Albánsko chce pomocou AI a virtuálnej ministerky ušetriť päť rokov na ceste do EÚ. Odborníci upozorňujú na riziká
Albánsko zapojilo umelú inteligenciu do príprav na vstup do Európskej únie (EÚ). Technológia pomáha tamojším úradníkom porovnávať tisíce európskych právnych predpisov s domácou legislatívou a pripravovať ich prevzatie do právneho poriadku. Premiér Rama pôvodne hovoril o možnosti ušetriť až päť rokov oproti Chorvátsku. Zahraniční odborníci však upozorňujú na to, že rýchlejšie spracovanie dokumentov automaticky neznamená rýchlejšie členstvo. Slovensko pred viac ako dvadsiatimi rokmi dobiehalo ostatných kandidátov bez umelej inteligencie. Bývalý premiér Dzurinda v apríli 2024 v Štrasburgu pripomenul, že rozhodujúce boli reformy a politické nasadenie.
Prístup do EÚ si vyžaduje nielen politickú vôľu, ale aj rozsiahlu právnu a administratívnu prípravu. Kandidátske krajiny musia zosúladiť svoje právne predpisy s rozsiahlym súborom práva EÚ, označovaným ako acquis EÚ (tradične acquis communautaire), vybudovať inštitúcie schopné tieto pravidlá uplatňovať a presvedčiť členské štáty, že podmienky vstupu skutočne splnili.
Albánsko sa časť tejto práce rozhodlo urýchliť pomocou umelej inteligencie. Premiér Edi Rama už v decembri 2023 predstavil zámer používať AI na spracovanie tisícok európskych právnych predpisov. Podľa jeho vtedajšieho odhadu by Albánsko mohlo pri technickej príprave legislatívy ušetriť približne päť rokov v porovnaní s Chorvátskom, ktorému podľa Ramu podobná práca trvala sedem rokov.
Takéto porovnanie však neznamená, že Albánsko vstúpi do EÚ o päť rokov skôr. Ide o politický odhad možnej úspory pri administratívnych úlohách, nie o nezávisle potvrdený výsledok ani o prognózu dátumu členstva.
AI porovnáva zákony a vyhľadáva rozdiely
Vo februári 2025 albánska vláda predstavila konkrétny modul umelej inteligencie, ktorý je súčasťou platformy európskej integrácie. Podľa vlády platformu používa viac ako 1 400 odborníkov zapojených do prístupového procesu. Systém má pomáhať pri preklade európskych právnych aktov, porovnávaní ich obsahu s albánskymi zákonmi a vyhľadávaní ustanovení, ktoré treba doplniť alebo zmeniť.
Albánska Národná agentúra pre informačnú spoločnosť v opise projektu zverejnenom Medzinárodnou telekomunikačnou úniou uvádza, že systém dokáže automaticky vytvárať aj tabuľky zhody medzi európskou a domácou legislatívou. Agentúra deklaruje viac ako 95-percentnú presnosť automatických prekladov.
Tento údaj však pochádza od realizátora projektu a nemožno ho bez nezávislého testovania považovať za potvrdenú mieru právnej správnosti výstupov. Práve pri právnych textoch môže mať aj menšia chyba významné dôsledky. Chybne preložená podmienka, výnimka či povinnosť môže zmeniť význam ustanovenia.
Rama pri predstavení systému vyhlásil, že Albánsko chce byť z technického hľadiska pripravené na ukončenie rokovaní do roku 2027. Členstvo v EÚ si krajina stanovila ako cieľ do roku 2030.
Veľvyslanec EÚ: Preklad zákona ešte nie je jeho vykonávanie
Na hranice používania AI upozornil už skôr veľvyslanec EÚ v Albánsku Silvio Gonzato. V rozhovore pre Euronews Albania, zverejnenom na stránke Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, reagoval priamo na plán albánskej vlády využívať ChatGPT pri prekladaní európskej legislatívy.
Gonzato uviedol, že technológie môžu pomáhať, ale právne texty budú aj naďalej potrebovať kontrolu právnikov a jazykových odborníkov. „Preložiť legislatívu neznamená prijať ju. A preložiť ju do albánskej legislatívy neznamená vykonávať ju,“ upozornil veľvyslanec.
Jeho vyjadrenie poukazuje na zásadný rozdiel medzi technickým zosúladením právnych predpisov a skutočnou pripravenosťou štátu na členstvo. Krajina môže mať formálne prijaté zákony zodpovedajúce európskym pravidlám, no zároveň môže zaostávať v ich presadzovaní, fungovaní súdnictva alebo kontrole verejných inštitúcií.
Virtuálna ministerka
Albánsko používa umelú inteligenciu aj v ďalších oblastiach verejnej správy. Medzinárodnú pozornosť vzbudilo najmä predstavenie virtuálnej ministerky s názvom Diella v septembri 2025.
Digitálna postava, ktorá pôvodne fungovala ako asistentka pri elektronických službách štátu, dostala podľa vyhlásení vlády úlohu pomáhať pri zvyšovaní transparentnosti verejného obstarávania. Nejde však o ten istý nástroj ako systém na zosúlaďovanie legislatívy s právom EÚ.
Andi Hoxhaj, odborník na západný Balkán z King’s College London, v rozhovore pre Euronews v novembri 2025 poukázal na potenciál umelej inteligencie pri odhaľovaní nezrovnalostí vo verejných zákazkách. Podľa neho už medzinárodné organizácie testovali používanie AI na zvyšovanie transparentnosti obstarávania a identifikáciu podozrivých postupov. Albánsky projekt vníma aj ako signál, že krajina hľadá nové spôsoby riešenia korupcie, ktorá patrí medzi prekážky jej európskej integrácie.
Podobne sa vyjadril rakúsky europoslanec Andreas Schieder, spravodajca Európskeho parlamentu pre Albánsko. Pre Euronews povedal, že Diella môže zmeniť vnímanie albánskej verejnej správy a vyslať investorom signál o snahe vytvoriť spravodlivejšie a zodpovednejšie postupy. „Samozrejme, som kritický a pochybnosti,“ povedal Schieder, „ale snaha bojovať proti korupcii prevažuje.“
Ani jeden z týchto názorov však nepredstavuje dôkaz, že systém už korupciu v albánskom verejnom obstarávaní merateľne znížil.
Bezpečnostná analytička upozorňuje na algoritmické predsudky
Oveľa opatrnejšie hodnotí používanie AI vo verejnej správe Clotilde Bômontová, analytička Inštitútu EÚ pre bezpečnostné štúdie (EUISS). Pre Euronews upozornila na skutočnosť, že algoritmy nie sú automaticky neutrálne. Ich výsledky ovplyvňuje prostredie, v ktorom boli vyvinuté, aj údaje, na ktorých boli trénované.
„Algoritmus vždy obsahuje určité skreslenia,“ uviedla Bômontová.
Poukázala aj na možné bezpečnostné a právne riziká, ak štát pri citlivých rozhodovacích procesoch využíva technológie zahraničných spoločností. Otázkou podľa nej zostáva, kto môže mať prístup k údajom, ako sa zabezpečuje ich ochrana a či závislosť od dodávateľov mimo Európy nevytvára nové problémy.
Bômontová spolu s analytičkou Bojanou Zorićovou rozobrala tieto riziká aj v analýze o albánskej virtuálnej ministerke. Autorky upozorňujú na to, že aj keď konečné rozhodnutia formálne prijímajú ľudia, spôsob, akým AI vyberá, triedi a predkladá informácie, môže ovplyvňovať ich úsudok.
Takéto riziká sa týkajú predovšetkým používania AI pri výkone verejnej moci. Pri nástrojoch určených na preklady a porovnávanie legislatívy je zase rozhodujúca presnosť výstupov a možnosť ich odbornej kontroly.
Analytici: Rýchle rokovania nesmú zakryť nedokončené reformy
Širší pohľad na albánsky prístupový proces ponúkajú analytici Milan Nič a Nikola Xaviereff. V analýze Albánsky prístupový šprint, publikovanej Nemeckou spoločnosťou pre zahraničnú politiku (DGAP) spolu s ďalšími autormi upozornili na to, že rýchly postup Albánska sprevádzajú aj nedokončené reformy.
Za problematické označili najmä nedostatočné zapojenie občianskej spoločnosti, miestnych samospráv, podnikateľského prostredia a politickej opozície do integračného procesu. Medzi kľúčovými výzvami krajiny podľa autorov zostáva dôležitá reforma súdnictva, regulácia médií, ochrana životného prostredia aj verejné obstarávanie.
Analýza sa nezaoberá meraním účinnosti albánskeho legislatívneho AI nástroja. Jej závery však upozorňujú na ďalšiu hranicu technologického zrýchľovania – aj keď štát dokáže pripraviť právne dokumenty rýchlejšie, reformy musia byť dôveryhodné, vykonateľné a podporené fungujúcimi inštitúciami.
Európska komisia: Albánsko otvorilo všetky kapitoly, štyri uzavrelo
Albánsko v ostatných rokoch skutočne zaznamenalo výrazný pokrok v prístupových rokovaniach. Podľa Európskej komisie krajina otvorila všetky rokovacie klastre a do októbra 2026 predbežne uzavrela štyri z 33 preverovaných rokovacích kapitol.
V hodnotení zo 4. novembra 2026 Komisia uviedla, že albánsky cieľ ukončiť prístupové rokovania do roku 2027 je ambiciózny, no dosiahnuteľný, pokiaľ krajina udrží tempo reforiem. Brusel však zdôraznil potrebu ďalšieho pokroku a inkluzívneho politického dialógu.
Komisia v hodnotení nevyčíslila, koľko času Albánsko ušetrilo vďaka umelej inteligencii. Pokrok krajiny preto nemožno pripisovať výlučne novým technológiám. Aj predbežne uzavreté kapitoly zostávajú súčasťou celkových rokovaní a definitívna dohoda závisí od splnenia všetkých príslušných podmienok.
Slovensko dobehlo susedov bez umelej inteligencie
Príklad Slovenska ukazuje, že prístupové rokovania sa môžu výrazne zrýchliť aj vďaka politickému rozhodnutiu a reformnému úsiliu. Slovensko podalo žiadosť o členstvo v EÚ v júni 1995. Prístupové rokovania sa začali vo februári 2000 a skončili v decembri 2002. Členom EÚ sa krajina stala 1. mája 2004.
Chorvátsko požiadalo o členstvo vo februári 2003, rokovania otvorilo v októbri 2005 a uzavrelo v júni 2011. Do EÚ vstúpilo 1. júla 2013. Albánsko podalo žiadosť v apríli 2009 a prístupové rokovania formálne otvorilo v júli 2022.
Dĺžka rokovaní však sama osebe nevypovedá o náročnosti celého procesu. Každá krajina vstupovala do rokovaní za odlišných politických a hospodárskych podmienok a aj pravidlá rozširovania sa postupne menili.
Bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda si počas osláv 20. výročia vstupu Slovenska do EÚ v Štrasburgu 24. apríla 2024 pred skupinou slovenských novinárov zaspomínal na obdobie, keď Slovensko za susedmi zaostávalo.
„My sme meškali za našimi susedmi z Vyšehradskej štvorky o dva roky, ale keďže sa nám podarilo presvedčiť kľúčové osoby, ktoré tu aj dnes sedeli – komisár pre rozšírenie Günter Verheugen, Romano Prodi – že máme na to, aby sme sa spamätali, tak som sa nesmierne tešil. Potom sme objavili princíp regaty, tzn. dobiehanie,“ povedal Dzurinda.
Expremiér prirovnal integráciu Slovenska k šprintu. Spomenul aj návštevu vtedajšieho predsedu Európskej komisie Prodiho v Bratislave, ktorý podľa neho na tlačovej konferencii poznamenal, že Slováci hovoria viac o rokovacích kapitolách ako o sexe. Dzurinda tým ilustroval intenzitu, s akou sa Slovensko usilovalo dobehnúť ostatných kandidátov.
Dzurinda: Bola to nesmierne ťažká cesta
V samostatnom rozhovore pre agentúru SITA, ktorý poskytol pri príležitosti výročia vstupu Slovenska do EÚ v apríli 2024, Dzurinda opísal aj politické a hospodárske podmienky, v ktorých jeho vláda po roku 1998 začínala.
„Áno, bolo to namáhavé, pretože Slovensko som zdedil veľmi polarizované, rozdelené. Ten kemp pána Vladimíra Mečiara bol veľmi silný. Nás označovali za protislovenské živly, ktoré nechceli slovenskú štátnosť,“ povedal.
Expremiér pripomenul potrebu reštrukturalizácie priemyslu a riešenia problémov zadlžených bánk. Slovensko podľa neho muselo súčasne modernizovať hospodárstvo aj presviedčať zahraničných partnerov, že dokáže uskutočniť potrebné reformy. „Teda bola to cesta nesmierne ťažká, ale aj nesmierne zmysluplná. Ja som videl, že to má zmysel,“ uviedol.
Dzurinda v rozhovore zdôraznil aj geopolitický význam vtedajšieho rozhodnutia. „Všetci sme vedeli, že buď využijeme poslednú šancu integrovať sa so Západom, do Aliancie, do Únie, alebo sa Slovensko dostane do šedej zóny, ktorá môže niekedy spadnúť znovu pod to ruské impérium,“ skonštatoval.
Na otázku, čo cítil po úspešnom vstupe Slovenska do EÚ, odpovedal: „Zadosťučinenie, hrdosť a odhodlanie pracovať ďalej v zmysle hodnôt a na báze hodnôt, ktoré nám umožnili tie ťažké reformy implementovať, Slovensko modernizovať a začleniť ho do vyspelého sveta.“
Dokáže AI skrátiť cestu do EÚ?
Albánsky príklad ukazuje, že umelá inteligencia môže výrazne zmeniť spôsob, akým kandidátske krajiny pripravujú legislatívu a organizujú prácu štátnej správy. Nástroje na preklady, právne porovnávanie či vyhľadávanie nezrovnalostí môžu znížiť administratívnu záťaž a umožniť odborníkom sústrediť sa na zložitejšie úlohy.
Skúsenosti a vyjadrenia zahraničných odborníkov však ukazujú aj hranice takéhoto prístupu. Kým Andi Hoxhaj vidí potenciál AI pri transparentnosti verejných zákaziek, Clotilde Bômontová upozorňuje na riziká algoritmického rozhodovania a technologickej závislosti. Veľvyslanec EÚ Silvio Gonzato zase pripomína, že právne predpisy nestačí preložiť či prijať – štát ich musí aj skutočne vykonávať.
Zostáva preto otvorené, či Albánsko dokáže naplniť Ramov pôvodný odhad päťročnej úspory a aký podiel na jeho ďalšom postupe bude mať práve umelá inteligencia.
Slovenská skúsenosť pripomína, že aj bez dnešných technológií sa dá výrazne dobehnúť časové zaostávanie. Rozhodujúca však nie je iba rýchlosť prípravy dokumentov, ale aj schopnosť krajiny uskutočniť reformy, získať dôveru európskych partnerov a presvedčiť členské štáty, že je na vstup pripravená.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
