Názory

OSN na ceste do neznáma (Komentár)

António Guterres, generálny tajomník Organizácie Spojených národov, sa čoskoro začne pripravovať na odchod do dôchodku, pričom hodnotenie jeho pôsobenia sa pohybuje medzi „uspokojivým“ a „podpriemerným“. Niektorí oceňujú jeho vášnivú obranu Palestínčanov a kritický postoj k vojne Izraela a USA proti Iránu. Na druhej strane sú tu aj tí, ktorí ho práve za tieto kontroverzné postoje ostro kritizujú.

Skutočným problémom je však úpadok postavenia a autority funkcie, ktorá bola kedysi považovaná za najvyššiu diplomatickú pozíciu na svete. Tento post vznikol v období, keď sa povojnové usporiadanie sveta posúvalo smerom k studenej vojne, s myšlienkou, že diplomatický nárazník medzi dvoma vznikajúcimi blokmi by mohol tlmiť otrasy a zabrániť ďalšiemu ozbrojenému konfliktu.

Jednou z kľúčových myšlienok bolo dosiahnuť, aby sa vojna stala prakticky neuskutočniteľnou, pokiaľ ju výslovne neschváli Bezpečnostná rada OSN. Intervencia na Kórejskom polostrove pod vedením Spojených štátov bola prvou vojnou schválenou Bezpečnostnou radou OSN.

Už vtedy však generálny tajomník OSN Trygve Lie, nórsky odborársky vodca, ktorý sa stal diplomatom, otvorene kritizoval postoj Washingtonu, čím chcel ukázať, že generálny tajomník nie je len bábkou Bezpečnostnej rady. Lie zaujal nezávislý postoj aj počas krízy súvisiacej so znárodnením iránskeho ropného priemyslu, keď Veľká Británia hrozila Iránu inváziou.

Je zaujímavé, že ani Spojené štáty, ani Veľká Británia sa nad Lieho postojom nepohoršovali. Nepísaným pravidlom bolo, že generálny tajomník OSN musí byť vnímaný ako inštitúcia stojaca nad záujmami členských štátov. Toto nepísané pravidlo sa viac-menej dodržiavalo aj po tom, čo Lieho nahradil švédsky diplomat Dag Hammarskjöld. Hammarskjöldovi to umožnilo aktívne podporovať proces dekolonizácie, najmä v subsaharskej Afrike – práve tento osobitný záujem mohol byť príčinou jeho smrti pri záhadnej leteckej nehode, za ktorú boli obviňovaní CIA a/alebo belgickí žoldnieri.

Hammarskjöld čelil kritike za svoj nejednoznačný postoj k viacerým tragickým udalostiam vrátane ľudových povstaní v Poľsku a Maďarsku v 50. rokoch, ktoré boli potlačené Sovietskym zväzom, a britsko-francúzsko-izraelskej invázie do Egypta v roku 1956.

Barmský diplomat U Thant, ktorý nahradil Hammarskjölda, funkciu vnímal v podstate ako byrokratickú. Dohliadal na rozširovanie pôsobnosti OSN do nových oblastí, prijímal ďalších zamestnancov a pomáhal organizovať viac konferencií.

Zo všetkých, ktorí sa vystriedali po Thantovi, dokázal svoje pôsobenie zakončiť bez kontroverzií – nieto ešte škandálov – iba peruánsky diplomat Javier Pérez de Cuéllar. Rakúšan Kurt Waldheim, jeden z prvých podporovateľov Chomejního revolúcie v Iráne, bol odhalený ako bývalý nacistický dôstojník, ktorý sa podieľal na zatýkaní Židov v Grécku. Egypťan Boutros Boutros-Ghali si dokázal znepriateliť takmer všetkých tým, že začal vyťahovať kostlivcov zo skríň, a nakoniec zotrval len jedno funkčné obdobie. Ghančan Kofi Annan si v mimoriadne náročnom období viedol dobre, jeho povesť však nakoniec poškvrnil škandál okolo irackého programu „Ropa za potraviny“.

Podľa dohody medzi členskými štátmi musí byť generálny tajomník vybraný z krajín mimo skupiny piatich štátov, ktoré majú v Bezpečnostnej rade právo veta. Valné zhromaždenie vlani sprísnilo pravidlá pri výbere generálneho tajomníka a zaviedlo väčšiu mieru transparentnosti.

Podľa tradície by mal budúci generálny tajomník pochádzať z krajiny mimo Európy a Ázie, takže hlavnými regiónmi, z ktorých môžu kandidáti pochádzať, zostávajú Latinská Amerika a Afrika. Latinskoamerické krajiny navrhli niekoľko kandidátov, no len dvaja z nich spĺňajú požiadavky potrebné na túto funkciu.

Jedným z nich je Rafael Grossi, argentínsky generálny riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu. Jeho problémom je, že súčasný argentínsky prezident Javier Milei mu nie je naklonený. A vzhľadom na to, že Milei je obľúbencom amerického prezidenta Donalda Trumpa, mohlo by to znamenať aj nepriateľský postoj Washingtonu.

Bývalá čilská prezidentka Michelle Bacheletová čelí podobnému problému. Nový čilský prezident José Antonio Kast sa nachádza na opačnom konci politického spektra a má tiež blízko k Trumpovi, ktorý Bacheletovú považuje za fanatickú ľavičiarku.

Afrika má dvoch hlavných kandidátov.

Prvým z nich je bývalý senegalský prezident Macky Sall, zástanca takzvaného „globálneho Juhu“. Európske krajiny vnímajú Salla s nedôverou, už len kvôli jeho zbližovaniu sa s ruským prezidentom Vladimirom Putinom uprostred vojny na Ukrajine. Ešte väčším problémom je, že Sall čelí obvineniam v Senegale kvôli niekoľkým obvineniam súvisiacim s jeho kontroverzným prezidentským mandátom. Ešte minulý mesiac sa Dakar zdráhal podporiť jeho kandidatúru.

Druhým významným africkým kandidátom je Olara Otunnu, ugandský ekonóm, ktorý má za sebou pôsobenie v medzinárodných organizáciách. Čerešničkou na torte v jeho životopise je krátke priateľstvo s americkým prezidentom Billom Clintonom “v dávnych časoch”. Otázkou ostáva, či je Uganda schopná zmobilizovať podporu pre Otunnu aj za hranicami svojej krajiny.

Niektorí členovia presadzujú, aby bola za generálnu tajomníčku zvolená žena. Táto myšlienka sa prvýkrát objavila v súvislosti s bývalou pakistanskou premiérkou Benazír Bhuttovou, ktorá bola favoritkou. Avšak trvala na tom, že sa pokúsi opäť získať post pakistanskej premiérky. Na ceste k dosiahnutiu svojho cieľa v Islamabáde bola zavraždená.

A čo ak sa pred zasadnutím Valného zhromaždenia v New Yorku budúci mesiac objaví neočakávaný kandidát?

Hovorí sa o dvoch ženách.

Jednou z možných kandidátok by mohla byť Audrey Azoulayová, marocko-francúzska bývalá generálna riaditeľka UNESCO, ktorá pôsobila aj ako francúzska ministerka kultúry. Mohla by získať podporu Africkej únie aj Európskej únie, nehovoriac o Lige arabských štátov. Problémom však môže byť jej dvojité občianstvo. V každom prípade ju musí nominovať Rabat alebo Paríž, prípadne obe metropoly.

Ďalšou možnou kandidátkou, o ktorej sa hovorí, je Rebeca Grynspanová Mayufisová. Ako diplomatka z Kostariky – najmenej kontroverznej krajiny Nového sveta – a ako žena by mohla profitovať zo širokého konsenzu.

A tiež sa môže stať, že kúzelník na poslednú chvíľu vytiahne z klobúka králika. Aj to sa už v minulosti stalo.

Bez ohľadu na to, kto funkciu získa, skutočnou otázkou je, na čo vlastne slúži? Nech už mal Guterres akékoľvek nedostatky, počas svojho pôsobenia s ním nikto nekonzultoval žiadnu z dôležitých udalostí, nieto aby mu ponúkol miesto pri stole, kde sa prijímajú rozhodnutia. Robiť z neho terč osobných útokov je prinajmenšom nespravodlivé.

Čo môže generálny tajomník robiť, keď krajiny s právom veta, ako sú Rusko a Spojené štáty, rozpútavajú vojny, alebo keď krajiny ako Čína hrozia, že to spravia?

Ak má funkcia generálneho tajomníka OSN slúžiť len ako dekorácia, ako tomu bolo za Annana, postačí akákoľvek fotogenická osoba ovládajúca viacero jazykov. A ak sú na riadenie rozbujneného a nákladného aparátu potrebné manažérske schopnosti, treba hľadať mimo radov diplomatov, medzi novou, mladšou generáciou podnikateľských lídrov.

V predvečer Valného zhromaždenia sa svet a spolu s ním aj OSN naďalej uberajú do neznáma.

Pôvodne zverejnené na webstránke Gatestone Institute.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Komentár bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK