Domov

Dlh rastie aj po troch konsolidáciách: vláda predloží na rok 2027 deficitný rozpočet, chce výnimku z dlhovej brzdy

Slovenská vláda vstupuje do jesene s dvoma akútnymi výzvami: musí zostaviť budúcoročný rozpočet a zároveň si udržať parlamentnú väčšinu. Podobu budúcoročných verejných financií, ako aj stabilitu kabinetu Roberta Fica (Smer-SD) ohrozuje potenciálne odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS). Premiér pre spor s SNS už pripustil možnosť predčasných volieb. Ak sa predseda SNS Andrej Danko s Tarabom nedohodnú, premiér je podľa pondelkových vyjadrení pripravený na voľby už v januári 2027. Bez riadne schváleného rozpočtu Slovensko spadne do rozpočtového provizória.

Rozpočet verejnej správy je v slovenskom politickom kalendári prakticky zákonom roka. Samotný štátny rozpočet schvaľuje Národná rada (NR) SR ako zákon. Spoločne so štátnym rozpočtom parlament prijíma širší záväzný dokument – rozpočet verejnej správy – ktorý zahŕňa nielen štát, ale aj samosprávy, sociálne poisťovne a ďalšie verejné inštitúcie. Práve tento dokument ukazuje, koľko verejný sektor vyberie na daniach, koľko minie a aký veľký schodok bude treba kryť novým dlhom.

V roku 2027 je táto otázka ešte citlivejšia. Slovensko má za sebou aj napriek trom konsolidačným balíkom roky vysokých deficitov, verejný dlh rastie a vláda sa dostala do situácie, keď podľa pôvodných pravidiel dlhovej brzdy mala smerovať k vyrovnanému rozpočtu. 

Namiesto škrtov na strane štátu však vládny kabinet rozhodol, že minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) pripraví deficitný rozpočet s využitím výnimky z najprísnejších sankcií dlhovej brzdy.

Vláda ide do deficitu. RRZ hovorí o spore s ústavou

Legislatíva vychádza z princípu, že rozpočet verejnej správy má byť vyrovnaný alebo prebytkový. Slovensko sa však nachádza v najvyššom pásme dlhu, v ktorom sa uplatňujú sankčné mechanizmy ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti. 

Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) je preto ústavnou povinnosťou vlády predložiť parlamentu na roky 2027 až 2029 návrh vyrovnaného alebo prebytkového rozpočtu.

Vládny kabinet však vo vládnom materiáli tvrdí, že na rok 2027 vyrovnaný rozpočet predložiť nemusí. Dôvodom majú byť mimoriadne výdavky spojené s plnením medzinárodných záväzkov a ďalšie výdavky štátu, ktoré podľa tzv. únikovej klauzuly presiahli 3 % HDP. 

Vláda tieto mimoriadne výdavky vyčíslila na 3,21 % HDP, čo predstavuje takmer 4,4 miliardy eur.

Výklad tejto výnimky je však podľa RRZ politicky aj právne sporný. Rada zároveň tvrdí, že vláda SR oprávnenosť výnimky nepreukázala a spochybňuje spôsob, akým sa na únikovú klauzulu odvoláva. 

Podľa RRZ hranicu 3 % HDP uvedený súčet prekračuje len o vyše 200 miliónov eur, a to až po započítaní celých výdavkov na obranu, celého odvodu do rozpočtu EÚ a celého spolufinancovania eurofondov — nie iba ich náhleho nárastu. 

Ústavný súd SR pritom pri tejto klauzule zdôraznil, že má slúžiť na okolnosti, ktoré nastali náhle a neočakávane.

„Táto klauzula má slúžiť na zohľadnenie mimoriadnych a výrazných dodatočných výdavkov oproti štandardným obdobiam, ktoré sú spôsobené okolnosťami úplne alebo takmer úplne mimo dosahu Slovenskej republiky. Nemala by byť využívaná ako všeobecný nástroj na obchádzanie sankcií vyplývajúcich z dlhovej brzdy,“ uviedla RRZ vo svojom stanovisku. 

Ekonóm a poslanec Progresívneho Slovenska (PS) Štefan Kišš hovorí o absurdnom triku premiéra a ministra financií s tým, že financovanie slovenskej armády a ďalšie dlhoročné záväzky Slovenska voči EÚ vyhlásili za „náhlu a neočakávanú“ udalosť.

„Po tom, ako vláda pol roka odmietala požiadať o dôveru, aj keď to ústavný zákon vyžadoval, nepríde ani s vyrovnaným rozpočtom. Napriek jasnému varovaniu Ústavného súdu a nezávislých odborníkov, že rozpočet s deficitom bude v rozpore s ústavou, a Ústavný súd by ho teda mal označiť za neplatný,“ uviedol Kišš.

Návrh deficitného rozpočtu kritizuje aj bývalý predseda Ústavného súdu a Súdnej rady Ján Mazák. „Aj keby Národná rada aprobovala návrh schodkového rozpočtu, tak by sa taký zákon pre jeho rozpor s ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti tak či onak dostal pred Ústavný súd, ktorý by s vysokou pravdepodobnosťou nezaváhal,“ píše v komentári pre Denník N. 

„Ozaj máme vládu, ktorá sa neobáva vzniku preťažkého a nebezpečného rozpočtového provizória?“ pýta sa Mazák.

Rozpočtové provizórium by vláde zviazalo ruky. Ak NR SR do konca roka neschváli nový rozpočet, od 1. januára 2027 bude štát hospodáriť podľa rozpočtu na rok 2026. Bežné výdavky ako platy, dôchodky, obsluha dlhu, už rozbehnuté programy, budú pokračovať. Avšak nové veľké výdavky a investície, ktoré v starom rozpočte nie sú, by vláda mohla spúšťať len v podstatne užšom rozsahu, ktorý zákon počas provizória dovoľuje.

„Nehrajme sa na formality, dôležité je, aby Slovensko malo rozpočet na budúci rok,“ skonštatoval koaličný poslanec Ján Richter (Smer-SD). Podľa Richtera si Slovensko rozpočtové provizórium nemôže dovoliť.

Vláda poukazuje na zadlženosť ostatných štátov EÚ

Vláda navyše tvrdí, že dlh Slovenska nie je až taký vysoký, ako sa vo verejnom priestore zvyčajne uvádza. Argumentuje tým, že naša krajina si udržiava dlh výrazne pod priemerom EÚ.

„Podľa najnovších údajov Eurostatu dosiahol hrubý verejný dlh Slovenska v roku 2025 úroveň 61,4 % HDP. Slovensko sa tak nachádza výrazne pod priemerom Európskej únie, ktorý predstavuje 81,7 % HDP,“ uviedol Úrad vlády SR 22. júna na sociálnej sieti.

Slovensko sa nachádza na 12. mieste z 27 členských štátov EÚ. Najzadlženejšími krajinami sú Grécko (146 % HDP), Taliansko (137 %) a Francúzsko (116 %). Naopak najmenej zadlženými štátmi sú Estónsko (24,1 %), Luxembursko (26,5 %) a Dánsko (27,9 %).

23. júna premiér Fico počas tlačovej konferencie s názvom „Ako sa zatajuje finančná disciplína SR“ kritizoval slovenské médiá, že nepravdivo informujú o finančnej kondícii štátu. 

„Čo to píšete? Slovensko má rozbité verejné financie, zadlžovanie Slovenska, hrozí nám bankrot, hrozí nám grécka cesta a podobné nezmysly,“ povedal prítomným novinárom.

Fico vyhlásil, že podľa posledných údajov Eurostatu Slovensko nemá absolútne žiadny problém s verejnými financiami a zdôraznil, že vyšší dlh má aj Nemecko, Rakúsko, Fínsko alebo Belgicko, ktoré sú považované za zodpovedné krajiny.

„Máme mimoriadne prísny ústavný zákon. Inak neexistovali absolútne žiadne dôvody na to, aby vláda požiadala Národnú radu o vyslovenie dôvery, pretože máme solídny verejný dlh,“ povedal.

Cieľ je schodok pod 5 %. Škrty v štáte však nie sú na stole

Schválený rozpočet na roky 2026 až 2028 počítal pre rok 2026 so schodkom 4,1 percenta HDP, približne na úrovni 5,9 miliardy eur. Skutočný deficit môže byť podľa odhadu RRZ vyšší. Jej odhad z leta 2026 hovoril o približne 4,4 % HDP, teda približne 6,3 miliardy eur.

Pôvodný strednodobý rozpočtový plán pre rok 2027 počítal bez dodatočných opatrení so schodkom približne 5 % HDP, teda približne 7,6 miliardy eur. RRZ následne upozornila, že bez ďalších opatrení by mohol deficit v roku 2027 dosiahnuť až 5,4 % HDP.

Koalícia ešte nemá definitívne číslo, no cieľ udržať deficit pod piatimi percentami sa v septembri opakovane objavoval v rokovaniach. 

Vláda nateraz nechystá úspory na vlastnej výdavkovej strane. Koaličné strany naopak rok pred voľbami predkladajú návrhy do NR SR, ako zvýšenie platov v štátnej správe, zvýšenie platov policajtov či vyššie dôchodky pre ľudí nad 90 rokov, ktoré by rozpočet stáli stovky miliónov eur navyše.

Samostatnou a oveľa väčšou položkou ostávajú 13. dôchodky. Podľa údajov Sociálnej poisťovne stoja štát približne 910 miliónov eur ročne. Hlas ich zachovanie v terajšej podobe podmieňuje podporou rozpočtu na rok 2027.

SNS pre podporu rozpočtu navyše požaduje zrušenie transakčnej dane a nižšiu spotrebnú daň z pohonných látok. Premiér Fico najprv avizoval, že transakčná daň od januára 2027 skončí, neskôr tento sľub stiahol. 

Argumentuje tým, že úplné zrušenie transakčnej dane by vytvorilo výrazný výpadok príjmov, za ktorý vláda zatiaľ náhradu nenašla. Ako možnú náhradu v auguste spomenul plošné zníženie výdavkov štátu o približne jedno percento. Tento škrt však vláda ako hotové opatrenie nepredložila a transakčná daň zostáva.

Spor o ministra môže rozhodnúť

Komplikovanú situáciu s rozpočtom ovplyvňuje aj ďalší problém – pretrvávajúci spor SNS so svojím nominantom na poste ministra životného prostredia Tomášom Tarabom.

Predseda SNS Andrej Danko trvá na tom, aby Taraba skončil ako minister, Fico však v pondelok 28. septembra oznámil, že sťahuje návrh na Tarabovo odvolanie u prezidenta Petra Pellegriniho. Ten premiérovi vyhovel.

V parlamente je však stále prítomný návrh opozičných poslancov okolo PS, o ktorom bude NR SR rokovať v utorok 29. septembra. Predseda národniarov už uviedol, že je pripravený zaň zahlasovať. 

„Ja budem podávať ten návrh dovtedy, kým tam nebude ten počet poslancov, ktorý ho politicky odvolá,“ uviedol Danko na tlačovej besede 28. septembra.

Taraba môže ako nestranník predstavovať pre koalíciu riziko. Uviedol, že po návrate do parlamentu si koalícia nemusí udržať väčšinu. Zároveň však deklaroval, že mu záleží na schválení rozpočtu.

Koalícia má v 150-člennej NR SR tesnú väčšinu. Na schválenie rozpočtu treba najmenej 76 hlasov. Predseda SaS Branislav Gröhling tvrdí, že premiér nevytvára rozpočet podľa potrieb štátu, ale podľa toho, ktorých poslancov si potrebuje udržať.

„Fico neskladá rozpočet pre Slovensko. Skladá rozpočet kúpených poslancov, aby si udržal 76 poslancov,“ komentoval. 

Premiér sa na adresu Hlasu a SNS už viackrát kriticky vyjadril, že sa im rozpadávajú kluby a on nebude situáciu stále zachraňovať.

