 5. júna do jedných správ prepracoval štyrikrát aj minister vnútra a šéf vládneho Hlasu Matúš Šutaj Eštok. Vrátane reportáže ‚Zimné hory mali osem obetí‘, ktorá správy uzatvárala,“ objasnila TIS.

Mimovládka pri svojom monitorovaní postrehla aj pokles novinárskej kritickosti. Podľa jej slov reportáže, kde by boli koaliční politici konfrontovaní s nepríjemnými otázkami alebo otvorenou kritikou, sa zo spravodajstva vytratili, hoci výhrady voči kvalite verejnoprávneho spravodajstva sa objavovali aj pred nástupom aktuálnej vlády Roberta Fica (Smer-SD).

TIS bližšie opisuje, že zatiaľ čo opozícia v príspevkoch dostáva priestor a formálne je vyváženosť udržiavaná, veľakrát ide len o krátke repliky „prilepené“ k naratívu koaličných politikov.

TIS to ilustrovala na zverejnenej reportáži o problémovom prideľovaní dotácií v Poľnohospodárskej platobnej agentúre (PPA). „Príspevok z 21. mája vystaval redaktor okolo vyjadrenia ministra hospodárstva Richarda Takáča o tom, že ‚médiá a časť opozície robia pri výzve z roku 2015 hon na čarodejnice, o kauzách z obdobia ich vlády však nehovoria‘. Nasleduje rozsiahle vyjadrenie ministra Takáča, ktorý v štýle argumentácie ad hominem reaguje na nepríjemnú kauzu útokom na opozíciu. Na záver zaznie vyjadrenie politika SaS Alojza Hlinu cez telefón, ktorý síce PPA označí ‚za klbko zmijí‘ a ‚inštitúciu, ktorá sa nedá zreformovať‘, STVR však k prepisu vyjadrenia pri jeho fotke umiestni iné neutrálnejšie vety, ktoré v prejave ani nezaznejú,“ uviedla mimovládka.

Cieľom je transparentnosť a nezávislosť

Keď sa novou generálnou riaditeľkou STVR stala Martina Flašíková, rezort kultúry vyjadril presvedčenie, že pod jej vedením sa verejnoprávne médium bude rozvíjať ako nezávislá a transparentná inštitúcia.

Ministerka kultúry Martina Šimkovičová (nom. SNS) v máji na Facebooku napísala, že cieľom verejnoprávneho média bude rozviazať ruky redaktorom a zamestnancom. „STVR musí byť otvorená, slobodná a poskytovať priestor pluralite názorov. STVR nemá ľuďom ponúkať názorové polotovary a predžuté produkty, ale základné, objektívne a rozmanité informácie, z ktorých si každý svojím zdravým rozumom vyskladá obraz sám,“ skonštatovala.

K obavám ohľadom transparentnosti a politického vplyvu, ktoré sa začali objavovať v súvislosti s voľbou novej riaditeľky, sa v tom čase vyjadril aj šéf parlamentného výboru pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS). „Bude to pod obrovskou verejnou diskusiou a verejnou kontrolou, televízia je vysoko sledovaná záležitosť,“ povedal v relácií Braňo Závodský.

Rok po zákone o STVR

Už je to viac ako rok, čo poslanci parlamentu v júni 2024 odhlasovali vládny návrh zákona o Slovenskej televízií a rozhlase. Prezident Peter Pellegrini následne zákon podpísal, pričom v ňom rozpor so zákonom, ústavou či medzinárodnými normami na rozdiel od opozície nenašiel. 

Špecificky však upozornil vládu, že od augusta 2025 vstúpi do platnosti európska legislatíva (akt o slobode médií EMFA), ktorým sa stanovuje spoločný rámec pre mediálne služby na vnútornom trhu, a bude potrebné dať zákon do súladu s európskou legislatívou.

„V prípade, že sa tento zákon stane predmetom záujmu európskych orgánov, pevne verím, že voči Slovensku uplatnia rovnaký meter ako voči iným krajinám, v ktorých prišlo k zmenám vo verejnoprávnych médiách za podstatne búrlivejších okolností,“ poznamenal minulý rok v júli Pellegrini.

Opoziční poslanci vtedy prezidenta označili za predĺženú ruku vlády a v deň účinnosti zákona podali podnet na Ústavný súd na začatie konania o súlade zákona o STVR s Ústavou SR a ďalšími európskymi dokumentmi. Takisto žiadali pozastaviť účinnosť zákona do rozhodnutia vo veci samej.

Ústavný súd ešte nerozhodol

„Zo spôsobu prijatia napadnutého zákona a obsahu zmien, ktoré zákon prináša, vyplýva, že cieľom nahradenia zákona o RTVS obdobnou právnou úpravou napadnutého zákona o STVR je vytvorenie možnosti dosadiť do riadiacich funkcií verejnoprávnej televízie a rozhlasu politických nominantov aktuálnej vládnej koalície a politicky tak ovládnuť verejnoprávne rozhlasové a televízne vysielanie,“ napísala 46-členná skupina opozičných poslancov (PS, KDH, SaS) Národnej rady (NR) SR v podaní.

Poslanci kritizovali nielen obsah, ale aj spôsob prijatia nového zákona. Tvrdili, že vládna koalícia závažne a svojvoľne porušila pravidlá legislatívneho procesu, čím boli podľa nich porušené ústavné princípy a práva. Uviedli, že nový zákon nezvyšuje verejnoprávnosť, ale, naopak, zavádza cenzúru a premieňa STVR na štátne médium slúžiace ako nástroj vládnej propagandy. 

Navyše upozornili aj na možný nesúlad so základnými princípmi práva Európskej únie, najmä v oblasti slobody médií a nezávislosti verejnoprávnych inštitúcií.

Ústavný súd SR prijal podanie opozičných poslancov v októbri a začal ho posudzovať v celom rozsahu. Zároveň nevyhovel žiadosti o pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení zákona. Legislatíva teda nadobudla účinnosť 1. júla 2024 a napadnuté časti ostávajú v platnosti. Od toho času nebolo zverejnené žiadne ďalšie rozhodnutie Ústavného súdu v tejto veci.

Pokušenie politikov

Podľa Maríny Urbaníkovej, odbornej asistentky na Katedre mediálních štúdií a žurnalistiky Masarykovej univerzity, žiadna slovenská vláda za 30 rokov nenastavila mediálne zákony tak, aby sa RTVS v najväčšej miere ochránila od politických tlakov. 

Zlúčenie RTVS v roku 2011 počas vlády Ivety Radičovej chápe podobne – ako politicky motivované rozhodnutie, keďže viedlo k tomu, že sa vláda mohla zbaviť dvoch generálnych riaditeľov dosadených predchádzajúcou vládou. Dokonca aj vtedy to bolo v skrátenom legislatívnom konaní.

„Pokušenie mať k dispozícií médium, na ktoré môžete zatlačiť a nič vás to nestojí, pretože si ho platí verejnosť, je proste príliš silné,“ skonštatovala Urbaniková.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK