Naozaj sa starovekí ľudia dožívali viac ako 200 rokov?
Nielen postavy z Biblie sa dožívali vysokého veku – dokonca vyše 900 rokov. V starovekých textoch rozličných kultúr sa uvádza dĺžka života, ktorú väčšina moderných ľudí považuje za neuveriteľnú. Niektorí tvrdia, že je to spôsobené chybami v preklade alebo že čísla majú len symbolický význam. Avšak sú tu aj protiargumenty, ktoré nútia historikov zamyslieť sa nad tým, či sa dĺžka ľudského života v priebehu histórie skutočne tak výrazne skrátila.
Jedným z vysvetlení je napríklad teória, že v starovekom Blízkom východe mohol byť rok ponímaný inak ako dnes. Je možné, že rok predstavoval jeden obeh Mesiaca okolo Zeme (mesiac) a nie jeden obeh Slnka okolo Zeme (12 mesiacov).
Ak by sme však tieto výpočty uplatnili v praxi, vek biblickej postavy Adama by sa síce znížil z 930 rokov na primeranejších 77 rokov v čase jeho smrti, avšak zároveň by to znamenalo, že svojho syna Seta by splodil vo veku 11 rokov. A Enoch, ďalšia biblická postava, by mal v čase splodenia syna Matuzalema iba 5 rokov.
Podobné nezrovnalosti sa objavujú aj vtedy, ak upravíme údaje o roku tak, aby namiesto obehov Zeme okolo Slnka predstavovali ročné obdobia, skonštatovala Carol A. Hillová vo svojom článku „Pochopenie významu čísel v knihe Genezis“ z roku 2003.
K podobným problémom dochádzalo aj pri úprave veku v starovekých textoch s predpokladom, že autori používali určitý vzorec na skreslenie skutočného veku (napríklad násobenie daným číslom).
„Čísla [v knihe Genezis] môžu mať reálny (číselný), ale aj posvätný (numerologický alebo symbolický) význam,“ napísala Hillová.
Matematické vzorce
V knihe Genezis, ako aj v 4-tisícročnom sumerskom zozname kráľov, kde vekové údaje v niektorých prípadoch presahujú až 30 000 rokov, si analytici všimli používanie druhej mocniny čísel.
Podobne ako Biblia, aj sumerský zoznam kráľov poukazuje na neustály pokles dĺžky života. V zozname sa rozlišuje medzi vládami pred potopou a po nej. Obdobia vlády pred potopou sú podstatne dlhšie ako po potope, hoci aj po nej sa ukazuje, že dĺžka života dosahovala niekoľko stoviek rokov či dokonca viac ako tisíc rokov. V Biblii vidíme úbytok dožitých rokov v priebehu generácií – od Adamových 930 cez Noemových 500 až po Abrahámových 175 rokov.
Dwight Young z Brandeisovej univerzity napísal o dĺžke života sumerských kráľov po potope: „Niektoré z týchto čísel sa zdajú byť fiktívne nielen kvôli ich výške. Aby som uviedol prípad najdlhšieho počtu rokov, Etana vládol 1 560 rokov, čo je súčet dvoch predchádzajúcich panovníckych období. Zdá sa, že niektoré obdobia vznikli ako násobky čísla 60. Iné vysoké čísla môžeme rozpoznať ako mocniny: 900 je druhou mocninou 30, 625 je mocninou 25, 400 je druhou mocninou 20… Dokonca aj medzi menšími číslami sa druhá mocnina čísla 6 objavuje častejšie, než by sa očakávalo.“
Paul Y. Hoskisson, riaditeľ Centra Laury F. Willesovej pre štúdium Knihy Mormonovej, dospel k podobným záverom ohľadom veku patriarchov v Biblii. Na druhej strane, spoluzakladateľ Cirkvi Božej v južnom Texase Arthur Mendez si myslí, že rozsah skrátenia dĺžky života po potope, ako je to zaznamenané v starovekých textoch až po dnešok, zodpovedá rozsahu úpadku pozorovaného u organizmov, keď sú vystavené žiareniu alebo toxínom.
Záznamy z čínskej a perzskej kultúry
V starovekej Číne boli podľa mnohých spisov bežní, aj tzv. supercentenarians (superstoroční) – ľudia, ktorí sa dožili nad 110 rokov.
Doktor akupunktúry Joseph P. Hou vo svojej knihe „Techniky zdravej dlhovekosti“ píše: „Podľa čínskych lekárskych záznamov sa lekár menom Cuie Wenze z dynastie Qin dožil 300 rokov. Gee Yule z neskoršej dynastie Han sa dožil 280 rokov. Vysokopostavený taoistický mních Hui Zhao sa dožil 290 rokov a Lo Zichange žil 180 rokov. Ako sa uvádza v Čínskej encyklopédii o liečivých látkach Materia Medica, He Nengci z dynastie Tang sa dožil 168 rokov. Taoistický majster Li Qingyuan zas 250 rokov. V súčasnej dobe sa lekár tradičnej čínskej medicíny Lo Mingshan z provincie Sichuan dožil 124 rokov.“ Dr. Hou uviedol, že kľúčom k dlhovekosti na Východe je „výživný život“, ktorý zahŕňa nielen fyzickú, ale aj mentálnu a duchovnú výživu.
Šahnáme („Kniha kráľov“) je perzská epická báseň, ktorú napísal básnik Ferdowsi koncom 10. storočia n. l. Hovorí sa v nej o kráľoch vládnucich 100, 150 či dokonca 1 000 rokov.
Dnešné prípady dlhovekosti
Aj v súčasnosti ľudia zaznamenávajú dĺžku života okolo 150 a viac rokov. Tieto správy však často pochádzajú z vidieckych oblastí, kde nie je dostatočná dokumentácia. Pred viac ako sto rokmi sa dokumentácia v rurálnych oblastiach pravdepodobne považovala za ešte menej dôležitú, čo sťažovalo dokazovanie takýchto tvrdení.
Jedným z príkladov je Bir Narayan Chaudhary z Nepálu. V roku 1996 ho navštívil Vijay Jung Thapa v dedine Aamjhoki v oblasti Tarai. Ako napísal Thapa v článku pre India Today, Chaudhary mu prezradil, že má 141 rokov. Ak je toto tvrdenie pravdivé, Chaudhary prekonal držiteľa Guinnessovho rekordu za najdlhší zaznamenaný vek o takmer 20 rokov.
Chaudhary ale nemal doklady, ktoré by to dokazovali. Mal však kolektívnu pamäť jeho dediny. „Takmer všetci starší ľudia v okolí spomínali, že keď boli mladí, Chaudhary (ktorí bol už vtedy dospelý) rozprával o práci na prvom prieskume Nepálu v roku 1888… Podľa dedinčanov už vtedy musel mať viac ako 21 rokov, pretože takýto prieskum bola zodpovedná práca. Chaudhary tvrdí, že mal 33 rokov a bol ešte zarytý starý mládenec,“ napísal Thapa.
Rovnako aj viacerí ľudia na Kaukaze tvrdia, že sa dožili viac než 170 rokov, avšak nemajú k tomu žiadnu dokumentáciu. Dr. Hou napísal: „Títo výnimočne dlhovekí ľudia žili vždy skromným životom, vykonávali ťažkú fyzickú prácu alebo aktivity, často na čerstvom vzduchu, a to od mladosti až do vysokého veku. Ich strava je jednoduchá, rovnako ako ich spoločenský život zahŕňajúci rodinu. Jedným z príkladov je Shisali Mislinlow (tiež Shirali Muslimov), ktorý sa dožil 170 rokov a venoval sa záhradníctvu v Azerbajdžane. Život Mislinlowova nebol nikdy v zhone. Hovoril: „Nikdy sa neponáhľam, takže ani vy sa so svojím životom neponáhľajte, to je hlavná myšlienka. Fyzickú prácu vykonávam už 150 rokov.“
Záležitosť viery?
Otázka dlhovekosti v starovekých dobách bola v Číne dlho spájaná s taoistickými praktikami vnútornej alchýmie alebo kultivácie mysle a tela. Dlhovekosť sa tu dávala do súvislosti s cnosťou. Podobne je prepojená aj v západných duchovných vierach a tvorí súčasť Biblie.
Arthur Mendez citoval rímsko-židovského historika z prvého storočia Tita Flavia Jozefa: „Noe žil po potope ešte tristopäťdesiat rokov… Nech si však nikto pri porovnaní života starovekých ľudí s naším životom a s tými pár rokmi, ktoré teraz žijeme, nemyslí, že to, čo o nich hovoríme, je nepravdivé, alebo nech si z krátkosti nášho súčasného života nerobí argument, že ani oni nemohli dosiahnuť takú dĺžku života. Títo starovekí ľudia boli milovaní Bohom a stvoril ich sám Boh. Keďže ich strava bola vtedy vhodnejšia na udržanie dlhého života, mohli sa dožiť takého vysokého počtu rokov: A okrem toho, Boh im doprial taký dlhý čas kvôli ich cnosti a dobrému využitiu svojho života.“
Moderným vedcom teda zatiaľ zostáva buď veriť tomu, čo o zdanlivo neuveriteľnej dĺžke života hovoria staroveké záznamy a pamäť dedinčanov, alebo považovať tieto údaje za prehnané, symbolické či za nedorozumenia. Pre viacerých je to jednoducho otázka viery.
Váš názor nám pomôže tvoriť lepší obsah. Ako sa vám páčil tento článok?