Čo si v rozpočte presadili koaličné strany a čo mu vytýka Rada pre rozpočtovú zodpovednosť
Schválenie štátneho rozpočtu na rok 2027 vyvolalo ostrú kritiku opozície, ktorá upozorňuje na rastúci verejný dlh, vysoký deficit a nedostatočnú podporu hospodárskeho rastu. Viaceré strany avizujú, že rozpočet napadnú na Ústavnom súde, pričom výhrady má aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. Vláda naopak obhajuje rozpočet ako základ stability, zachovania sociálnych opatrení a pokračovania investícií.
Fico: Sme pripravení na krízové momenty
Národná rada (NR) SR 14. októbra schválila štátny rozpočet na rok 2027 tesnou väčšinou 76 hlasov. Exminister Tomáš Taraba, ktorý sa po odvolaní vrátil do parlamentu, a poslanec Peter Slyško, ktorý vystúpil z Hlasu-SD a začal s ním spolupracovať, sa zdržali hlasovania.
Predstavitelia koaličných strán označili schválenie rozpočtu už 14. októbra za stabilizujúci moment. Premiér Robert Fico (Smer-SD) ho prezentoval ako „rozpočet dobrých správ“, ktorý má podporiť hospodársky rast, zachovať sociálny štandard obyvateľov a umožniť štátu zvládať prípadné krízy. Zároveň zdôraznil, že neprináša ďalšie zvyšovanie daní ani odvodov.
„Blahoželám k schváleniu štátneho rozpočtu celej Slovenskej republike, pretože to je rozpočet veľmi dôležitý pre našu krajinu v týchto ťažkých časoch. Urobili sme to včas, urobili sme to v polovici októbra. Sme pripravení na krízové momenty, ktoré by mohli prísť,“ povedal Fico.
Rozpočet verejnej správy na rok 2027 počíta s príjmami 63,343 miliardy eur a výdavkami 70,786 miliardy eur. Deficit verejných financií má dosiahnuť 7,443 miliardy eur, teda 4,94 % HDP, čo je približne na úrovni roku 2023.
„Nový rozpočet vznikal v náročnom medzinárodnom prostredí poznačenom obchodnými spormi, novými clami zo strany USA, vysokými cenami energií, vojenskými konfliktmi a spomalením ekonomík kľúčových obchodných partnerov, ako sú Nemecko a Francúzsko. Aj Medzinárodný menový fond poukázal na to, že bez týchto nepriaznivých vonkajších činiteľov by deficit Slovenska dosiahol úroveň okolo 3,5 % HDP už v roku 2025,“ uviedlo ministerstvo financií 14. októbra na sociálnej sieti.
Najväčší objem financií smeruje podľa ministerstva financií do zdravotníctva, sociálnych vecí, školstva a infraštruktúry. Vyčlenených je aj 250 miliónov eur na pokračujúcu energopomoc pre domácnosti, 100 miliónov eur na rozvoj Národného jadrového programu a 100 miliónov eur na boj proti suchu a vodozádržné opatrenia.
Poslanci zároveň schválili pozmeňujúci návrh, podľa ktorého sa od 1. júla 2027 plošne zvýšia platy zamestnancov v štátnej a verejnej správe o 8,4 %.
„Sme pod prísnou fiškálnou kontrolou Európskej komisie. Rozpočet s deficitom 4,94 % HDP spĺňa fiškálne podmienky a pravidlá Európskej komisie a všetky pravidlá, ktoré sú v eurozóne,“ uviedol premiér Fico 14. októbra na tlačovej konferencii po schválení rozpočtu.
Dodal, že dlh Slovenska, ktorý sa pohybuje na úrovni 63 – 64 %, je úplne priemerný dlh v rámci Európskej únie a nespôsobuje krajine žiadne ťažkosti.
Čo si v rozpočte presadili Hlas, Huliakovci a SNS
Schváleniu rozpočtu predchádzali rokovania koaličných strán, kde každá predniesla svoje požiadavky. Nie všetky však boli odsúhlasené.
Hlas-SD si v rozpočte presadil zachovanie trinástych dôchodkov v plnej výške (na ktoré je vyčlenených približne 916 miliónov eur), zvýšenie príspevku pri narodení dieťaťa (tzv. kočíkovné) z približne 830 na 1 000 eur, odpustenie dane z príjmu pracujúcim matkám so štyrmi a viac deťmi, vyššie výdavky na sociálne služby aj zvýšenie platov policajtov.
Rozpočet počíta tiež s dodatočnými zdrojmi na zdravotníctvo a pokračovanie výstavby či modernizácie nemocníc vo viacerých mestách. Strane sa však nepodarilo presadiť navrhované opatrenia na podporu podnikateľského prostredia ani ďalšie požiadavky na výdavky. Ministerstvo financií ich odmietlo s odôvodnením, že by mohli zvýšiť deficit verejných financií až na neudržateľných 8 % HDP.
Predseda Hlasu-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok rozpočet označil za „zodpovedný, sociálny a pomáhajúci“, pričom vyzdvihol, že sa pripravoval v konštruktívnej diskusii koaličných partnerov za zatvorenými dverami a neobťažovali s tým verejnosť.
Skupina poslancov okolo Rudolfa Huliaka (Strana vidieka Huliakovci) oznámila, že zabránila zavedeniu nových priamych daní pre občanov a podnikateľov. Jej návrhy na zrušenie vratiek DPH pri vybraných službách s očakávaným výnosom 1,4 miliardy eur aj na 40-percentné zdanenie online kasín a blokovanie nelegálnych hazardných domén sa však do schváleného rozpočtu nedostali.
SNS presadila každoročné vrátenie približne 5 miliónov eur z predaja vstupeniek na kultúrne podujatia do rozpočtu rezortu kultúry a minimálny dôchodok 700 eur pre seniorov nad 85 rokov.
Nepodarilo sa jej však dosiahnuť okamžité zrušenie transakčnej dane. Tá sa má podľa politickej dohody zrušiť až k 31. decembru 2027. Predseda SNS Andrej Danko označil rozpočet za „nutné zlo“, ktoré strana podporila v záujme fungovania štátu a samospráv.
RRZ: Konsolidácia sa čiastočne zvráti, dlh bude ďalej rásť
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozorňuje na to, že plánovaný deficit 4,94 % HDP znamená zhoršenie oproti predchádzajúcemu roku a čiastočné zvrátenie konsolidácie. Rozpočet podľa rady nezastavuje rast verejného dlhu, ktorý by bez ďalších opatrení mohol do roku 2029 dosiahnuť 71,8 % HDP.
„Vláda v návrhu rozpočtu na rok 2027 neplánuje pokračovať v konsolidácii, hoci doterajšie opatrenia nepostačovali na zastavenie rastu dlhu, ku ktorému sa zaviazala v programovom vyhlásení vlády. Podľa odhadu RRZ návrh rozpočtu naopak zhoršuje dlhodobú udržateľnosť,“ uviedla RRZ.
Rada okrem toho poukazuje na mimoriadne krátky proces schvaľovania rozpočtu, keď medzi jeho zverejnením a prerokovaním vo finančnom výbore uplynuli iba tri pracovné dni.
„Vláda zároveň opakovane nedodržiava svoje rozpočtové ciele a ustupuje od pôvodne deklarovaného tempa ozdravovania verejných financií. Doterajšia konsolidácia priniesla domácnostiam a podnikom citeľné náklady, ktorým však nezodpovedá rozsah trvalého zlepšenia verejných financií,“ upozorňuje RRZ.
Opozícia sa opäť obráti na Ústavný súd
Predseda Progresívneho Slovenska (PS) Michal Šimečka kritizoval schválený rozpočet ako riziko pre verejné financie. Zároveň varoval pred možným zneužitím rozpočtu na predvolebné výdavky.
„Raz, keď bude Slovensko stáť pred bankrotom a budú nám veritelia a Medzinárodný menový fond diktovať podmienky, budeme spomínať na tento deň, keď sa schválil rozpočet, ktorý navyšuje dlh na 100 miliárd, ktorý neprináša žiadne prorastové opatrenia a je navyše aj protiústavný,“ vyhlásil Šimečka.
PS a SaS avizovali, že schválený štátny rozpočet napadnú na Ústavnom súde. PS kritizuje aj rastúce zadlženie a nedostatok opatrení na podporu hospodárskeho rastu, pričom SaS namieta nerešpektovanie úlohy Rady pre rozpočtovú zodpovednosť a obmedzovanie parlamentnej diskusie.
Opozičné strany už začiatkom októbra podali na Ústavný súd SR samostatný návrh týkajúci sa pravidiel dlhovej brzdy a povinnosti predložiť vyrovnaný rozpočet.
KDH na základe schváleného rozpočtu vládnemu kabinetu vytýka, že ani po zvýšení daní, odvodov a poplatkov nedokázal stabilizovať verejné financie. Zároveň mu vyčíta chýbajúce opatrenia na podporu hospodárskeho rastu a upozorňuje na pokračujúci rast verejného dlhu a vysoký deficit.
Schválený štátny rozpočet podľa Hnutia Slovensko povedie k rekordnému zadlžovaniu krajiny. Poslanci upozorňujú na zvyšovanie daní a poplatkov pre občanov, zatiaľ čo vláda zvýšila platy a zachovala doživotné renty pre politikov. Hnutie preto podobne ako PS a SaS žiada, aby sa rozpočtom zaoberal Ústavný súd SR.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová označila schválený návrh za „rozpočet úpadku Slovenska“. „Ficova vláda pridala 30 miliárd nového dlhu v tomto volebnom období, čo je historicky najvyššia suma od vzniku SR,” uviedla.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
