Svet

USA pošlú Ukrajine ďalšie obranné zbrane

Pentagón v pondelok 7. júla oznámil, že posiela Ukrajine ďalšie obranné zbrane. Vo vyhlásení ministerstvo obrany uviedlo: „Na pokyn prezidenta Trumpa ministerstvo obrany posiela na Ukrajinu ďalšie obranné zbrane, aby Ukrajinci mohli brániť svoju krajinu, kým my pracujeme na zabezpečení trvalého mieru a zastavení zabíjania. Systém vyhodnocovania vojenských dodávok po celom svete prezidentom zostáva v platnosti a je neoddeliteľnou súčasťou našich obranných priorít America First.“

„Musíme to urobiť… (Ukrajina) sa musí sa vedieť brániť. Teraz sú veľmi tvrdo zasiahnutí… Sú veľmi tvrdo zasiahnutí… V tom chaose umiera toľko ľudí,“ povedal Trump počas večere s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom. Dodal, že zbrane, ktoré Spojené štáty poskytnú, sú „predovšetkým obranné zbrane“.

Podľa ukrajinských vzdušných síl Ukrajina 4. júla zažila najväčší letecký útok zo strany Ruska od invázie Moskvy do krajiny vo februári 2022. Na ukrajinské hlavné mesto Kyjev odhadom zaútočilo 539 iránskych dronov Shahed a 11 rakiet. Rusko zasiahlo osem miest deviatimi raketami a 63 dronmi. Zvyšok bol zachytený.

Po útoku ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal po telefonáte s Trumpom, že ukrajinská protivzdušná obrana bola vďaka podpore partnerských krajín kľúčová pri zabezpečení, aby útok nespôsobil ďalšie zničenie.

V ten istý deň Trump novinárom povedal, že Ukrajina bude na sebaobranu potrebovať rakety Patriot. Ukrajina žiada Washington, aby jej predal viac rakiet a systémov Patriot, ktoré považuje za kľúčové pre obranu svojich miest pred zintenzívňujúcimi sa ruskými leteckými útokmi.

2. júla Spojené štáty zastavili dodávky niektorých zbraní na Ukrajinu v rámci „prehodnotenia schopností“ Pentagónu, aby sa zabezpečilo, že vojenská pomoc USA je v súlade s „obrannými prioritami“ krajiny. Toto rozhodnutie vyvolalo upozornenia zo strany Kyjeva, že to oslabí jeho schopnosť brániť sa ruským leteckým útokom a ďalšiemu postupu na bojisku. Nemecko uviedlo, že rokuje o kúpe protivzdušných systémov Patriot pre Ukrajinu, aby sa táto medzera vyplnila.

Zelenskyj tiež 4. júla uviedol, že sa s USA dohodol na spolupráci na zvýšení schopnosti Kyjeva „brániť oblohu“ pred ruskými útokmi. Uviedol tiež, že počas telefonátu s Trumpom diskutovali o spoločnej výrobe, nákupoch a investíciách v oblasti obrany. Deň predtým Trump telefonoval s ruským prezidentom Vladimírom Putinom, po čom americký líder skonštatoval: „V rozhovoroch s ním som nedosiahol žiaden pokrok.“

Od nástupu do druhého funkčného obdobia Trump vyjadril nádej, že sa mu podarí sprostredkovať mierovú dohodu medzi ukrajinskou a ruskou vládou, ale v posledných dňoch uviedol, že už neverí, že Putin to s mierom myslí vážne.

V komentári pre maďarský denník Magyar Nemzet, uverejnenom 7. júla, ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zopakoval postoj Kremľa k akejkoľvek mierovej dohode. Povedal, že požiadavky Ruska zostávajú nezmenené a musia zahŕňať demilitarizáciu, zmenu režimu na Ukrajine – čo Rusko označuje ako „denacifikáciu“ – a odstránenie hrozieb pre Rusko v podobe rozširovania NATO a údajnej diskriminácie rusky hovoriacich obyvateľov Ukrajiny. Lavrov povedal, že toto sú podľa Ruska „hlavné príčiny“ vojny. Požadoval tiež uznanie ruských nárokov na anexiu ukrajinského územia, ako aj zrušenie sankcií a zmrazenia ruských aktív.

Medzitým 3. júla šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Kaja Kallasová zdôraznila počas stretnutia v Bruseli s čínskym ministrom zahraničných vecí Wangom Yi „vážnu hrozbu, ktorú pre európsku bezpečnosť predstavuje podpora nelegálnej vojny Ruska čínskymi spoločnosťami“, uvádza sa vo vyhlásení jej úradu.

Peking by mal „okamžite zastaviť všetku materiálnu podporu, ktorá udržuje ruský vojensko-priemyselný komplex“, a mal by podporiť „úplné a bezpodmienečné prímerie a spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine založený na plnom dodržiavaní Charty Organizácie Spojených národov“, uviedla.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK