Špeciál, Svet

Boj o smerovanie globálneho verejného zdravia: Čo je za odchodom USA z WHO? (Špeciál)

Jeden prístup podporuje očkovanie a boj proti pandémii, druhý sa zameriava na podporu zdravia, výživu, hygienu a ekonomický rozvoj.

Keď Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v máji oslavovala prijatie prelomovej pandemickej zmluvy, Spojené štáty zintenzívnili svoju kritiku agentúry OSN, ktorá sa podľa nich stala skorumpovanou, podriadila sa záujmovým skupinám a odklonila sa od svojej hlavnej misie.

Americká delegácia na 78. zasadnutí Svetového zdravotníckeho zhromaždenia v Ženeve, kde členské štáty schválili prvú pandemickú zmluvu na svete, chýbala. Americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. vystúpil prostredníctvom videopríhovoru.

„Vyzývam ministrov zdravotníctva jednotlivých krajín a WHO, aby náš odchod z organizácie brali ako budíček. Nie je to tak, že by som ja a prezident Trump stratili záujem o medzinárodnú spoluprácu – vôbec nie,“ uviedol Kennedy a dodal, že Spojené štáty už rokujú s „rovnako zmýšľajúcimi“ krajinami.

Navrhol alternatívny globálny systém a pozval ministrov zdravotníctva z celého sveta, aby začali spoluprácu mimo „skostnatených“ štruktúr WHO.

Americký prezident Donald Trump podpísal v januári výkonné nariadenie, ktorým inicioval rok trvajúci proces vystúpenia krajiny z WHO.

Už prvá Trumpova administratíva začala proces vystúpenia v roku 2020, no prezident Joe Biden ho zvrátil.

WHO vo vyhlásení uviedla, že dúfa v prehodnotenie postoja USA, pričom poukázala na úspešné partnerstvo, ktoré od založenia organizácie v roku 1948 „zachránilo nespočetné životy a chránilo Američanov aj ľudí na celom svete pred zdravotnými hrozbami“, pričom poukázala na prebiehajúce reformy.

Bez konkrétneho plánu je však nepravdepodobné, že Kennedyho návrh priláka mnoho krajín s výnimkou Argentíny, ktorá rovnako odišla z WHO. Jeho kritika agentúry však otvára hlbšiu diskusiu týkajúcu sa budúcnosti globálneho verejného zdravia.

Po COVIDe-19 sa čoraz viac presadzuje tendencia uprednostňovať boj proti pandémii: miliardy dolárov sa vynakladajú na vakcíny, monitorovanie a high-tech pokusy s cieľom diagnostikovať a kontrolovať choroby – vrátane tých, ktoré ešte ani neexistujú.

Tento model teraz spochybňuje nové hnutie, ktoré uprednostňuje podporu zdravia. Zameriava sa na posilnenie miestnych zdravotníckych systémov a riešenie základných faktorov, ako sú výživa, hygiena a hospodársky rozvoj.

Program Trumpovej administratívy „Make America Healthy Again“ (MAHA), ktorý sa zameriava na komplexnú podporu zdravia a príčiny chronických ochorení, je filozoficky v súlade s týmto novým prístupom.

Vystúpenie USA z WHO a škrty v zahraničnej pomoci, vrátane zrušenia Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID), spôsobili medzinárodnému systému šok. Stiahnutie sa USA z WHO vyvoláva obavy, že vzniknuté mocenské vákuum by mohli využiť autoritárske vlády, ako je Čína, a záujmové skupiny, ako sú farmaceutické spoločnosti.

Podľa niektorých insiderov by však rozhodnutie Trumpovej administratívy mohlo konečne vyriešiť nedostatky zdravotníckeho systému, ktoré odhalila pandémia a napraviť systém financovania, ktorý umožnil záujmovým skupinám diktovať smerovanie v oblasti globálneho zdravia.

Ďalšia pandémia

V aprílovom podcaste organizácia Health Policy Watch so sídlom v Ženeve uskutočnila rozhovor s odborníkom na vírusy Tulio de Oliveirom, ktorý vedie Centrum pre reakciu na epidémie a inovácie na Stellenbosch University v Južnej Afrike.

De Oliveira viedol tímy, ktoré ako prvé detekovali varianty beta a omikron vírusu SARS-CoV-2. Podľa neho bolo rozhodnutie USA odísť z WHO nesprávne.

„Práve sme prekonali pandémiu, ktorá stála globálnu ekonomiku bilióny dolárov,“ uviedol.

„USA venujú na globálne verejné zdravie menej ako 1 % HDP. Pandémia ich bude stáť oveľa viac ako 1 % ročne,“ poznamenal a poukázal na rýchlo sa šíriacu vtáčiu chrípku, ktorá decimuje populácie vtákov a zvyšuje ceny vajec a hydiny.

Koncom mája Trumpova administratíva zrušila vyše 700-miliónový (USD) kontrakt s firmou Moderna na vývoj, testovanie a licencovanie vakcín proti chrípkovým podtypom vrátane vírusu vtáčej chrípky H5N1.

Vakcína od Moderny využíva technológiu mRNA, ktorá bola použitá aj pri vakcínach proti COVID-19.

Riaditeľ komunikácie ministerstva zdravotníctva Andrew Nixon pre Epoch Times uviedol: „Realita je, že technológia mRNA zostáva nedostatočne testovaná a my nebudeme míňať peniaze daňovníkov na opakovanie chýb predchádzajúcej administratívy, ktorá zatajovala legitímne obavy o bezpečnosti vakcín pred verejnosťou.“

Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) tvrdí, že súčasné riziko pre verejné zdravie v súvislosti s vírusom H5N1 je nízke, nedochádza k prenosu z človeka na človeka, pričom centrum monitoruje ohniská nákazy u hydiny a dojníc.

De Oliveira vyjadril nádej, že Spojené štáty a ďalšie krajiny, vrátane Spojeného kráľovstva, ktoré pred niekoľkými týždňami oznámilo, že zníži svoj rozpočet na zahraničnú pomoc o približne 40 %, svoje rozhodnutie prehodnotia.

„Musíte chrániť svoje obyvateľstvo a teraz je väčšia pravdepodobnosť, že vypukne epidémia. …Je to o investovaní peňazí,“ povedal a dodal, že to prinesie „oveľa väčší prospech“ ako neskôr čeliť „vlnám nových patogénov a epidémií“.

V posledných rokoch medzinárodné organizácie, vrátane WHO, Svetovej banky a G20 – fóra pre hospodársku spoluprácu medzi najväčšími svetovými ekonomikami – požadovali desiatky miliárd dolárov ročne na financovanie boja proti pandémiám, najmä na vývoj vakcín, monitorovanie a digitálne technológie.

Niektorí odborníci však tvrdia, že ich hodnotenia rizík sú založené na skreslených alebo nedostatočných dátach a predstavujú zvýšené náklady v porovnaní s tradičnými programami.

Veľmi prehnané

„Celá rétorika o rizikách pandémií a výskyte ohnísk je nepravdivá,“ uviedol pre Epoch Times Dr. David Bell, lekár a odborník na verejné zdravie, ktorý pôsobil vyše dve desaťročia v organizáciách globálneho zdravotníctva, vrátane WHO.

Bell s kolegami z univerzity v Leedsi analyzoval dôkazy, ktoré WHO a iní používajú na odôvodnenie výdavkov na pandémiu. V zverejnenom prehľade tvrdia, že dôkazy sú často skresľované s cieľom prehnane zveličovať hrozby od špekulatívnych patogénov, ktoré ešte neexistujú – sú označované ako choroba X – alebo z existujúcich patogénov, ktoré už majú funkčné kontrolné mechanizmy.

„Pozorne sme preštudovali všetky správy WHO týkajúce sa tejto témy, ako aj citácie a dôkazy, ktoré uvádzajú, a rovnako aj správy Svetovej banky, skupiny G20 a ďalších organizácií. Všetky tieto správy obsahujú silne prehnané alebo nepravdivé informácie o rizikách pandémie,“ uviedol Bell.

Správa G20 z roku 2021 identifikuje pandémiu a zmenu klímy ako hlavné bezpečnostné otázky súčasnosti.

Jeho výskumná skupina REPPARE (Re-Evaluating the Pandemic Preparedness and REsponse Agenda), financovaná Brownstone Institute, tvrdí, že údaje, ktoré tieto organizácie používajú na odôvodnenie investícií do pandémie, ukazujú, že riziko (pandémie) skôr klesá.

Z deviatich chorôb, ktoré WHO identifikovala na núdzový výskum a vývoj kvôli ich epidemickému potenciálu, je jedna COVID-19, jedna ešte neexistuje (choroba X) a len jedna zo zvyšných siedmich, vírus Ebola, spôsobila v zaznamenanej histórii vypuknutie epidémie s viac než 10 000 úmrtiami.

Správa G20 z roku 2021 uvádza pandémie a zmenu klímy ako hlavné bezpečnostné otázky našej doby a konštatuje, že v uplynulých dvoch desaťročiach došlo každé štyri až päť rokov k veľkým globálnym epidémiám infekčných chorôb.

Bell však tvrdí, že ak vynecháme COVID-19 a H1N1 (prasačiu chrípku) z roku 2009, celkový dopad všetkých epidémií uvedených medzi rokmi 2000 a 2020 predstavuje menej ako 26 000 úmrtí.

„Prasacia chrípka zabila menej ľudí ako bežná sezónna chrípka a my už máme dobre zavedené mechanizmy na sledovanie chrípky,“ napísali Bell a spoluautori. „V tomto kontexte sa COVID-19 javí skôr ako výnimka než nastupujúci trend.“

Zatiaľ čo skupina G20 tvrdí, že 15 miliárd dolárov ročne je absolútne minimum, ktoré musí svet investovať do prevencie pandémií, Bell uviedol, že celková požadovaná suma sa blíži k 34 miliardám dolárov, alebo 171 miliardám dolárov za päť rokov.

V správe z mája 2024 o nákladoch na pripravenosť na pandémiu varoval, že odhadované výdavky na prevenciu pandémií – ktoré by mohli dosiahnuť až 55 % celosvetových výdavkov na rozvojovú pomoc v oblasti zdravia – môžu byť presunuté z „vysoko účinných“ investícií do tých, ktoré sú zamerané na boj s vážnymi chorobami.

Ani De Oliveira, ani WHO neodpovedali na e-mailové otázky Epoch Times týkajúce sa Bellovej analýzy.

Hlavná úloha, zmena priorít

Zatiaľ čo sa miliardy investujú do špekulatívneho plánovania pandémie, najväčšou hrozbou vznikajúcich chorôb v roku 2025 nie sú neznáme vírusy, ale tie isté „pomalé pandémie“, proti ktorým WHO bojuje už desaťročia – tuberkulóza, HIV a malária. Uviedla to GAVI, aliancia za vakcíny, ktorej je WHO zakladajúcim členom.

Podľa WHO tieto „choroby chudoby a marginalizovaných“ stále zabíjajú viac ako 2 milióny ľudí ročne; v roku 2023 bola tuberkulóza najčastejšou infekčnou príčinou úmrtia, pričom predstihla aj COVID-19.

„Ak ste podvyživení a máte nedostatok mikronutrientov, je oveľa pravdepodobnejšie, že zomriete na tuberkulózu, maláriu alebo hnačku,“ skonštatoval Bell. Dodal, že výživa bola kedysi hlavnou prioritou WHO, avšak v súčasnosti sa na výživu dáva čoraz menej peňazí.

„Ak chcete budovať odolnosť voči pandémiám a všetkým ostatným chorobám, prvou vecou, ktorú musíte urobiť, je zamerať sa na výživu,“ povedal Bell. „V boji proti týmto hlavným smrteľným chorobám nedosahujeme veľký pokrok.“

Poukázal na skutočnosť, že malária zabíja najmä deti mladšie ako 5 rokov, pričom tuberkulóza a HIV postihujú najmä mládež, deti a dospelých v strednom veku. COVID-19 naproti tomu postihol najmä starších dospelých.

„Tak kam by ste nasmerovali svoje zdroje? Asi nie do COVIDu. Ale presne to WHO urobila, a sú za tým finančné dôvody,“ uviedol o prístupe k pandémii COVID-19 založenom na vakcínach.

Podľa prognózy spoločnosti Precedence Research sa predpokladá, že globálny trh s vakcínami vzrastie z 91,97 miliardy USD v roku 2025 na 161,4 miliardy USD v roku 2034.

Žiadosti o zahraničnú rozvojovú pomoc v súvislosti s pandemiou sú viac než trojnásobné v porovnaní s celkovými výdavkami na maláriu, povedal Bell. Medzitým novovzniknuté organizácie, ako sú GAVI, Vaccine Alliance a Coalition for Epidemic Preparedness Innovations, sa venujú výlučne pandémiám a vakcínam.

„Takže k už navýšeným výdavkov WHO ešte pripočítajme všetky tieto peniaze,“ povedal Bell. naviac dodal, že Globálny fond, ktorého deklarovaným cieľom je boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii, tiež zvyšuje prostriedky na pandémie na úkor týchto chorôb.

Vo videu zverejnenom 26. júna na sociálnej sieti X, minister Kennedy kritizoval GAVI za zanedbávanie bezpečnosti vakcín a spoluprácu s WHO pri cenzúre odlišných názorov a potláčaní slobody prejavu počas pandémie COVID-19. Povedal, že Spojené štáty neposkytnú organizácii ďalšie finančné prostriedky, kým nezdôvodní na čo minula 8 miliárd dolárov, ktoré jej Spojené štáty poskytli od roku 2001.

Riadená darcami

V širšom kontexte súvisí zmena priorít WHO s tým, ako je organizácia financovaná.

Keďže agentúra sa stáva čoraz viac závislá od „špecifických“ dobrovoľných príspevkov – pochádzajúcich od súkromného sektora, vlád a teraz aj verejno-súkromných aliancií – tieto účelovo viazané prostriedky dnes tvoria väčšiu časť jej rozpočtu než základné poplatky, ktoré platia členské štáty.

Napríklad v rokoch 2024–2025 nadácia Gates Foundation, ktorá je po Spojených štátoch druhým najväčším celkovým prispievateľom, poskytla WHO najväčšie dobrovoľné príspevky. Nasledovali ju GAVI a Spojené štáty.

„Ak sa vrátime 40, 50 rokov späť, celý dôraz sa kládol na horizontálnu zdravotnú starostlivosť, kde sa zdôrazňovala zdravá komunita a základné faktory dobrého zdravia, ako sú výživa, hygiena a životné podmienky,“ povedal Bell.

V súčasnosti sa podľa neho pozornosť presunula na reakcie na choroby založené na komoditách, ako sú vakcíny. Tie zavádza vertikálne kontrolovaná a čoraz viac centralizovaná byrokracia.

Podľa Bella nie je hnacou silou tejto zmeny WHO, ale jej „hlavní donori“.

Elisabeth Paulová, expertka na globálne zdravotné systémy, ktorá strávila desiatky rokov v rozvojových krajinách, skonštatovala, že ide o významný odklon od základnej misie WHO.

„Namiesto toho, aby bola normatívnou agentúrou, ktorá dohliada na krajiny a pomáha im zlepšovať výkonnosť ich zdravotných systémov, stáva sa z nej len implementačná agentúra, ktorá nápĺňa priority darcov,“ povedala Paulová, docentka na Škole verejného zdravia na Université Libre de Bruxelles a riaditeľka jej výskumného centra pre zdravotné politiky a systémy.

„A samozrejme, sú tu konflikty záujmov kvôli vplyvu korporácií, najmä farmaceutického priemyslu.“

V rámci prípravy na pandémiu sa podľa Paulovej vakcíny považujú za jediné možné riešenie.

„Pozrite sa, čo sa stalo s COVID-19 – na vakcíny bol vyčlenený neuveriteľný rozpočet, ale takmer nič na posilnenie zdravotného systému v širšom zmysle alebo na liečbu. Existuje akýsi mýtus, že vakcíny sú účinné, nákladovo efektívne a jediné riešenie,“ povedala.

„A ľudia zabúdajú na celú doterajšiu kontinuitu zdravotnej starostlivosti.“

Lovci chorôb verzus propagátori zdravia

Podľa Paulovej momentálne existuje v otázkach globálneho verejného zdravia zásadný ideologický rozkol. „V našom odbore existujú v podstate dva druhy ľudí: tí, ktorí bojujú proti chorobám, a tí, ktorí propagujú zdravie,“ povedala.

„[Boj proti chorobám je] oveľa atraktívnejší a oveľa ľahšie presvedčí verejnosť a donorov,“ povedala Paulová. „Sú ľudia, ktorí by boli na seba veľmi hrdí, ak by sa im podarilo vyhubiť nejakú chorobu, a potom úplne zabudnú, že existujú aj iné choroby a že existujú základné príčiny chorôb.“

Izoláciou chorôb do izolovaných oblastí môžu podľa nej zdravotnícki odborníci prehliadnuť základné podmienky, ktoré chránia populácie pred všetkými patogénmi. Inými slovami, sústredenie sa len na špecifické choroby bez zohľadnenia širšieho kontextu, ako sú celkové zdravie populácie, životný štýl, imunita či sociálne podmienky, môže viesť k tomu, že sa podcenia kľúčové prvky, ktoré zvyšujú odolnosť voči rôznym infekciám. Napríklad faktory ako výživa, životné prostredie alebo prístup k zdravotnej starostlivosti môžu ovplyvňovať odolnosť voči viacerým chorobám naraz, no pri úzko zameranom prístupe tieto súvislosti unikajú.

„Ako sa pripraviť na pandémie alebo im predchádzať? Za normálnych okolností by to malo byť proste posilnením zdravotných systémov. Ak máte dobrý zdravotný systém a obyvateľstvo je zdravé – ako v prípade programu MAHA – ste pripravení na budúce pandémie,“ povedala Paulová.

Spôsob merania úspechu a neúspechu môže byť podľa nej tiež zavádzajúci.

„Napríklad analýza nákladov a prínosov ukazuje, že ak investujete, povedzme 1 000 dolárov, môžete zachrániť jeden život buď vakcínou alebo iným zásahom. Takže vezmete dieťa, ktoré dostane 10 vakcín, a bude sa to počítať ako 10-krát – bolo zachránené 10-krát, pretože dostalo 10 vakcín,“ povedala Paulová. „Ale na druhý deň môže zomrieť na podvýživu.“

„Avšak vysvetliť, ako angažovanie viacerých zdravotných sestier zachráni životy, je oveľa komplikovanejšie,“ uviedla Paulová s tým, že pritom to je oveľa lepšia voľba.

Dr. Mohamed Lamine Dramé, expert na systémy a politiky verejného zdravia, ktorý desaťročia pracoval pre WHO a rôzne európske vlády v celej Afrike, opisuje opakujúci sa scenár v programoch Svetovej banky, WHO, Európskej únie a iných organizácií.

„Projekty nie sú vždy konzultované, s miestnymi“ povedal. „Zvyčajne prichádzajú s univerzálnym riešením. Za dva roky… musíme dosiahnuť naše ukazovatele.“

Podľa Dramého je možné dosiahnuť, aby 90 % detí bolo imunizovaných.

„Ale zároveň nemáte k dispozícii prostriedky na liečbu malárie, hnačky alebo respiračných ochorení. A oni zomrú na maláriu,“ povedal.

Dramé, ktorý je tiež členom nezávislej dozornej komisie GAVI, naznačil, že príliš veľký dôraz sa kladie na reakciu na núdzové situácie.

Paulová upozornila, že základnou príčinou chorobnosti a úmrtnosti sociálno-ekonomické a politické faktory. Zároveň dodala, že sa obáva toho, čo označuje za čoraz väčšie spoliehanie sa na technologické riešenia, a to aj v rámci programu prevencie pandémií.

„Väčšina globálnych zdravotných problémov je spôsobená sociálnymi, ekonomickými a politickými faktormi, obrovskou nerovnosťou na svete a všetkými rizikovými faktormi. Je to politické, nie technologické,“ povedala.

Krach alebo reforma?

Vystúpenie z WHO a zníženie americkej pomoci v iných oblastiach bude mať v krátkodobom horizonte vplyv na zdravotné programy po celom svete, ale podľa niektorých odborníkov to môže byť v konečnom dôsledku prospešné.

Zrušenie americkej pomoci znamená, že niektoré programy boja proti HIV úplne zanikli, zatiaľ čo financovanie programov boja proti tuberkulóze sa podľa svedectva predneseného v máji pred senátnym výborom pre zahraničné vzťahy takmer znížilo na polovicu.

Marcový úvodník v časopise International Journal of Health Policy and Management uvádza, že rozpočtový deficit WHO naruší očkovacie programy, programy v oblasti zdravia matiek a detí, pripravenosť na núdzové situácie v rozvojových krajinách a Spojené štáty stratia prístup k monitorovaniu chorôb.

Problémy agentúry však existovali už pred vystúpením USA. Aj napriek podpore Spojených štátov boli podľa Bella najdôležitejšie iniciatívy WHO chronicky podfinancované a momentálne je to ešte zhoršené presunom finančných prostriedkov na prevenciu pandémií a na programy, ktoré presadzujú donori.

Zároveň rastie globálna potravinová kríza; v roku 2023 Svetový potravinový program zaznamenal rekordný deficit zdrojov – až 64 %.

Globálny fond na boj proti AIDS, malárii a tuberkulóze, s ktorým WHO spolupracuje a na ktorý Spojené štáty prispievali desiatkami miliárd dolárov ročne, čelil obdobiam chronického podfinancovania a je terčom kritiky za zlé hospodárenie a údajné podvody.

Agentúra USAID je podľa vyhlásení Bieleho domu a ministerstva spravodlivosti obvinená z podvodov, plytvania a zneužívania finančných prostriedkov.

Paulová si myslí, že vystúpenie Spojených štátov z agentúry bude v krátkodobom horizonte negatívne pre krajiny, ktoré sú závislé od programov WHO, avšak organizáciu to donúti eliminovať nadbytočné kapacity, vrátane personálu v jej ženevskej centrále a regionálnych kanceláriách.

Nedávne škrty už podľa nej viedli k zlepšeniu situácie.

„Nový program nie je dokonalý, ale je oveľa lepší ako predtým,“ skonštatovala Paulová.

Mnohé programy, ktoré sa rušia, neboli od začiatku veľmi efektívne ani účinné, dodala. Duplicita a neefektívnosť vyplývali zo skutočnosti, že o financovaní rozhodovali tzv. uzavreté oddelenia. Tie rozhodovali o financiách iba pre konkrétne programy, choroby alebo témy bez vzájomnej komunikácie a koordinácie.

Bez Spojených štátov, ktoré medzi rokmi 2022 až 2023 prispeli WHO sumou 1,28 miliardy dolárov, je WHO nútená robiť škrty a zvýšiť členské poplatky. Tie teraz majú pokryť 40 % rozpočtu.

Vyplní Čína vzniknuté vákuum?

Niektorí pozorovatelia sa obávajú, že po odchode USA vyplnia vzniknuté vákuum autoritárske štáty.

Kenneth Bernard, vedecký pracovník na Stanford University v Kalifornii, povedal v januári mimovládnej organizácii KFF Health News: „Je to jednoducho hlúpe. Vystúpenie z WHO zanechá medzeru v globálnom vedení v oblasti zdravia, ktorú vyplní Čína, čo zjavne nie je v najlepšom záujme Ameriky.“

Trumpova administratíva nesúhlasí s tým, že zatiaľ čo Spojené štáty prispievajú k financovaniu WHO najvyššou sumou, iné krajiny, ako napríklad Čína, majú na činnosť agentúry „neprimeraný vplyv“.

Hoci Čína historicky prispievala oveľa menej ako Spojené štáty v pomere k veľkosti populácie – napríklad v rokoch 2024–2025 mala poskytnúť 175 miliónov dolárov na povinných poplatkoch v porovnaní s 261 miliónmi od USA – nedávno sa zaviazala poskytnúť 500 miliónov dolárov vo forme dobrovoľných príspevkov počas nasledujúcich piatich rokov.

Podľa Bella by bolo vzhľadom na počet obyvateľov Číny teoreticky oprávnené, aby mala väčší vplyv na agentúru, za predpokladu, že WHO plní iba poradnú funkciu a nezasahuje do zdravotných programov jednotlivých krajín.

Zatiaľ čo USA a ďalšie krajiny vyjadrili pri prijímaní finálneho návrhu pandemickej zmluvy obavy o suverenitu krajín, WHO uviedla, že zmluva jej nedáva právomoc ovplyvňovať zákony na národnej úrovni a nemôže nariaďovať opatrenia ako zákazy cestovania, povinné očkovanie, terapeutické či diagnostické postupy alebo lockdowny.

Finančný a korporátny vplyv

Bell zdôraznil, že tento problém je podstatnejší ako pandemická zmluva a samotná WHO.

„Nepotrebujú mať policajné zložky,“ povedal o agentúre. „Za touto myšlienkou, že by sme mali brať [pandémie] ako prioritu a investovať verejné peniaze do tejto oblasti, a tým pádom na tom súkromné spoločnosti môžu zarobiť veľa peňazí, stoja veľmi veľké finančné a korporátne inštitúcie. Existuje mnoho spôsobov, ako presvedčiť štáty.“

Najmä menšie krajiny budú mať problém vyjadriť nesúhlas, povedal Bell. „Je veľmi ťažké postaviť sa proti tomu, ak napríklad finančné inštitúcie začnú obmedzovať prístup k financiám, museli by ste pre ne zaviesť povinné pravidlá, posilniť dohľad a podobne,“ povedal.

Paulová súhlasí s tým, že Kennedyho program MAHA predstavuje šancu na prepracovanie globálneho zdravotníctva, podľa nej by mal byť reformovaný existujúci systém; Bell na druhej strane oceňuje Kennedyho snahu o vytvorenie novej alternatívy.

Podľa Dramého vystúpenie USA z WHO môže byť pre africké krajiny príležitosťou, aby zvýšili domáce financovanie verejného zdravotníctva, sústredili sa viac na diplomaciu a prilákanie investícií.

„Vítame to, čo robí Bill Gates, ale my máme v Afrike svojho Billa Gatesa,“ podotkol s odkazom na miliardárov z afrického kontinentu.

Africkí občania žijúci mimo kontinentu posielajú domov každý rok 95 miliárd dolárov v podobe remitencií, z ktorých 1 až 2 % by mohli mať zásadný vplyv na národné zdravotnícke systémy, uviedol Dramé.

Spomenul pandémiu HIV: Spoločný program OSN pre HIV/AIDS bol vytvorený v roku 1996, potom, čo WHO otáľala s reakciou na blížiacu sa krízu.

„Myslím si, že štruktúru WHO je potrebné prehodnotiť,“ povedal Dramé. „Nemala by pokračovať v práci ako doteraz.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK