
Výročie masakra na námestí Tchien-an-men pripomína pokrytectvo pekinského režimu (Komentár)
Aj keď sme dnes svedkami mnohých ešte krvavejších udalostí, stojí za to pripomínať si, ako čínska vláda v roku 1989 vyslala armádu proti vlastnému ľudu. Historické fakty predstavujú najlepší protijed na čínske manipulácie medzinárodnej verejnej mienky s cieľom získavať spojencov pre svoje geopolitické záujmy.
4. júna je deň, keď si pripomíname výročie brutálneho potlačenia mierumilovných protestov na námestí Tchien-an-men (Nebeského pokoja) v Pekingu. Hlavnou požiadavkou protestného hnutia bolo začať dialóg s najvyšším vedením štátu o reformách, ktoré by viedli k demokratizácii politického systému na spôsob „socializmu s ľudskou tvárou“.
Demonštrujúci požadovali základné občianske slobody, najmä slobodu slova, a zároveň protestovali proti korupcii v radoch komunistických funkcionárov, profitujúcich z ekonomických reforiem. Najviditeľnejšou silou protestov boli študenti pekinských vysokých škôl, ktorí ako prví vyšli do ulíc už v apríli. Vzápätí sa však zapojili ľudia z najrôznějších vrstiev a sociálnych skupín vrátane štátnych zamestnancov, novinárov v štátnych médiách a aj mnohých, hlavne mladých členov komunistickej strany.
Počas protestov okrem iného vznikla prvá nezávislá robotnícka odborová organizácia v Číne po roku 1949. Protesty sa rozšírili aj do ďalších miest, do širšieho povedomia však udalosti vošli v spojení s dianím na námestí Tchien-an-men, ktoré vyvrcholilo zásahom armády za pomoci ťažkej techniky proti civilnému obyvateľstvu. Udalosti prehľadne sumarizuje dokumentárny film Richarda Gordona a Carmy Hintonovej The Gate of Heavenly Peace dostupný na YouTube.
Prodemokratické hnutie a jeho krvavé potlačenie predstavujú dôležitý bod obratu moderných čínskych dejín. Volanie po demokratizácii politického zriadenia, založeného na vedúcej úlohe strany, bolo vyustením miernej liberalizácie v spoločnosti, ktorú si vynútil debakel politiky Čínskej komunistickej strany (ČKS) počas kultúrnej revolúcie. Túžba po uvoľnení politického systému plynulo nadviazala na oficiálnu politiku ekonomických reforiem a na program „Štyri modernizácie“, smerujúci k premene Číny v prosperujúci a silný štát.
Záverečná fáza demonštrácií a zásah armády sa odohrali v čase, keď do Pekingu prišli novinári z celého sveta, aby zachytili historickú návštevu Michaila Gorbačova, symbolicky vyjadrujúcu normalizáciu vzťahov medzi oboma komunistickými mocnosťami, donedávna znepriatelenými na život a na smrť.
Výsledkom bolo, že celý svet v podstate v priamom prenose videl zásah čínskej armády v pekinských uliciach. Násilie bolo odsúdené na pôde OSN, Európskeho parlamentu a ďalších medzinárodných inštitúcií a jednotlivých štátov. V tom čase bolo uvalené embargo na vývoz zbraní do Číny, ktoré platí dodnes.
Vymazanie pamäti
V Čínskej ľudovej republike bezprostredne po 4. júni došlo k masívnemu zatýkaniu účastníkov demonštrácií, čistke v radoch komunistickej strany a na jeseň 1989 napríklad aj k zavedeniu povinného kurzu politickej výchovy pod armádnym vedením pre všetkých novoprijatých vysokoškolských študentov.
Cieľom represií bolo zastrašiť verejnosť a vymazať z pamäti vzplanutie nespokojnosti so stranou a vládou. Mnoho niekdajších študentských vodcov dnes žije v exile a iní sa presadili v súkromnom podnikaní, keďže v Číne samotnej nakoniec došlo k bezprecedentnému ekonomickému rozvoju a zvýšeniu životnej úrovne.
Pripomínať verejne udalosti z jari 1989 je v Číne nemysliteľné (a trestné). Iba v Hongkongu sa až donedávna konali každý rok verejné spomienkové akcie na uctenie si pamiatky obetí masakra. Na nočnej vigílii vo Victoria Parku v centre mesta sa každoročne zúčastňovali desiatky až stovky tisíc obyvateľov. Pamiatku obetí pripomínal aj Stĺp hanby dánskeho sochára Jensa Galschiøta, umiestnený na pôde Hongkonskej univerzity, a Múzeum 4. júna s dokumentačným centrom.
Po potlačení hongkonkého hnutia za posilnenie demokratickej samosprávy v meste v rokoch 2019 – 2020 a zavedení nového zákona o štátnej bezpečnosti sú verejné zhromaždenia k výročiu 4. júna zakázané aj v Hongkongu, ich organizátori sú kriminalizovaní, Stĺp hanby bol odstránený a Múzeum 4. júna zatvorené. Tím pracovníkov múzea spolu s jeho medzinárodnou vedeckou radou rozhodol o presune múzea do virtuálneho priestoru, avšak v Hongkongu je prístup na jeho stránky blokovaný, a to ani nevraviac o Číne.
Masaker je stále aktuálny
Dnes, v časoch vojny na Ukrajine a ďalších vojnových konfliktov, ktoré veľakrát vedú k ešte desivejším masakrom civilného obyvateľstva, spomienka na Tchien-an-men bledne. Napriek tomu je namieste pripomínať si Tchien-an-men nielen z úcty k pamiatke vtedajších obetí, ale aj s ohľadom na našu budúcnosť.
Čínska ľudová republika sa za posledných tridsaťšesť rokov z nedôstojného postavenia štátu, ktorý si vymáhal poslušnosť vlastného ľudu streľbou, premenila na ekonomickú veľmoc a významnú politickú silu v globálnom meradle. Vedenie krajiny stratilo zábrany a dnes sa otvorene, pod heslom budovania spoločenstva zdieľaného osudu ľudstva, usiluje o premenu medzinárodného poriadku na svoj obraz.
V zápase o budúcnosť sveta láka spojencov odkazom na svoju údajne bytostne mierumilovnú starobylú civilizáciu, ktorá rieši konflikty prostredníctvom „dialógu a konzultácií“ a prináša odpovede na všetky problémy v duchu zásady win-win.
Generálny tajomník ústredného výboru Čínskej komunistickej strany následne a zákonite vo svojich prejavoch hlása nevyhnutný príchod „novej civilizácie“, ktorej nositeľom je Čína (respektíve jej „predvoj” – Čínska komunistická strana), ktorá nahradí západnú formu civilizácie spoliehajúcu sa údajne len na hrubú silu. Spomienka na mŕtvych z noci z 3. na 4. júna v Pekingu je veľmi pádnym argumentom proti takejto propagande.
Prevzaté z webovej stránky projektu Synopsis.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia vyjadrovať názory Epoch Times.
ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.