„Ja sa nenechám vydierať ani jedným, ani druhým. Hovorím o pánovi Dankovi a pánovi Tarabovi,“ povedal 27. septembra v relácii V politike televízie TA3.

Tri konsolidačné balíčky zvýšili dane a dlh predsa stúpol

Verejné financie boli v otáznom stave už počas nástupu Ficovej štvrtej vlády do úradu na jeseň 2023. Podľa Eurostatu bol deficit SR v roku 2023 približne 5,2 % HDP a verejný dlh predstavoval 56,1 % HDP, teda približne 68,9 miliardy eur.

V roku 2024 sa deficit zvýšil na približne 5,35 % HDP a dlh stúpol na asi 59,7 % HDP, teda takmer 77,7 miliardy eur. V 2025 už deficit klesol na 4,45 % HDP, respektíve 6,09 miliardy eur. Verejný dlh však pokračoval v raste a dosiahol 83,96 miliardy eur, čo predstavovalo 61,39 % HDP.

Od roku 2023 sa deficit v pomere k HDP znížil, ale nominálna výška verejného dlhu výrazne vzrástla. Medzi rokmi 2023 a 2025 stúpol dlh z 68,9 na 84 miliárd eur, teda o približne 15 miliárd eur.

Vláda pritom prijala tri konsolidačné balíčky. Zvýšila dane a odvody a v roku 2025 stlačila deficit na 4,45 % HDP. Na zastavenie rastu dlhu to však nestačilo. 

„Každý, kto tvrdí, že Slovensko nekráča gréckou cestou, by mal vysvetliť, prečo má Slovensku aj naďalej rásť dlh a aké konkrétne úspory vo verejných financiách by sme museli prijať, aby sa tento rast zastavil a dlh začal klesať. Zrazu sa totiž bavíme o konsolidácii na strane výdavkov vo výške viac ako 2,5 až 3 miliardy eur,“ povedal pre Epoch Times Slovensko analytik Radovan Ďurana.

Čoraz problematickejšou položkou v štátnom rozpočte sa stáva obsluha štátneho dlhu. Samotné ministerstvo financií v septembrovej bilancii štátneho rozpočtu uvádza, že štát na ňu míňa čoraz viac. Do augusta 2026 zaplatil na obsluhe dlhu približne 1,51 miliardy eur, medziročne viac o približne 404 miliónov eur, teda o 36,6 %.

RRZ už upozornila na skutočnosť, že bez ďalších opatrení bude verejný dlh pokračovať v raste. V jej projekcii by hrubý dlh pri nezmenenej politike mohol do konca desaťročia dosiahnuť približne 74 % HDP.

Najvyšší kontrolný úrad v septembri taktiež skonštatoval, že ani po treťom kole konsolidácie sa neprejavilo ozdravenie verejných financií v lepšom hospodárskom raste, v znižovaní hrubého dlhu či udržateľných zmenách v sociálnom systéme a zdravotníctve.

„Neverím, že pán Kamenický po tých investíciách, ktoré niektorí ministri urobili na čele s pánom Tarabom, vôbec rozpočet zostaví,“ vyjadril svoju obavu Danko. 

Do 15. októbra musí vláda predložiť NR SR návrh rozpočtu. Ak do konca roka neprejde parlamentom, Slovensko vstúpi do rozpočtového provizória.

„Nebude rozpočet, budú predčasné parlamentné voľby,“ odkázal Dankovi Fico v diskusnej relácii TA3. 

Riadny termín parlamentných volieb je jeseň 2027, Fico však pri spore o Tarabu spomína aj možnosť predčasných volieb už v januári 2027.

Do polovice októbra musí teda vládny kabinet nielen poskladať deficitný návrh, ale aj udržať dostatok poslancov na to, aby ho vôbec predložil a neskôr schválil. Ak sa spor o ministra Tarabu dovtedy nerozhodne, riziko nie je len politické. Štát môže vstúpiť do roku 2027 bez nového rozpočtu, v rozpočtovom provizóriu.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK