Svet » Čína, USA

Prečo americké útoky na Irán vyslali silný odkaz pre Peking

Podľa experta diktátori nedokážu predvídať Trumpove kroky, a preto sa ho „skutočne boja“.

Krátky ozbrojený konflikt medzi Izraelom a Iránom odkryl iránske partnerstvá s protivníkmi USA – najmä s Ruskom a komunistickou Čínou. Hoci medzi Iránom, Čínou, Ruskom a ďalšími spriaznenými štátmi neexistuje formálna aliancia, ich politické a hospodárske vzťahy sa často vnímajú ako de facto koalícia vystupujúca proti Západu vedenému Spojenými štátmi.

Čínska komunistická strana (ČKS) verejne odsúdila izraelské a americké útoky na iránske jadrové a vojenské zariadenia ako porušenie iránskej suverenity.

Kapitán amerického námorníctva vo výslužbe Stu Cvrk napísal v komentári pre Epoch Times, že „dlhodobé záujmy“ Čínskej komunistickej strany boli týmto konfliktom poškodené. Upozornil na rozsiahle investície čínskeho režimu v Iráne – od ranej pomoci iránskemu jadrovému programu až po masívny dovoz iránskej ropy do Číny.

Cai Shenkun, nezávislý čínsky komentátor žijúci v zahraničí, povedal pre Epoch Times, že rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa uskutočniť chirurgický úder na iránske jadrové zariadenia nemalo slúžiť len na spomalenie jeho jadrového programu, ale aj na vyslanie signálu ostatným režimom s protizápadnou orientáciou.

Cai uviedol, že v predchádzajúcich mesiacoch si Trump vybudoval povesť podnikateľa, ktorý sa nechce zapliesť do vojenských konfliktov. „Ale teraz je jasné, že títo diktátori nedokážu predvídať jeho kroky, a preto sa ho naozaj boja,“ povedal. „Trump koná rozhodne – ak povie, že zaútočí, nebude váhať.“

Dodáva, že Trumpova ochota pomôcť Izraelu zvyšuje pravdepodobnosť, že jeho administratíva nebude nečinne sledovať, ak by sa čínsky režim pokúsil obsadiť Taiwan silou. Ak by sa Peking rozhodol „rozpútať vojnu v Taiwanskom prielive, Spojené štáty by mohli Taiwanu poskytnúť útočné zbrane“, povedal. Podľa neho „sa funkcionári ČKS týchto zbraní boja najviac“.

Spojené štáty sa do konfliktu medzi Izraelom a Iránom zapojili 21. a 22. júna, približne týždeň po prvých izraelských útokoch. Trump nariadil diaľkový letecký útok pomocou stealth bombardérov, ktoré zhodili bomby schopné preniknúť hlboko do zeme, na tri hlavné iránske jadrové zariadenia nachádzajúce sa stovky metrov pod zemou.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) odhadla, že iránski technici obohatili stovky kilogramov uránu na 60 percent. Podľa amerických odhadov by po jeho obohatení na 90 percent mali Iránci dosť materiálu na výrobu približne desiatich atómových bômb.

Hoci zásoby čiastočne obohateného uránu stále nie sú pod kontrolou, rozsah izraelských a amerických náletov a šok z izraelských úderných operácií poukázali na slabiny iránskeho režimu.

Wu Jialong, ďalší čínsky komentátor v exile, ktorý sa venuje ekonomike a aktuálnemu dianiu, povedal pre Epoch Times, že izraelské útoky – spolu s bezprecedentným použitím špeciálnych amerických bômb GBU-57A/B na iránske jadrové zariadenia umiestnené 80 metrov pod zemou – nepriamo vyslali odkaz aj čínskemu vedeniu.

Komunistická strana vládne Číne v Zhongnanhai, komplexe Cisárskeho paláca v Pekingu. Ľudová oslobodzovacia armáda (Čínska armáda), ktorá je priamo podriadená ČKS a jej lídrovi Si Ťin-pchingovi, má svoje podzemné veliteľské centrum v hĺbke 60 metrov pod Západnými vrchmi (pohorím na okraji Pekingu).

„Trump sa rozhodol zaútočiť na Irán a ukázal ČKS, že ani úkryt desiatky metrov pod zemou ju pred americkou armádou neochráni,“ poznamenal Wu.

Cai Shenkun dodal, že iránska trpká skúsenosť „rukami“ omnoho menšieho Izraela je vážnym varovaním pre tých v čínskom vedení, ktorí presadzujú inváziu na Taiwan – demokraticky spravovaný ostrov, ktorý čínsky režim považuje za súčasť svojho územia.

„Izrael prerazil cez tzv. obranné línie Iránu a rozmetal sieť ochrany, ktorú mu ČKS vybudovala,“ povedal. Podľa neho to neveští nič dobré ani pre technické schopnosti Čínskej armády v prípade vojny.

Spolupráca a závislosť

Irán je pod kontrolou islamistickej teokracie od roku 1979, keď revolúcia zvrhla prozápadného šáha a vyhnala jeho dynastiu Pahlaví do exilu. Odvtedy má Irán nepriateľské vzťahy so Spojenými štátmi, Izraelom a ďalšími krajinami. Jeho lídri opakovane označujú USA za „Veľkého satana“ a volajú po ich zničení.

Kým vzťahy s Ruskom sa zlepšili až po páde Sovietskeho zväzu (iránske duchovenstvo označovalo komunistov za „Menšieho satana), Teherán mal s ČKS dlhodobo priateľské vzťahy a silné ekonomické väzby.

Od roku 1979 investovala Čína do Iránu desiatky miliárd dolárov, najmä do ropnej infraštruktúry, a od roku 2009 je jeho najväčším obchodným partnerom. V roku 2021 podpísali Čína a Irán 25-ročný plán spolupráce, ktorý podľa niektorých analytikov ešte prehĺbil iránsku hospodársku závislosť od Pekingu.

Podľa analytickej spoločnosti Kpler Čína dováža 90 % iránskej ropy. Ropa je pre Peking kľúčová, keďže vlastná ťažba nestačí na pokrytie obrovských potrieb čínskeho priemyslu a obyvateľstva.

Spolupráca medzi Čínou a Iránom pod tlakom

Izraelské sily dokázali vyradiť celý iránsky systém protivzdušnej obrany kombináciou klasickej leteckej sily a agentov pôsobiacich v teréne. Podľa správ zohrala kľúčovú úlohu izraelská rozviedka, ktorá lokalizovala cieľových iránskych vojenských veliteľov, vrátane veliteľa elitných Revolučných gárd Hosejna Salámího.

ČKS, ktorá v 60. rokoch vyvinula jadrovú technológiu a otestovala vlastnú atómovú bombu, poskytla v 80. rokoch Iránu kľúčovú pomoc pri jeho začínajúcom jadrovom programe a v roku 1990 s Teheránom podpísala tajnú dohodu o spolupráci. Irán zároveň získava veľkú časť vojenskej techniky z Číny, čo bolo rozhodujúce najmä počas vojny s Irakom v rokoch 1980 – 1988.

Najnovší konflikt s Izraelom spôsobil pochybnosti o efektivite čínskej techniky v iránskych rukách, ako aj o tom, do akej miery sú Čína a Rusko – hlavní iránski spojenci – schopní alebo ochotní brániť Teherán pred Spojenými štátmi.

„Irán je spojeneckým režimom komunistickej Číny aj Ruska na Blízkom východe,“ povedal 18. júna Kuo Jü-čen, zástupca riaditeľa Inštitútu pre výskum národnej politiky na Taiwane. Uviedol, že katastrofálne zlyhanie iránskych protivzdušných síl predstavuje hanbu pre Peking aj Moskvu.

Podľa správy časopisu Jane’s Defence Weekly z roku 2017 bol iránsky systém protivzdušnej obrany Negah, aktívny počas tohtoročných izraelských útokov, založený na čínskom systéme JY-10. Epoch Times nemohol toto tvrdenie nezávisle overiť.

Okrem toho Irán koncom roka 2024 nasadil aj systémy laserovej protivzdušnej obrany Shennong 3000/5000 čínskej výroby, no tie – rovnako ako radarové komplexy Negah – izraelské sily ľahko obišli alebo zničili.

Ďalšie systémy protivzdušnej obrany používané Iránom sú ruskej konštrukcie. Okrem toho Irán dodáva Rusku významné množstvo vojenských dronov, ktoré Moskva využíva pri invázii na Ukrajinu.

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK