Migranti na Slovensku: ktoré národnosti k nám prichádzajú, kde pracujú a čo hovoria dáta o ich kriminalite (Otázky a odpovede)
Slovensko sa v politických debatách dlho vykresľovalo ako kultúrne homogénna krajina, ktorej sa globálne migračné prúdy buď vyhýbajú, alebo cez ňu len v tichosti prechádzajú ďalej na Západ. Pohľad do výrobných hál na Považí, logistických parkov pri Senci či do ulíc krajských miest však rozpráva iný príbeh. Za volantom bratislavských autobusov, pri montážnych linkách automobiliek a s termoboxmi donáškových služieb na chrbte čoraz častejšie stretávame ľudí z Ukrajiny, Indie, Uzbekistanu či Nepálu. Na Slovensko prichádzajú nielen za prácou, ale aj štúdiom, rodinou a bezpečím.
Kým verejný priestor žije emóciami a obavami z neznámeho, tvrdé dáta štátnych inštitúcií ukazujú jednoznačný obraz: Slovensko prechádza najdynamickejšou demografickou transformáciou vo svojej modernej histórii. Bez zahraničných pracovníkov by dnes kľúčové odvetvia domácej ekonomiky čelili paralýze. Koľko cudzincov u nás v skutočnosti žije, prečo Slovákov vo fabrikách striedajú Ázijčania a čo hovoria policajné štatistiky o kriminalite migrantov?
Koľko cudzincov žije na Slovensku?
Podľa štatistík Ministerstva vnútra SR (MV SR) a Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru (ÚHCP PPZ) sa počet cudzincov s platným pobytom na Slovensku za poslednú dekádu zvýšil o viac ako 300 percent.
Kým v roku 2014 úrady evidovali na našom území len 84 787 cudzincov, ku koncu roka 2024 ich bolo už 337 140. Na prelome rokov 2025 a 2026 číslo prekročilo hranicu 360 000 osôb. Do tejto štatistiky spadajú tak občania Európskej únie (EÚ), ako aj štátni príslušníci tretích krajín s prechodným či trvalým pobytom a desiatky tisíc odídencov z Ukrajiny so štatútom dočasného útočiska. Cudzinci dnes tvoria na Slovensku viac než 6,5 percenta populácie.
Ešte dynamickejší vývoj vidno priamo na trhu práce. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) a analýzy Inštitútu finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií SR padol na jeseň 2026 historický míľnik: počet pracujúcich cudzincov na Slovensku v septembri prekročil hranicu 150 000 osôb.
„Na Slovensku pracuje asi 150-tisíc cudzincov, približne tretinu tvoria Ukrajinci,“ potvrdil minister práce Erik Tomáš (Hlas-SD). „Pracujú na miestach, o ktoré Slováci nemajú záujem,“ dodal.
Oproti roku 2020 ide o viac ako 112-percentný nárast. Zahraniční pracovníci dnes obsadzujú približne 7 percent všetkých pracovných miest na Slovensku, pričom rast v posledných dvoch rokoch ťahajú takmer výlučne migranti z krajín mimo EÚ.
„Nemáme dostatok ľudí alebo niektoré pozície Slováci už ani robiť v zásade nechcú,“ vysvetľuje Andrej Lasz, generálny sekretár Asociácie priemyselných zväzov a dopravy.
Najvýraznejším trendom posledných mesiacov nie je len samotný prírastok cudzincov, ale aj zásadná zmena v súvislosti s krajinami pôvodu, z ktorých k nám prichádzajú. Slovenským firmám sa vyčerpali blízke rezervoáre pracovnej sily v susedných krajinách EÚ aj na Balkáne (najmä v Srbsku a Bosne), a preto čoraz masovejšie pracovnú silu hľadajú v južnej, strednej a juhovýchodnej Ázii.
Jednotkou na slovenskom trhu práce zostávajú Ukrajinci, ktorých tu legálne pracuje viac ako 53 000. Vojnový konflikt zmenil charakter ukrajinskej migrácie – kým pred rokom 2022 išlo prevažne o mužov prichádzajúcich na sezónne a priemyselné práce, dnes sú na trhu práce plne integrované desiatky tisíc ukrajinských žien a rodín.
Najväčším skokanom v štatistikách ÚPSVaR je India. Zatiaľ čo pred desiatimi rokmi pracovalo na Slovensku menej ako 140 Indov, v priebehu roka 2025 sa ich počet takmer strojnásobil a tento rok prekročil hranicu 11 000 zamestnancov. Za dekádu ide takmer o osemdesiatnásobný nárast. Indovia tak v rebríčku pracujúcich cudzincov predbehli Čechov, Srbov aj Rumunov.
Podobný príbeh píšu aj ďalšie ázijské štáty. Premiér Robert Fico (Smer-SD) pri návšteve Uzbekistanu v roku 2025 uviedol, že krajina je pripravená poskytnúť až 200-tisíc pracovníkov, pričom Slovensko potrebuje zhruba 150-tisíc ľudí najmä do priemyslu a zdravotníctva.
Uzbekistan sa už teraz radí medzi najrýchlejšie rastúce zdrojové krajiny. V auguste 2026 u nás pracovalo približne 6 761 Uzbekov. Za posledný rok ich počet vzrástol o približne 110,9 %, pričom za obdobie od decembra 2024 (1 669) do augusta 2026 sa ich počet zhruba štvornásobil.
Medzi najrýchlejšie rastúce zdrojové krajiny patrí tiež Vietnam. V auguste 2026 u nás pracovalo približne 5 862 Vietnamcov. Medzi augustom 2025 a augustom 2026 ich počet vzrástol o približne 252,5 %. Oproti decembru 2025 sa ich počet takmer zdvojnásobil.
Počet pracujúcich Filipíncov stúpol z 3 145 v januári 2026 na 4 789 v auguste 2026 (nárast o 52 percent). Vo februári 2016 žili na Slovensku presne traja Nepálci; v roku 2026 ich v našej ekonomike pôsobí viac ako 3 200, čím počtom prekonali aj pracovníkov z Poľska.
Ďalšie krajiny, z ktorých na Slovensku pracuje viac ako tisíc ľudí, sú Kirgizsko (2 790), Indonézia (2 312), Azerbajdžan (1 460), Kazachstan (1 380) a Gruzínsko (1 272).
Kde pracujú?
Predstava, že cudzinci na Slovensku obsadzujú výhradne nízko kvalifikované pozície alebo využívajú slovenské sociálne dávky, pričom žijú najmä v Bratislave a okolí, nie je pri pohľade na dáta celkom pravdivá.
Chrbticou zamestnávania cudzincov sú výrobné závody – od automobiliek a ich subdodávateľov až po elektrotechnický a strojársky priemysel. V mnohých fabrikách na západnom a severnom Slovensku dnes migranti tvoria kľúčovú časť produkčných tímov pri pásovej výrobe. V priemyselnej výrobe ich má pôsobiť viac ako 20 percent.
IFP si zároveň v správe z leta 2025 všíma, že „za uplynulú dekádu sa výrazne znížil podiel cudzincov zamestnaných na pozíciách s vyššou kvalifikáciou – manažéri, technici či špecialisti. Ich zastúpenie kleslo takmer o polovicu, zatiaľ čo podiel operátorov výroby a nekvalifikovaných pracovníkov vzrástol.“
Tajomník Republikovej únie zamestnávateľov Martin Hošták vysvetľuje, že jedným z hlavných dôvodov, prečo Slovensko nie je zaujímavé pre vysokokvalifikovanú pracovnú silu, „je neistota prostredia a podmienok pre uplatnenie talentu. Táto neistota je spôsobená neustálymi návrhmi politikov na vyššie zdanenie pracovníkov s vyšším príjmom, čo sú spravidla vysokokvalifikovaní odborníci.“
Druhým najsilnejším sektorom v štatistikách sú administratívne služby. Ako však upozorňuje októbrová analýza IFP, toto číslo skresľujú personálne agentúry. Viac ako štyria z desiatich cudzincov evidovaných v tomto sektore sú v skutočnosti agentúrni pracovníci prenajatí opäť do priemyselných podnikov a logistiky.
Tisíce cudzincov zároveň zapĺňajú chronické diery v cestnej nákladnej a autobusovej doprave, v skladoch e-shopov, v stavebníctve a v gastrosektore. Vo väčších mestách sa ekonomickí migranti z Ázie stali bežnou súčasťou kuriérskych a donáškových služieb.
Ekonomickým magnetom zostáva Bratislavský kraj (takmer 45 000 pracujúcich cudzincov), kde sa okrem priemyslu a služieb sústreďujú aj vysoko kvalifikovaní špecialisti v IT a korporátnych centrách. Nasledujú priemyselné bašty v Trnavskom, Nitrianskom a Žilinskom kraji.
Prečo na Slovensko prichádzajú?
Hlavným motorom migrácie nie je politika, ale neúprosná matematika. Slovensko starne a každý rok odchádza do dôchodku viac ľudí, než koľko absolventov vstupuje na trh práce. Analytici Národnej banky Slovenska na jar upozornili na skutočnosť, že počet ekonomicky neaktívnych Slovákov (najmä dôchodcov) naďalej rastie a ich výpadok kompenzuje ako jediný práve prílev zahraničných pracovníkov.
Miera nezamestnanosti na Slovensku sa v roku 2026 drží na úrovni 6,1 až 6,2 percenta. Domáci uchádzači o prácu majú rekordný záujem o prácu v administratíve, no odmietajú trojzmennú prevádzku pri výrobných linkách, prácu v noci či dlhé týždne v kabíne kamióna.
Hoci politická rétorika býva voči migrácii odmietavá, štát v tichosti vychádza v ústrety zamestnávateľom. Príkladom je nariadenie vlády platné na rok 2026, ktorým rezort práce uvoľnil kvóty až na 5 000 národných víz pre vybrané nedostatkové profesie z tretích krajín – špeciálne pre vodičov autobusov, kamionistov a priemyselných pracovníkov.
Pre Ukrajincov je primárnym faktorom pokračujúca ruská agresia a geografická i jazyková blízkosť Slovenska. Pre pracovníkov z Indie, Filipín či Nepálu je Slovensko vstupnou bránou do schengenského priestoru a príležitosťou zarobiť si násobok domácej mzdy, z ktorej časť posielajú rodinám vo forme remitencií.
Rastie s počtom imigrantov aj kriminalita?
Jednou z najcitlivejších otázok, ktoré v spoločnosti rezonujú, je vzťah medzi rastúcim počtom cudzincov a bezpečnosťou. Znamená štvornásobný nárast cudzincov na Slovensku za poslednú dekádu zároveň aj nárast kriminality? Ministerstvo vnútra SR aj Generálna prokuratúra SR odpovedajú záporne.
Podľa dlhodobých štatistík kriminality Ministerstva vnútra SR a výročných Správ generálneho prokurátora SR o činnosti prokuratúry a stave zákonnosti za roky 2024 a 2025 tvoria cudzinci na celkovom počte trestných činov spáchaných na Slovensku len marginálny zlomok — dlhodobo na úrovni približne 2 až 3 percent zo všetkých stíhaných osôb.
Ako konštatuje generálny prokurátor Maroš Žilinka, trestná činnosť cudzincov na území Slovenskej republiky výrazne klesá.
„Z hľadiska skladby štátnej príslušnosti sa v roku 2025 (rovnako ako v roku 2024) trestnej činnosti dopúšťali najčastejšie občania štátov susediacich so Slovenskou republikou – Ukrajiny (382), Českej republiky (161), Maďarska (113) a Poľskej republiky (76),“ uviedol Žilinka na sociálnej sieti. „Najčastejšie páchaným trestným činom cudzincov na území Slovenskej republiky bol trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (345).“
Pri detailnom pohľade do štatistík prokuratúry a polície možno dedukovať viacero zásadných zistení.
Pracovníci z Filipín, Indie či Nepálu sa v policajných zvodkách prakticky nevyskytujú. Dôvod je pragmatický: ich prechodný pobyt je striktne viazaný na pracovné povolenie a bezúhonnosť. Akýkoľvek konflikt so zákonom znamená okamžitú stratu zamestnania, zrušenie pobytu a vyhostenie, čo by pri vysokých nákladoch, ktoré museli zaplatiť za cestu do Európy, znamenalo osobný bankrot.
Rovnako polícia opakovane potvrdila, že ani tranzitní migranti počas nelegálnych vĺn v predošlých rokoch nepáchali na území SR násilnú či majetkovú trestnú činnosť, keďže ich jediným cieľom bol prechod do západnej Európy.
Kým štatistiky páchateľov žiadny migračný kriminálny boom neukazujú, oficiálne dáta Ministerstva vnútra SR z júla 2026 odhalili opačný, znepokojujúci trend – rastie obchodovanie s ľuďmi a pracovné vykorisťovanie, pričom takmer štvrtinu všetkých obetí na Slovensku tvoria práve cudzinci.
Zahraniční pracovníci, ktorí neovládajú jazyk ani slovenské pracovné právo, sa neraz stávajú obeťami nepoctivých sprostredkovateľov, zrážok zo mzdy či nedôstojného ubytovania.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
