Domov

PS ustúpilo a post podpredsedu NR SR obsadilo namiesto Šimečku Dubécim. Gašpar má však námietky

Národná rada SR má po viac ako roku opäť plne obsadené vedenie. Novým podpredsedom parlamentu za opozíciu sa stal šéf poslaneckého klubu PS Dubéci, čím sa uzavrela dlhodobá patová situácia po septembrovom odvolaní z postu Michala Šimečku. Krok PS však sprevádza kritika zo strany priaznivcov opozície, že ústupili koalícii, a zároveň prichádzajú aj obvinenia na adresu nového podpredsedu parlamentu zo strany Smeru-SD.

Všetky posty v parlamente konečne obsadené

Novým podpredsedom Národnej rady SR (NR SR) za opozičné spektrum sa stal poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Martin Dubéci. Funkcia bola neobsadená od septembra minulého roka, keď parlament odvolal lídra najsilnejšieho opozičného hnutia Michala Šimečku. 18. júna získal Dubéci v tajnom hlasovaní 78 hlasov. Celkovo hlasovalo 81 poslancov, z toho dva hlasovacie lístky boli neplatné a jeden poslanec sa zdržal.

„Ja to vnímam ako malý krok k normalizácii pomerov tu v Národnej rade. Myslím si, že je to absolútne štandardné, aby opozícia bola zastúpená vo vedení Národnej rady,“ vyjadril sa na margo svojho zvolenia do novej funkcie Dubéci. Podľa vlastných slov nový podpredseda NR SR plánuje chrániť hranice demokratických inštitúcií, ktoré sú denne vystavované skúškam.

Najsilnejšia vládna strana Smer-SD vopred oznámila, že Dubéciho nomináciu na tento post v tajnom hlasovaní nepodporí. Podpredsedovské kvarteto tvorí aj Tibor Gašpar (Smer-SD), šéf národniarov Andrej Danko (SNS) a Peter Žiga (Hlas-SD). Na stoličku predsedu parlamentu po zvolení Petra Pellegriniho za prezidenta, zasadol po takmer roku Richard Raši (Hlas-SD).

Odvolanie Šimečku

Predsedu PS Šimečku odvolali z funkcie podpredsedu NR SR tajným hlasovaním na mimoriadnej schôdzi v septembri minulého roka. 

Návrh predložili poslanci koalície Smer‑SD a SNS. Oprávnenosť odôvodňovalii podozreniami z čerpania štátnych dotácií prostredníctvom blízkych osôb a manipulácie pri ich prideľovaní. Kritizovali ho aj za organizáciu protestov proti rezortom kultúry a spravodlivosti. Koaliční poslanci argumentovali tým, že protesty prebiehajú, pretože boli ohrozené finančné záujmy Šimečkovej rodiny.

Šimečka reagoval na svoje odvolanie s iróniou, keď poznamenal, že týmto krokom sa údajne vyriešia všetky problémy Slovenska. „Zlacnejú potraviny, učiteľky a zdravotné sestry budú mať vyššie platy, naše deti prestanú utekať do zahraničia, do Košíc prídete po diaľnici a aj tá voda z pivníc sa vypumpuje sama,“ uviedol v písomnom stanovisku.

Traja poslanci z koaličného Hlasu-SD (Samuel Migaľ, Radomír Šalitroš a Roman Malatinec) sa rozhodli jeho odvolanie nepodporiť. Svoje rozhodnutie odôvodnili snahou neprispievať k ďalšej polarizácii spoločnosti, ktorú podľa nich táto téma zbytočne vyvoláva. Migaľ zároveň upozornil na dôležitejšie problémy, ako je napríklad nedoriešený atentát na premiéra.

Prečo PS ustúpilo?

Líder PS 17. júna oznámil, že on sám na post podpredsedu NR SR opätovne kandidovať nebude. Zároveň predstavil nového nominanta PS – Dubéciho – a pripomenul, že na jeseň bol odvolaný na základe nepravdivej kampane. „Bola to čistá politická pomsta,“ zhrnul.

Po rozhodnutí obsadiť prázdnu stoličku podpredsedu parlamentu sa na adresu PS ozvali kritické hlasy z radov opozičných predstaviteľov a podporovateľov. PS vyčítali, že koalícii ustúpilo. 

Predseda hnutia Slovensko Igor Matovič počas svojho vystúpenia pred voľbou v parlamente avizoval, že jeho subjekt nového podpredsedu podporí, avšak poslancom PS vysvetlil, prečo by bolo podľa neho lepšie post neobsadzovať. “Ste líder opozície podľa prieskumov a vaši voliči, ale aj naši voliči a celkovo voliči opozície chcú vidieť bojovníkov, ktorých sa nedovolia potupiť. Mám teraz pocit, že tým, čo teraz robíte, trošku skláňate hlavu,” uviedol.

Podpredseda PS Tomáš Valášek v diskusnej relácií Braňo Závodský naživo na Exprese 20. júna takúto interpretáciu odmietol. “Faktom je, že čísla, parlamentnú aritmetiku nezmeníme. Pokiaľ koalícia nie je ochotná zvoliť toho, komu to právom prináleží, pánovi Šimečkovi, tak s tým nepohneme,” povedal.

Zdôraznil, že rozhodnutie podporiť iného kandidáta ako Šimečku bolo dôsledkom premysleného strategického postupu. Podľa Valáška mali informácie, že koalícia sa chystá presadiť vlastného podpredsedu parlamentu z jednej z koaličných strán, preto opozícia čelila rozhodnutiu: buď trvať na Šimečkovi a riskovať, že post získa koalícia, alebo podporiť iného opozičného kandidáta a zachovať si vplyv v parlamente. 

“Viete vstupovať do debaty v podstate mimo poradia, čo využívajú oni (pozn. red. koalícia) pravidelne, pri tých parlamentných bitkách to zase nie je málo,” uviedol Valášek s tým, že poukázal na jednu z kompetencií podpredsedu NR SR, ktorý môže vystúpiť v rozprave bez obmedzenia bežným poradím rečníkov, čo opozícia plánuje využívať.

Obvinenia od poslanca Smeru-SD Gašpara

Ďalší podpredseda NR SR Tibor Gašpar (Smer-SD) ešte pred voľbou svojho nového kolegu informoval, že za novú nomináciu PS jeho strana nezahlasuje, hoci po odvolaní Šimečku avizovali, že dodržia tradíciu a podporia ďalšieho opozičného kandidáta.

Gašpar deň po voľbe uviedol niekoľko dôvodov. Prvým podľa neho bola Dubéciho úloha, akú zohral v prezidentskej kampani Radoslava Procházku v roku 2014, ktorú sprevádzali podozrenia z netransparentného financovania. Druhým dôvodom boli vysoké dotácie, ktoré podľa Gašpara čerpala košická organizácia Tabačka kulturfabrik (vedená Dubécim) počas pandémie – a to na „pochybné kultúrne projekty“, ako napríklad podujatia s LGBT+ tématikou, čo označil za výsmech bežných ľudí. 

Ďalšou výhradou bola Dubéciho častá zmena politických strán – od OĽaNO, cez Sieť a MOST-HÍD až po Progresívne Slovensko –, čo Gašpar považuje za dôkaz absencie hodnôt a motiváciu byť len pri moci. „Áno, funkciu dnes získal, ale rešpekt nie. Nie od nás a určite nie od ľudí, ktorí si podpredsedu parlamentu predstavujú inak,“ skonštatoval Gašpar.

Sám poslanec Gašpar je obžalovaný v kauze Očistec zo založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, korupčných trestných činov a zneužitia právomoci verejného činiteľa a v kauze Súmrak z činnosti v prospech zločineckej skupiny. Za minulej vlády strávil rok vo väzbe.

PS: 10-ročné dávno vyvrátené obvinenia

V otázke financovania Procházkovej kampane ide podľa progresívcov o “vykopávanie” 10 rokov starých a dávno vyvrátených obvinení, ktoré nikdy neboli predmetom nejakého trestného konania, pričom orgány činné v trestnom konaní mali dostatočne dlhý čas na to, aby celú záležitosť preskúmali.

Aj keď Dubéci v minulosti priznal účtovnú nezrovnalosť vo výške 11 000 eur, podľa vyjadrení z PS ju transparentne vysvetlil a nič nenasvedčuje tomu, že by išlo o trestný čin. V hnutí mu dôverujú a považujú Gašparove obvinenia za účelové a pokrytecké. Valášek Gašparove obvinenia prirovnal k situácii, keď „zlodej kričí, chyťte zlodeja“.

Môže Smer odvolať Dubéciho?

Valášek v reakcii na otázku, čo by opozícia urobila, ak by Smer-SD opäť inicioval odvolanie opozičného podpredsedu parlamentu, priznal, že ak má koalícia väčšinu, tomuto kroku nemožno zabrániť. 

Zároveň zdôraznil, že už pri Šimečkovom odvolávaní opozícia upozornila na nelegálnosť a nelegitímnosť postupu. Ak by koalícia konala znovu týmto spôsobom, podľa neho by sa tým len odhalilo, kým v skutočnosti sú. Reagoval aj na obavy z možného oslabenia dôvery ich voličov, no nespresnil, aký dosah by prípadné ďalšie odvolanie mohlo mať na kredibilitu PS.

Podľa Valáška je Dubéci veľmi vhodnou voľbou na podpredsedu NR SR, keďže má cit pre parlamentné taktiky aj zákulisné rokovania, čo z neho robí ideálneho kandidáta na túto funkciu.

Funkcia tradične patrí opozícií

Od roku 1998 všetky vlády na Slovensku dodržiavali nepísané pravidlo, že jedno miesto vo vedení parlamentu patrí opozícii, zvyčajne jej najsilnejšej strane, ktorá zároveň rozhoduje o jej nominácii. Jedinou výnimkou bola situácia počas druhej vlády Vladimíra Mečiara (1994 – 1998), keď všetky štyri posty obsadili zástupcovia koaličných strán HZDS, SNS a ZRS (Augustín Marián Húska, Július Binder, Anna Malíková a Ján Ľupták).

Politológ z Trnavskej univerzity Tomáš Jahelka zdôrazňuje, že pre opozíciu je kľúčové mať zastúpenie vo vedení parlamentu a vo výboroch, keďže opozícia zohráva dôležitú úlohu v kontrole vládnej moci. 

Hoci ústava nevyžaduje, aby opozícia mala post podpredsedu parlamentu, politológ pripomína, že ústavné konvencie, teda zaužívané zvyklosti, sú veľmi dôležité. „Ak sa vláda snaží obmedzovať alebo zastrašovať opozíciu, vyvstáva otázka, do akej miery môžeme hovoriť o vyspelosti demokracie,“ skonštatoval Jahelka v čase, keď sa koalícia chystala na Šimečkovo odvolanie.

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK