Svet, Životné prostredie » EÚ

Európski oceliari volajú po úprave uhlíkového cla – zostavili prehľad, ako dovozcovia podvádzajú

Oceliarska únia, združujúca české a slovenské oceliarske firmy, poukázala na sociálnych sieťach na dokument Európskej oceliarskej asociácie Eurofer. Materiál vydaný koncom minulého mesiaca upozorňuje na medzery v nastavení tzv. uhlíkového cla a žiada Európsku komisiu o nápravu.

Európske oceliarstvo má dlhoročnú tradíciu a silné korene. V posledných rokoch sa však nachádza v úpadku kvôli vysokým nákladom na energiu, environmentálnym požiadavkám EÚ a lacnej konkurencii zo zahraničia. Európska komisia tlačí výrobcov ocele z EÚ k prechodu na čistejšie technológie, bez toho, aby rástol dopyt po „zelenej“ oceli. Zvýšené náklady robia európsku oceľ menej príťažlivú na zahraničných trhoch, ktoré sú aj tak zaplavené svetovou nadprodukciou, a aj na domácom trhu čelí lacným dovozom.

Aby Európska komisia vyrovnala hracie pole, prišla so systémom CBAM, teda uhlíkovým clom. Ten musia platiť všetci dovozcovia do EÚ v prípade ocele a ďalších štyroch komodít (cement, hliník, hnojivá, vodík a elektrina), ktorých výroba má veľkú uhlíkovú stopu. Clo v podobe voľne obchodovateľných certifikátov sa bude platiť podľa množstva emisií CO₂, ktoré vzniknú pri výrobe danej komodity.

Spustenie CBAM sa pripravuje od 1. januára 2026, oceliari však namietajú, že systém je potrebné upraviť. Podľa nich poskytuje príliš veľa priestoru na podvody a ohrozuje samotnú podstatu uhlíkovej dane – znižovanie emisií a podporu domáceho priemyslu. „CBAM môže predstavovať zásadný zlom, ale len ak bude navrhnutý správne,“ uvádza Eurofer vo svojom dokumente Fix That Leak! (Opravte tú dieru!).

Čo oceliarom vadí

Pozrime sa bližšie na medzery, ktoré v systéme CBAM identifikovali európski oceliari.

Jednou z nich je pôvod výrobku. Podľa súčasných pravidiel sa za pôvod považuje miesto, kde došlo k poslednej úprave ocele. Zahraniční výrobcovia toto pravidlo obchádzajú tým, že tavbu surového železa, pri ktorej vzniká viac ako 90 % celkových emisií z výroby ocele, vykonávajú v krajinách, kde neplatia prísne ekologické normy. Následne sa oceľ vyvezie do krajiny mimo EÚ, ktorá má čistejšiu uhlíkovú stopu, tam sa mierne upraví (valcovanie alebo povrchová úprava), čím sa zmení krajina pôvodu a exportuje do Európy s nižším uhlíkovým clom.

Eurofer uvádza ako príklad čínsku oceľ vyvážanú do EÚ cez Turecko ako kryciu krajinu. Čína, ktorá je suverénne najväčším producentom ocele na svete, v skutočnosti používa túto metódu aj pri mnohých iných druhoch tovarov, aby sa vyhla americkým clám. Rusko ju zase v spolupráci s Indiou, Tureckom a ďalšími štátmi využíva na „legalizáciu“ svojej sankcionovanej ropy.

Aby sa týmto praktikám zabránilo, Eurofer navrhuje zaviesť princíp „melted and poured“, podľa ktorého by sa pôvod ocele určoval podľa miesta tavby a odliatia, bez ohľadu na to, kde sa oceľ ďalej spracováva.

Druhým podvodom je tzv. inward processing – vnútorné spracovanie. Výrobca dovezie polotovar, spracuje ho v rámci EÚ a konečný výrobok vyvezie, čím sa úplne vyhne CBAM. Oceľ z emisne silne zaťažených krajín sa týmto spôsobom dostane do Európy, kde vďaka nízkym cenám získa výhodu nad čistejšou európskou oceľou.

„To vytvára perverznú motiváciu: európski výrobcovia, ktorí exportujú svoje výrobky, budú pre túto časť výroby hľadať najlacnejšiu oceľ, ale zároveň oceľ s najvyššími emisiami CO₂,“ namieta Eurofer. Ako riešenie ponúka zaviesť CBAM aj pre dovážanú oceľ, ktorá je určená na ďalšie spracovanie a export.

Predsedníčka Ocelárskej únie Marcela Kubalová už vlani upozornila na ďalšiu medzeru v systéme CBAM. „Číňania už dnes vedia, ako to obísť. V dvoch, troch, piatich prevádzkach zo stoviek oceliarní, ktoré majú, budú vyrábať takzvanú zelenú oceľ“ a tú budú certifikovať aj ostatným, poznamenala pre Epoch Times.

Ďalšou výhradou Euroferu je, že ak sa má zdaňovať zahraničná oceľ, mali by sa automaticky zdaňovať aj všetky výrobky z nej, ako sú automobilové súčiastky, strojné zariadenia alebo domáce spotrebiče. Sťažujú sa aj na nesprávny koeficient výpočtu uhlíkovej stopy dovezenej ocele.

Vadí im tiež postupné rušenie bezplatných emisných povoleniek pre európske oceliarne. To má nastať v miere 10 % ročne medzi rokmi 2026 a 2035. Podľa Euroferu to však povedie k zvýšeniu cien európskej ocele na svetových trhoch a strate konkurencieschopnosti, zatiaľ čo výroba sa presunie do krajín s vysokými emisiami. V podstate by tak nedošlo k zníženiu emisií, ale len k ich presunu inam za cenu ohrozenia samotnej existencie európskeho oceliarstva, argumentujú oceliari.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK