Aký reálny je ruský útok na územie NATO? (Analýza)
V západných médiách sa ešte nedávno objavovali obavy, že Rusko by mohlo zaútočiť na NATO v priebehu niekoľkých mesiacov. Šéf nemeckej Spolkovej spravodajskej služby (BND) však teraz hovorí, že Rusko rozsiahly útok na NATO neplánuje. Tento názor už zdieľa aj generálny tajomník NATO Rutte. Ako situáciu hodnotia spravodajské služby susedných krajín? Čo hovoria nezávislí analytici?
„Rusko proti nám vedie tieňovú vojnu,“ povedal v pondelok 5. októbra prezident BND Martin Jäger na verejnom vypočutí Parlamentného kontrolného výboru Spolkového snemu. Šéf zahraničnej spravodajskej služby varoval pred nebezpečenstvom, že sa Nemecko dostane do násilného konfliktu s Ruskom.
Žiadna iná krajina v súčasnosti nepredstavuje pre Nemecko takú priamu, komplexnú a konkrétnu hrozbu ako Rusko, vyhlásil Jäger. Zároveň však objasnil, že jeho zahraničná spravodajská služba nemá žiadne náznaky toho, že by Rusko plánovalo rozsiahly útok na územie NATO.
Putinovo varovanie Západu
Presne o tom sa však v uplynulých týždňoch na medzinárodnej scéne hovorilo čoraz častejšie. „Plánuje Rusko zaútočiť na NATO?“, pýtal sa v titulku 24. septembra britský denník The Times. Podobne zneli v ten istý deň takmer identické titulky v denníkoch Financial Times a The Guardian: „Rusko by mohlo do niekoľkých mesiacov zaútočiť na krajinu NATO, tvrdí dánska spravodajská služba.“
Britské médiá sa odvolávali na publikáciu dánskej vojenskej spravodajskej služby. V nej sa okrem iného uvádza, že Rusko je pod tlakom a je pripravené viac riskovať. Je mimoriadne nepravdepodobné, že by bol ruský prezident Vladimir Putin ochotný pristúpiť ku kompromisom týkajúcim sa jeho základných vojnových cieľov na Ukrajine.
Moskva skôr vychádza z predpokladu, že Európa bude postupne budovať samostatné vojenské kapacity, ktoré by do roku 2030 predstavovali pre Rusko rastúcu hrozbu.
„Pre Rusko preto nadchádzajúce roky predstavujú časové okno, v ktorom by prezident Putin mohol dospieť k záveru, že riziko stojí za pokus o drastickú zmenu bezpečnostného usporiadania v Európe,“ uvádza kodaňská spravodajská služba vo svojej rizikovej analýze.
Dňa 1. októbra Kremeľ reagoval varovaním adresovaným Západu. Ruský prezident Vladimir Putin v súvislosti s exklávou Kaliningrad jasne vyhlásil, že Rusko použije všetky zbrane zo svojho arzenálu, ak by bolo napadnuté jeho územie.
Napriek tomu, že doteraz žiadny štát NATO nevyjadril úmysel zaútočiť na ruské územie, táto hrozba bola na medzinárodnej úrovni interpretovaná ako signál, že Putin je pripravený použiť jadrové zbrane. Podobne sa 30. septembra vyjadrilo aj niekoľko ruských veľvyslanectiev v Európe. V spoločnom vyhlásení obvinili európskych lídrov z toho, že hrajú nebezpečnú hru, keď naznačujú, že by Rusko mohlo zaútočiť na inú krajinu.
Nemecké obavy z ruského útoku do roku 2029
Nemecký spolkový minister obrany Boris Pistorius (SPD) už viac ako dva roky varuje pred ruským útokom na územie NATO. Počas hodiny otázok v Spolkovom sneme 5. júna 2024 Pistorius vyhlásil: „Do roku 2029 musíme byť pripravení na vojnu.“
Odvtedy varovanie pred možnosťou, že Rusko by mohlo byť do konca desaťročia schopné zaútočiť na NATO, opakovane potvrdili nemeckí generáli vrátane generálneho inšpektora Carstena Breuera. „Tento odhad sa opiera o národné a medzinárodné spravodajské informácie zo spravodajských a otvorených zdrojov,“ cituje stanica WDR hovorkyňu ministerstva obrany.
Vo svojom vystúpení pred Výborom pre zahraničné veci Európskeho parlamentu v januári 2025 generálny tajomník NATO Mark Rutte dôrazne vyzval štáty EÚ, aby zvýšili svoje výdavky na obranu. Varoval pre tým, že ak európske štáty drasticky nezvýšia svoje vojenské výdavky, občania by si o štyri či päť rokov museli opäť oprášiť ruštinu alebo odísť na Nový Zéland.
V novembri 2025 potom Rutte pre španielsky denník El País uviedol: „Rusko zostane pre Európu hrozbou aj vtedy, ak na Ukrajine dôjde k mierovej dohode.“
Dňa 30. septembra však generálny tajomník pre televíziu Euronews povedal, že jadrové varovanie Ruska týkajúce sa Kaliningradu neberie vážne. Moskva sa podľa neho snaží len odpútať pozornosť od svojich ťažkostí na Ukrajine. „V súčasnosti neexistuje žiadna bezprostredná hrozba pre územie NATO,“ uviedol Rutte.
Žiadne zdroje na ďalšiu vojnu
Vedecký pracovník New Europe College v Bukurešti Mihail Evans položil v článku pre časopis Horizons belehradského think-tanku Center for International Relations and Sustainable Development otázku, či ruská armáda disponuje – či už dnes, alebo v akomkoľvek čase v dohľadnej budúcnosti – schopnosťou uskutočniť útok na členský štát NATO.
Evans v príspevku z leta 2025 hneď ponúkol aj odpoveď: „Za takmer tri roky intenzívnych bojov sa ruským ozbrojeným silám nepodarilo dobyť Charkov na východe Ukrajiny, nieto ešte hlavné mesto Kyjev.“ Už len na udržanie tohto geograficky skôr obmedzeného konfliktu bol Putin nútený rekrutovať väzňov a nasadiť severokórejské jednotky. Rusko dokonca naverbovalo dobrovoľníkov z Kuby, Sýrie, Nepálu, Indie a zo Strednej Ázie. Pri formovaní bojaschopnej sily z týchto regrútov vznikajú veľké ťažkosti.
Spolkový kancelár Friedrich Merz navštevuje Litvu pri príležitosti oficiálneho zriadenia prvej stálej nemeckej vojenskej jednotky v zahraničí od druhej svetovej vojny, ktorá má posilniť východné krídlo NATO voči Rusku, 22. mája 2025 (Foto: Petras Malukas/AFP via Getty Images)
Ak by bola armáda nútená vo veľkej miere siahnuť po ľuďoch z mestských aglomerácií a zo strednej triedy, mohlo by ľahšie dôjsť k odporu, myslí si Evans a pripomína: „Koncom 80. rokov viedol počet 15 000 obetí v afganskej vojne k tomu, že sa matky vojakov zorganizovali.“
Aj ruská ekonomika je medzitým vojnou výrazne zasiahnutá. Vojna na Ukrajine v súčasnosti pohlcuje 40 percent štátnych výdavkov. Okrem toho existuje závažný nedostatok pracovnej sily a inflácia sa oficiálne pohybuje na úrovni približne 10 percent.
„Na to, aby Rusko vôbec dokázalo pokračovať vo vojne na Ukrajine, musí už teraz vojensky aj ekonomicky mobilizovať všetky sily,“ hovorí analytik Evans. Dospieva k záveru, že Rusko jednoducho nemá zdroje na to, aby obnovilo svoju armádu a viedlo ďalšiu vojnu, ktorá by si nevyhnutne vyžadovala podstatne väčšie zdroje. A dodáva: „Ruskému vojsku nechýbajú len vojaci, ale aj jeho zastarané vojenské metódy sa prakticky vyčerpali.“
Vymyslená hrozba?
Emeritný britský profesor účtovníctva Richard Murphy z Univerzity v Sheffielde sa vo svojom blogu v auguste 2026 rovnako zaoberal otázkou, či je Rusko naozaj vojenskou hrozbou.
Rusko je podľa neho krajina, ktorá nedokáže poraziť ani len zraniteľného suseda, nieto ešte uskutočniť konvenčnú inváziu do štátu NATO. Skutočnými hrozbami sú podľa neho kybernetické útoky a drony, pretože sú lacné a nedajú sa ľahko dokázať.
Murphy je navyše presvedčený, že oslabená ruská armáda nebude chcieť ďalší konflikt ani teraz, ani v dohľadnej budúcnosti. Musí obnoviť svoje zdroje a zároveň Putin starne. Obavy z rozšírenia vojny na Ukrajine by sa v tomto prípade mali vážne preveriť.
Emeritný profesor hovorí: „Mali by sme si uvedomiť, že nás neohrozuje len to, čo prichádza zvonka, ale aj nadmerná militarizácia našich národných hospodárstiev na základe vymyslených hrozieb, ktoré vôbec neexistujú.“
Murphy spresňuje, že nepochybuje o existencii vonkajších hrozieb. Spochybňuje však, že by v súčasnosti nejakej európskej krajine hrozilo, že do nej vtrhnú tanky. A dospieva k záveru: „V tejto chvíli si takúto hrozbu zo strany Ruska neviem predstaviť. Prečo teda míňame peniaze na väčšiu obranu?“
Päť scenárov
Americký analytik Richard D. Hooker ml. z washingtonského think-tanku Atlantic Council vo februári 2026 vypracoval päť možných scenárov, prostredníctvom ktorých by Rusko mohlo vyvíjať tlak na Západ.
Neverí v rozsiahly útok Ruska, skôr v obmedzené vojenské akcie. Patrilo by k nim obsadenie a okupácia nórskeho súostrovia Špicbergy, demilitarizovaných fínskych Alandských ostrovov, východného Estónska v okolí mesta Narva s rusky hovoriacou väčšinou, švédskeho ostrova Gotland a Suvalského koridoru medzi Poľskom a Litvou, čím by Rusko mohlo vytvoriť pozemné spojenie s Kaliningradom.
Hooker nepredpovedá, že by Rusko niektorý z týchto scenárov skutočne zrealizovalo. Skôr píše, že Putin by sa mohol pokúsiť obsadiť územie v blízkosti svojho zvrchovaného územia, ktoré je slabo bránené alebo okolo ktorého historicky existujú nejasnosti z hľadiska medzinárodného práva, aby si tak otestoval reakciu NATO.
Estónsko: Žiadny dôvod na paniku
Estónska zahraničná spravodajská služba dospela vo svojej výročnej správe zverejnenej vo februári 2026 k záveru, že Rusko nemá v úmysle vojensky zaútočiť na Estónsko ani na iného člena NATO v nasledujúcom roku a pravdepodobne ani v roku po ňom.
Ako dôvod sa uvádza, že posilnená obranná schopnosť NATO a jeho kolektívna reakcia nútia Kremeľ takéto riziko starostlivo zvážiť. Riaditeľ estónskej spravodajskej služby píše: „Neexistuje žiadny dôvod na paniku.“
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶Diskusia
Komentáre sú verejné. Zverejňujeme príspevky, ktoré dodržiavajú pravidlá diskusie.
Na pridanie komentára sa alebo si .
