Pandemická agenda za miliardy: WHO a Svetová banka stavajú na pochybných predpokladoch (Komentár)
Nedávne zverejnenie denníkov Anthonyho Fauciho, po ktorom počas vystúpenia pred výborom amerického Senátu odmietol odpovedať na otázky a 111-krát sa odvolal na piaty dodatok americkej ústavy, ktorý garantuje právo nevypovedať proti sebe, odhalilo výrazný rozpor v tom, ako orgány verejného zdravia pristupovali k pandémii covidu-19.
Ich súkromné rozhovory z toho obdobia potvrdzujú, že aj špičkoví vedci rozhodovali v podmienkach vedeckej neistoty, čo ostro kontrastuje s istotou, s akou verejne obhajovali oficiálne tvrdenia o pôvode vírusu a politiku lockdownov, rúšok a očkovania.
Jedným z hlavných dôsledkov tohto rozporu medzi verejnými vyhláseniami a súkromnými postojmi je rastúca nedôvera voči oficiálnym tvrdeniam. Táto skepsa by sa mala vzťahovať aj na budúcu pandemickú politiku. Spoliehame sa na Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO), že bude koordinovať spoluprácu medzi krajinami s cieľom zabrániť šíreniu katastrof, ako sú pandémie, alebo aspoň zmierniť ich dôsledky. Zároveň sa musíme spoliehať na množstvo úradníkov medzinárodných inštitúcií, ktorí v nich pracujú. A to si vyžaduje, aby sme im dôverovali.
Ich plat a kariéra závisia od toho, či nás presvedčia, aby sme im na ich prácu poskytli viac peňazí. Podľa nového článku o medzinárodnom financovaní pripravenosti na pandémie v časopise Health Economics, Policy and Law, ktorý vydáva Cambridge University Press, však WHO a Svetová banka pri výpočte návratnosti investícií – na ktorom stoja všetky významné medzinárodné snahy o zmiernenie dôsledkov budúcich pandémií – vychádzajú z pochybných predpokladov.
To by malo vlády znepokojovať. Investície do zmierňovania dôsledkov pandémií majú zmysel, keďže pandémie sa budú z času na čas objavovať. Článok však ukazuje, že súčasné investície môžu mať v konečnom dôsledku škodlivý vplyv na globálne zdravie. Najvýraznejšie však poukazuje na úpadok inštitúcií, na ktoré sa spoliehame ako na správcov tohto všeobecne uznávaného globálneho dobra.
Správa WHO a Svetovej banky, ktorú v roku 2022 vypracovali na žiadosť skupiny G20, navrhuje ročný rozpočet vo výške 31,1 miliardy dolárov na zvládanie budúcich pandémií a ich prevenciu. Približne 10,5 miliardy dolárov má pochádzať zo zahraničnej pomoci a zhruba 26 miliárd dolárov majú poskytnúť krajiny s nízkymi a strednými príjmami, ktoré už teraz zápasia s ekonomickými problémami vrátane rastúceho dlhu súvisiaceho s pandémiou covidu-19. Na porovnanie: celkový rozpočet WHO na obdobie 2024 – 2025 predstavoval len približne 3,8 miliardy dolárov ročne.
Podstatou argumentácie WHO a Svetovej banky je tvrdenie, že ak vynaložíme takéto prostriedky na prípravu na pandémie, investícia sa nám v budúcnosti mnohonásobne vráti – v niektorých bohatých krajinách dokonca viac než tisícnásobne. Ak by to bola pravda, išlo by o ponuku, ktorú je ťažké odmietnuť.
Článok z Univerzity v Leedse ukazuje, že tieto finančné argumenty stoja na vratkých základoch. Opierajú sa pritom o tri sporné predpoklady. Prvým je odhad počtu rokov života, o ktoré prichádzame v dôsledku pandémií, v porovnaní s rokmi života stratenými v dôsledku troch najvýznamnejších infekčných chorôb sveta – HIV/AIDS, tuberkulózy a malárie. Druhým je podiel globálnych finančných prostriedkov vynaložených na pandémie v porovnaní s týmito troma chorobami, prepočítaný na jeden zachránený život. Tretím sú údajné prínosy investícií do vakcín a ďalších farmaceutických produktov namiesto investícií do základných faktorov, ktoré ovplyvňujú zdravotný stav obyvateľstva, akými sú výživa, sanitárne podmienky, voda a hygiena. Práve tieto faktory spolu s antibiotikami a pokrokom v medicíne od čias španielskej chrípky v roku 1918 znižujú počet obetí pandémií.
Okrem toho WHO a Svetová banka nezohľadňujú ani zmeny v ľudskom správaní, ktoré majú za cieľ zmierniť zdravotné riziká v momente, keď sa stanú zrejmými, ani vedľajšie náklady opatrení na boj proti pandémii, ani pravdepodobné prínosy investícií do týchto opatrení.
Finančné stimuly bez akejkoľvek zodpovednosti sú skutočne biednym základom riadenia verejného zdravia. Prostriedky, ktoré pohltia farmaceutické spoločnosti, výskumné inštitúcie a úradníci profitujúci z pandémie, budú totiž chýbať v programoch, ktoré reálne fungujú. Medzinárodné financovanie boja proti hlavným endemickým chorobám a podpora základných priorít, ako je výživa, už klesá, zatiaľ čo pandemická agenda sa rozširuje. Autori článku požadujú pri posudzovaní globálnych zdravotných priorít a rozhodovaní o ich financovaní obyčajnú transparentnosť a čestnosť. Nie je to prehnaná požiadavka.
Pôvodne uverejnené v denníku The Australian, prevzaté z Brownstone Institute.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odrážať stanovisko Epoch Times. Preklad bol redakčne skrátený.
Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Ako hodnotíte tento článok? Zanechajte nám spätnú väzbu.