Cestovanie, Inšpirácie

Kristina sa rozhodla pre ostrovný život: Surfovanie a joga sú ako jin a jang, dávajú mi pocit domova a odvahu prekračovať samú seba (Rozhovor)

Kristina Klímová je surfistka a lektorka jogy, ktorá sa rozhodla pre ostrovný životný štýl. Oceánske vlny doposiaľ okúsila na ostrovoch Bali, Lombok alebo Havaj. K srdcu jej prirástla aj Dominikánska republika. O tom čo je ostrovný život, čo pre ňu znamená rytmus a liečivá sila oceánu, ako nájsť vnútorný pokoj a omnoho viac prezradila v rozhovore pre Epoch Times Slovensko.

Epoch Times Slovensko: Joga a surfovanie. To je jednoducho niečo, čo bezpodmienečne patrí k vášmu životnému štýlu. Ako to celé začalo? Čo vás k týmto aktivitám priviedlo?

Kristina Klímová: Áno, joga a surfovanie sú nepochybne súčasťou môjho životného štýlu. Stelesňujú hlboké prepojenie s prírodou, vlastným telom aj dušou. Joge sa venujem od svojich 15 rokov a tento vzťah sa počas rokov rôzne vyvíjal. Dnes pre mňa joga nie je o každodennej fyzickej praxi, ale predovšetkým o nastavení mysle a životnom prístupe. Joga môže byť aj surf, lekcia pilatesu, prechádzka so psami, jazda na koni alebo varenie. Je to čas, keď nemyslím na to, čo bolo alebo čo bude. A priznávam, niekedy je ťažké ten stav nájsť, ale surf to dokáže. Oceán ma vždy vráti späť k sebe.

Pamätáte si aj svoju premiéru na surfe?

Áno, úplne presne si na to pamätám. Surfovať som začala po strednej škole, keď som odišla na Havaj a bola to láska na „prvú vlnu“. Tento šport si ma okamžite získal. Vtedy som si dala len pár lekcií na pláži Waikiki, ale odvtedy sa všetky moje ďalšie cesty odvíjali od toho, kde sa dá surfovať. Na surfovaní je niečo surové a pokorné. Učíte sa čítať rytmus oceánu a hýbať sa s ním, nie proti nemu. Z Havaja som si okrem surfovania priniesla aj „Aloha state of mind“, čo znamená, že to božské vidím v tebe, ale aj v sebe. Je to o pochopení, že všetci sa nachádzame na spoločnej ceste.

K surfovaniu ste teda pridali aj jogu. Prečo ste sa rozhodli práve pre túto kombináciu?

Vlastne to bolo naopak. Joga prišla do môjho života oveľa skôr než surf, ale jej skutočnú hĺbku som začala chápať práve vďaka surfovaniu. Joga vás fyzicky pripravuje na surf, pomáha s flexibilitou, stabilitou a silou. Dychové techniky zase prinášajú pokoj a istotu vo vode, napríklad pri zadržaní dychu pod vlnou. Ešte dôležitejšie je mentálne prepojenie. Pokora, prítomnosť, schopnosť pustiť kontrolu. To sú kvality, ktoré sú pre jogu aj surf zásadné. Pre mňa je joga ako jin a surf ako jang. Dve energie, ktoré sa navzájom dopĺňajú.

Môžeme teda povedať, že vás pohýnajú istým spôsobom vpred?

Áno, surfovanie a joga mi dávajú omnoho viac než len pohyb alebo zábavu. Pomáhajú mi nájsť vnútorný pokoj, väčšiu dôveru v seba aj v život, zvládať stres a byť prítomná. Učia ma trpezlivosti, pokore a otvorenosti voči svetu aj voči sebe samej. Najviac zo všetkého mi dávajú pocit domova. Nemám jedno konkrétne miesto, ktoré by som nazývala domovom, keďže veľa cestujem a žijem na rôznych ostrovoch. No vďaka joge a surfovaniu sa cítim celistvá kdekoľvek na svete.

Surfovanie sa podľa vás môže stať aj oceánskou terapiou. Čo to vo vašom ponímaní znamená? Prečo je oceán takpovediac psychohygienou?

Oceán má obrovskú silu a je priam magické, že ľudí vôbec napadlo skočiť doň s doskou a hrať sa s jeho vlnami. Že sme v tom chaose a sile dokázali nájsť radosť, slobodu a niečo hlboko liečivé. Pre mňa je oceán terapiou. Slaná voda a voľné ióny v nej pôsobia nielen fyzicky, ale aj energeticky – očisťujú telo aj myseľ. Verím, že terapeutom môže byť čokoľvek, čo nám prináša pokoj a prepojenie. Oceán vám pripomenie, že život ide ďalej, že všetko plynie, že sa môžete znova nadýchnuť.

A nie je náhoda, že sa v španielčine po surfovaní často pýtajú: 
„¿Te curaste?“ (Uzdravil/a si sa?)
A odpoveď: „Sí, me curé.“ (Áno, uzdravil/a som sa.)

Opisujete sa ako „full time island girl“ (ostrovné dievča na plný úväzok). Poviete nám viac o tom, ako fungujete a ako vyzerá takýto ostrovný život?

Pomenovanie full time island girl som si dala už pred rokmi, keď mi došlo, že práve ostrovný životný štýl mi dáva najväčší zmysel. Baví ma jednoduchosť, prepojenie s prírodou, pomalšie tempo a prítomnosť, ktorá je na ostrovoch prirodzená. Veľa času som kedysi trávila v Dominikánskej republike, kde platí heslo „mañana“. Nikto sa nikam neponáhľa, všetko sa dá odložiť na zajtra. V posledných rokoch je to skôr Indonézia, najmä Bali a Lombok.

Vtipné na tom je, že som si uvedomila, že aj doma na Slovensku som „island girl“, pretože pochádzam neďaleko od Senca – zo Žitného ostrova, ktorý je najväčší riečny ostrov v Európe. Momentálne sa pohybujem medzi gréckymi ostrovmi, kde sa dá taktiež surfovať. More tu síce nie je také divoké ako v Indonézii, ale aj tu sa dajú chytiť krásne vlny.

Pravidelne organizujete aj tzv. retreaty. O čo ide? Čo vás inšpirovalo k takémuto nápadu, ktorý v našich vnútrozemských končinách vôbec nie je bežný?

Áno, organizujem tzv. ISLAND LIFE retreaty na ostrovoch, ako sú Bali, Lombok, Lanzarote, Dominikánska republika či Filipíny. Tento rok mám už všetky termíny plne obsadené, ale na budúci rok pripravujem nové. Tieto retreaty sú určené výlučne pre ženy a mojím cieľom je ukázať im čaro ostrovného života, prepojenie jogy a surfovania, ale aj silu ženskej energie, zdieľania a autentického prežívania.

Každý deň nás čaká lekcia jogy, niekoľko surfových hodín, cestovanie po ostrove, spoločné výlety, zdieľanie a objavovanie nielen nových miest, ale aj seba samých. A keďže viem, že nie každá žena si môže dovoliť odletieť na druhý koniec sveta, v lete organizujem aj pobyty na Slovensku a v Česku. Väčšinou v prírode, pri vode alebo na rančoch. Majú inú energiu než tie tropické, ale jedno majú spoločné – priestor na spomalenie, radosť, prepojenie a návrat k sebe samej.

V tomto prípade sa z vás stáva aj trénerka a učiteľka. Ako sa vám darí zhostiť tejto úlohy?

Áno, jogu učím už niekoľko rokov, je to prirodzená súčasť mojej cesty. Surfovanie priamo neučím, na to mám okolo seba skúsených inštruktorov. Moja úloha je skôr mentálna a emočná podpora. Často pomáham ženám prekonať strach z vody, pracovať s rôznymi blokmi alebo spracovať staršie traumy spojené s telom či dôverou.

Na čom si ako trénerka predovšetkým zakladáte?

Ako lektorka jogy si zakladám najmä na dychu a uvoľnenej atmosfére. Verím totiž, že správne dýchať znamená správne žiť. Dych je najprirodzenejší nástroj, kľúč k prítomnému okamihu aj k tomu, ako zvládate emócie, stres a životné výzvy. Chcem, aby sa ženy na mojich lekciách cítili bezpečne, aby sa nebáli byť samy sebou, smiali sa, kedykoľvek chcú a nebrali sa príliš vážne. To isté platí aj pri surfe. Podporujem prístup, pri ktorom nejde o výkon, ale o zážitok. Mojím cieľom je, aby si odniesli pocit, že aj keď sa možno na vlnu nepostavia, už tým, že vstúpili do vody, prekročili samy seba.

Aj ako súčasť retreatov ste brázdili morské vlny po celom svete. Bali, Lombok, Filipíny… Ktorá destinácia si vás získala doposiaľ najviac?

Najviac mi prirástol k srdcu Lombok. Je to moja srdcovka – miesto, kam sa chcem raz aspoň čiastočne presťahovať. Má v sebe niečo autentické, surové, stále ešte trochu nedotknuté. Samozrejme, milujem aj Havaj, ktorý bol prvou surfovou destináciou, kde som začínala. A potom je tu ešte Dominikánska republika. Práve tam som kedysi trávila veľa času a prvýkrát skutočne ochutnala ostrovný životný štýl. Verím, že na svete existujú miesta s vyššou vibráciou a práve ostrovy ako Lombok, Bali, Havaj či Dominikána tú vibráciu majú. Cítiť v nich prepojenie s prírodou, srdcom aj dušou. A možno práve preto sa tam cítim tak doma.

Kde vo svete nájdeme najideálnejšie podmienky pre surfovanie?

Pre mňa osobne boli zatiaľ najlepšie surfové zážitky na Lomboku. Ale keď sa povie „ideálne podmienky“, nejde len o veľkosť vĺn alebo bezvetrie. Je to celý súbor vecí – aká je atmosféra, ako sa cítite fyzicky aj psychicky, aký je vietor, príliv, počasie… Každá surf session je iná. Lombok ponúka v tomto smere bohaté možnosti pre začiatočníkov aj pokročilých. Len je pravda, že vo vode býva často veľa ľudí, čo trochu mení energiu celého miesta.

Z filmov vieme len o vysokých vlnách a žralokoch. Ako je to v skutočnosti? Aké nebezpečenstvá bežne číhajú na surfistov?

Z filmov to možno vyzerá, že surfovanie je len o obrovských vlnách a žralokoch, ale realita je oveľa jemnejšia. Vlny môžu byť aj úplne malé, tzv. „baby size“, a napriek tomu si užijete kopec zábavy. Čo sa týka žralokov, ja na nich úprimne veľmi nemyslím. Keby som mala žiť v strachu, nemohla by som robiť takmer nič. Nebezpečenstvá pri surfovaní určite existujú, preto je dôležité vyberať si vhodné spoty, hlavne ak ste začiatočník. Vyhnúť sa odlivu, neísť surfovať sama na neznáme a technicky náročné miesta, a predovšetkým začať s inštruktorom alebo na organizovanom retreate.

Stalo sa aj vám, že ste sa ocitli v nebezpečnej situácii?

Mňa osobne už stretlo niekoľko nepríjemných situácií, napríklad silné prúdy, preťaženie v line-upe alebo pád vo väčšej vlne, keď chvíľu neviete, kde je hore a kde dole. Ale s rešpektom, dychom a skúsenosťami sa človek naučí, ako zostať pokojný a zvládnuť aj nečakané momenty.

Ďakujeme za rozhovor!

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK