Utorok 1. septembra, 2026
Uhoľná elektráreň v Thajsku (Foto: Sirichai Asawalapsakul/Vecteezy)

Európska komisia schválila kozmetické úpravy povoleniek, krízu v priemysle to však nezažehná (Komentár)

V polovici júla Európska komisia zverejnila údajnú revíziu emisných kvót v rámci systému EU ETS. Týmto návrhom sklamala nielen zdeptaný priemysel, ale aj zelenú lobby protestujúcu proti zmierňovaniu tempa dekarbonizácie.

V piatok 17. júla Európska komisia predstavila dlho očakávaný návrh revízie systému emisných povoleniek EU ETS 1. Táto reforma je pritom jedným z najdôležitejších rozhodnutí v oblasti klimatickej politiky v tomto desaťročí. Systém EU ETS bol zavedený v roku 2005, keď sa uvažovalo o cenovom rozpätí 5 až 20 eur za tonu emisií ekvivalentu CO₂. Cena emisných daní postupne narástla a nedávno prekročila 100 eur. To núti energetiku, ťažký priemysel a aj námornú a leteckú dopravu znižovať emisie oxidu uhličitého, ktorý sa považuje za hlavného pôvodcu globálneho otepľovania.

Komisia postupuje pri revízii systému ETS takticky

Nikto z rozhodujúcich hráčov v tejto hre nie je spokojný: revízia pre priemysel znamená pokračujúcu záťaž, pretože k prakticky neobmedzeným cenám emisných povoleniek, ktoré sa premietajú do neprijateľne vysokej ceny energie ešte pribúdajú nové regulácie a ďalšia byrokracia. Na druhej strane stúpenci tvrdého dekarbonizačného kurzu a zelená lobby začali v reakcii na návrh revízie šíriť správy, že Európska komisia neprijateľne uvoľňuje boj proti emisiám, čo ohrozuje stanovené ciele: zníženie emisií o 90 % do roku 2040 v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnutie uhlíkovej neutrality EÚ v roku 2050.

Revízia, ktorú Komisia pripravila pod obrovským tlakom priemyslu, v podstate priznáva, že doterajšie nastavenie systému ETS môže pre mnohé z viac ako 10 000 elektrární, priemyselných podnikov a leteckých spoločností predstavovať likvidačnú záťaž. Systém sa vzťahuje na subjekty v 27 členských štátoch EÚ, na Islande, v Nórsku a Lichtenštajnsku a je prepojený aj so švajčiarskym systémom obchodovania s emisiami. V prípade leteckých spoločností sa to týka letov, ktoré podliehajú systému EU ETS.

Hlavné parametre systému však Komisia zachováva, pričom špekulatívne obchodovanie s emisnými povolenkami naďalej ženie energetické náklady priemyslu krajín EÚ do neúnosnej výšky, ktorá ničí jeho schopnosť konkurovať. Ostatné krajiny a regióny sveta európsky model obchodovania s certifikátmi CO₂ ignorujú. Priemysel EÚ tak v medzinárodnej konkurencii čoraz viac zaostáva.

Podniky, ktoré sa na svetových trhoch stretávajú s tvrdou konkurenciou, doteraz získavali časť emisných povoleniek bezplatne. S nástupom mechanizmu uhlíkového vyrovnania na hraniciach (CBAM) má tento podiel bezplatne prideľovaných kvót klesnúť v roku 2034 až na nulu. Komisia teraz navrhuje predĺžiť bezplatné prideľovanie až do roku 2038 a upraviť metodiku na jeho výpočet (tzv. benchmarky). Novinkou je, že bezplatné prideľovanie bude závisieť od predložených plánov dekarbonizácie a investícií do znižovania emisií. Podľa návrhu by podnik získal 80 % bezplatných emisných kvót vopred po predložení plánu dekarbonizácie a zvyšných 20 % až po realizácii investícií.

Cieľom mechanizmu CBAM je zabrániť „úniku uhlíka“, teda situácii, keď európske priemyselné podniky pod tlakom nákladov presúvajú výrobu do krajín mimo EÚ s nižšími environmentálnymi štandardmi. Výrobcovia za hranicami EÚ sa vyhýbajú prísnym reguláciám a nákladom na emisie uhlíka platným v Únii. CBAM sa zameriava na dovoz komodít do EÚ, pri ktorých výrobe vzniká vysoké množstvo emisií skleníkových plynov. Ide napríklad o železo, oceľ, cement, hnojivá, hliník, elektrinu alebo vodík. Zaťaženie týchto komodít emisnými clami má za cieľ cenovo ich vyrovnať s nákladnou ekologickou výrobou v EÚ. Výsledkom bude, pochopiteľne, zdraženie všetkých týchto komodít v Únii. Zaobchádzanie s európskym priemyslom, akoby mal byť vďaka CBAM akousi ekologicky chránenou kvetinkou v skleníku s názvom EÚ, však, samozrejme, okamžite povedie k strate konkurencieschopnosti európskych výrobkov kdekoľvek za hranicami Únie.

Kozmetické úpravy systému ETS európsky priemysel nezachránia

Pre priemysel sú revízie systému ETS doslova kvapkou v mori. Návrh reformy počíta s úpravou lineárneho redukčného faktora (LRF), teda percenta, o ktoré sa každoročne znižuje množstvo dostupných emisných kvót. V období rokov 2024 až 2027 platí lineárny redukčný faktor 4,3 % a v rokoch 2028 až 2030 dosiahne 4,4 %. Hodnota 4,4 % bola stanovená tak, aby sa splnil klimatický cieľ na rok 2030. Kritici revízie zdôrazňovali, že ak by sa redukčný faktor vyvíjal rovnakým tempom aj po tomto období, viedlo by to k úplnému vyčerpaniu emisných kvót približne v roku 2039. Teraz sa počíta s tým, že v rokoch 2031 až 2035 bude redukčný faktor 3,7 % a následne klesne na 1,7 %. Do systému sa navyše zahrnú povolenky pre novopridaný sektor spaľovania odpadu. Tým sa koniec dostupnosti emisných povolení posunie až do roku 2050.

Súčasťou revízie je aj úprava rezervy trhovej stability (MSR). Doterajšie nastavenie viedlo k tomu, že rezerva povolenky z trhu iba stiahla a následne zneplatnila, pričom nižší objem obchodovaných kvót vyvíjal, pochopiteľne, tlak na rast ich ceny. Komisia navrhla, aby sa tento mechanizmus zmenil na flexibilnejší a umožnil nielen stiahnutie, ale aj ich uvoľňovanie späť na trh v situáciách, keď je potrebné stabilizovať cenu.

Ako politici ovplyvňujú špekulatívny vývoj ceny ETS

Ako trhy reagujú na politické koncepcie týkajúce sa emisných povoleniek? Dňa 11. februára tohto roka vystúpil nemecký kancelár Friedrich Merz na európskom priemyselnom samite v belgických Antverpách. V dôsledku závažných problémov nemeckej ekonomiky tam uviedol, že systém EÚ na obchodovanie s emisiami by mal byť revidovaný alebo odložený, ak podkopáva konkurencieschopnosť priemyslu. „Systém EU ETS nie je systémom na generovanie nových príjmov. Tento systém bol zavedený s cieľom znížiť emisie CO2 a zároveň umožniť spoločnostiam prejsť na výrobné linky bez emisií CO2,“ povedal Merz a dodal: „Ak to nie je dosiahnuteľné a ak to nie je ten správny nástroj, mali by sme byť pripravení ho dôkladne prehodnotiť alebo aspoň oddialiť, ako sme to urobili v prípade EU ETS 2.“

Vyhlásenie Friedricha Merza sa okamžite odrazilo na finančných trhoch. Ceny európskych emisných povoleniek (EUA) v reakcii na jeho slová klesli na šesťmesačné minimum, pričom ešte v polovici januára sa predávali za 92 eur. Trh a špekulanti totiž začali zohľadňovať možnosť, že Európska komisia pod tlakom Nemecka skutočne pravidlá uvoľní alebo ich účinnosť odloží. Po Merzovom vystúpení a podobných vyjadreniach ďalších európskych politikov začala cena ETS 1 prudko klesať v dôsledku takmer panických výpredajov a 19. marca dosiahla hodnotu 63,65 eura.

Pokles ceny emisných povoleniek ETS1 po vyjadreniach kancelára F. Merza (snímka obrazovky oenergetice.cz)

Len čo však politici na čele s Merzom a francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom zmiernili svoju rétoriku, trh s emisnými povolenkami okamžite zareagoval rastom.

Skutočný význam návrhu „revízie“ systému EU ETS, ktorý predložila Európska komisia 17. júla, ukázal trh okamžitým nárastom ceny na 86,63 eura 22. júla a jej následným poklesom na 82,22 eura v ten istý deň.

Rast ceny emisných povoleniek ETS1 po revízii systému Európskou komisiou (snímka obrazovky oenergetice.cz)

Je zrejmé, že špekulanti a subjekty, ktoré profitujú z príjmov z predaja ETS 1, sa tešia, že by sa už čoskoro mohla zopakovať situácia z 21. februára 2023, keď cena povolenky dosiahla 100,34 eura za tonu emisií.

USA, Čína ani India však okrem čisto rétorických vyhlásení na medzinárodných environmentálnych fórach svoje továrne podobnými nákladmi nezaťažujú. EÚ sa tak ocitla v pozícii symbolického kola v plote, pričom jej podiel na globálnych emisiách CO₂, ktoré vo svete medziročne naďalej stúpajú, predstavuje len 6 %. Výsledok mocenskej hry je jednoznačný: európski výrobcovia ocele, chemikálií, cementu, papiera či skla už niekoľko rokov odstavujú dôležité prevádzky, zmrazujú investície, zatvárajú brány tovární alebo v lepšom prípade presúvajú výrobu na iné kontinenty. Bez dostatočných kapacít ocele a základnej chemickej výroby nemôže EÚ reálne zvládnuť svoje nové bezpečnostné a obranné výzvy. Plánuje vyrábať tanky a ďalšie zbrane a pritom byť závislá od dovozu ocele z Číny a dokonca aj z Ruska?

Kríza priemyslu EÚ sa výrazne koncentruje v automobilovom odvetví, ktoré síce súhlasne podporovalo Bruselom politicky presadzovanú elektromobilitu, no nemalo predpoklady na to, aby zvládlo celý výrobný reťazec a potrebné technológie. V Európe totiž neexistuje dostatočná surovinová základňa – preto sa automobilový priemysel ocitol v smrteľnom zovretí čeľustí čínskeho draka. Navyše Čína starostlivo analyzuje environmentálne politické priority EÚ a okrem elektromobilov (osem z desiatich batérií na svete je čínskych a teraz expanduje do sveta s hotovými vozidlami vrátane hybridov a podľa posledných informácií dosahuje už 28 % podiel na trhu EÚ) sa sústredila aj na solárny biznis s 90 % podielom na dodávkach fotovoltických panelov vo svete. Podobným spôsobom investuje aj do vývozu veterných elektrární.

České priemyselné a hospodárske asociácie systém veľmi kritizujú

K návrhu revízie sa veľmi kriticky vyjadril aj Zväz priemyslu a dopravy ČR (SP ČR), keď konštatoval: „Systém EU ETS v súčasnej podobe predstavuje zásadné riziko pre dlhodobú udržateľnosť, investície a celkovú konkurencieschopnosť českého priemyslu. Tempo a ambície dekarbonizácie nezodpovedajú technologickým ani finančným podmienkam, sú v rozpore s podmienkami dekarbonizácie v iných svetových regiónoch a môžu viesť k zníženiu priemyselnej výroby v EÚ s obmedzeným globálnym prínosom pre klímu.“ Štúdia EGÚ, vypracovaná pre SP ČR v roku 2025, vyčíslila potrebné investície na splnenie 90 % cieľa zníženia emisií do roku 2040 len v priemysle a energetike Česka, ktoré je podľa podielu priemyslu na tvorbe HDP najpriemyselnejšou krajinou EÚ, na neuveriteľných 3,8 bilióna korún (160 miliárd eur). Zväz priemyslu a dopravy okrem iného navrhol zavedenie cenového pásma v systéme ETS 1, resp. cenového stropu povolenky, ktorý by zohľadňoval úroveň cien v iných svetových regiónoch.

Ako ďalej uviedol SP ČR, v sektoroch spadajúcich pod ETS sa v Českej republike v rokoch 2005 až 2025 znížili emisie o 51,5 % (z 82,5 Mt na 40 Mt v roku 2025). Celkové emisie skleníkových plynov v Českej republike za toto obdobie klesli približne o tretinu – zo 150 Mt v roku 2005 na 102 Mt v roku 2023 (za ktorý sú k dispozícii úplné údaje aj mimo sektorov ETS). Podiel sektorov ETS na tomto poklese predstavuje asi 75 % a je výsledkom opatrení firiem na redukciu emisií, znižovania spotreby energie po krízach, ale, žiaľ, aj útlmu výroby v niektorých odvetviach, ako sú chémia alebo hutníctvo. Stačí pár jednoduchých výpočtov: 40 miliónov ton emisií vyprodukovaných českou energetikou a priemyslom znamená pri cene povolenky 80 eur za tonu emisnú sankčnú platbu vo výške 80 miliárd korún (3,32 miliardy eur) ročne – a to bez zohľadnenia povoleniek prideľovaných zadarmo.

Z prieskumu Hospodárskej komory ČR z januára 2026 medzi firmami vyplýva, že viac ako polovica respondentov priamo spadajúcich do EU ETS 1 uvádza, že náklady na emisné povolenky tvoria viac ako 10 % ich celkových prevádzkových nákladov. To zapríčinilo zhoršenie konkurencieschopnosti 60,9 % domácich firiem spadajúcich do systému EU ETS 1 v porovnaní s výrobcami mimo EÚ: 17,4 % z nich zvažuje presun výroby do zahraničia, prípadne k nemu už v obmedzenom rozsahu pristúpilo. Viac ako štyri pätiny (82,7 %) podnikov priamo spadajúcich pod EU ETS 1 hodnotia vplyv systému na ekonomickú situáciu svojho podniku ako negatívny, pričom viac ako polovica (52,3 %) ho označuje za veľmi negatívny. Neutrálne hodnotenie uvádza 13,0 % podnikov a pozitívne hodnotenie sa v odpovediach objavuje len výnimočne (4,3 %).

Aj pri emisných povolenkách ide v prvom rade o peniaze

Ako napísal vo svojom komentári člen vedenia spoločnosti Centropol Energy Jiří Matoušek, s emisnými povolenkami sa obchoduje na spoločných burzových aukciách (prevažne na lipskej energetickej burze EEX). Výnosy z aukcií sa prerozdeľujú medzi štáty podľa vopred stanoveného aukčného podielu, pričom 90 % vychádza z historických emisií v rokoch 2005 – 2007 a zvyšných 10 % sa solidárne prerozdeľuje chudobnejším členským štátom. Časť výnosov ešte pred ich rozdelením jednotlivým štátom putuje do Modernizačného fondu, Inovačného fondu a nástroja na oživenie a odolnosť RRF. Od spustenia systému v roku 2005 do konca roka 2025 aukcie v celej EÚ priniesli výnosy vo výške viac ako 248 miliárd eur.

Politici Únie si na tieto obrovské sumy peňazí rýchlo zvykli a počítajú s nimi vo svojich rozpočtoch, pretože takmer všetky štáty EÚ majú zásadný problém s obmedzovaním výdavkov štátnych rozpočtov. Brusel zároveň podľa svojej legislatívy zviazal ruky národným politikom tým, že výnosy z povoleniek musia smerovať do klimatických a energetických projektov. EÚ tak v podstate diktuje investičnú politiku v tejto dôležitej oblasti. Každý členský štát EÚ má pritom právo na vlastný energetický mix. To však platí len teoreticky, pretože prioritou EÚ, a teda aj členských štátov vrátane Českej republiky sú najmä solárne a veterné projekty.

Dobre to vidieť na váhaní českej vlády v súvislosti s kontroverznými akceleračnými zónami na urýchlenie výstavby nových solárnych a veterných projektov. Aj keď vláda premiéra Andreja Babiša vníma systém podpory obnoviteľných zdrojov energie kriticky, lákadlo sľúbených 25 miliárd korún (1,04 miliardy eur) dotácií pre Česko spojených s vyznačením akceleračných zón – hoci zásadne obmedzených v porovnaní s návrhom predchádzajúcej vlády – je príliš veľké. Súhlas Bruselu s financovaním výstavby nových jadrových zdrojov momentálne neexistuje: v tomto ohľade aliancia jadrových krajín na čele s Francúzskom a s účasťou Českej republiky zatiaľ neodviedla potrebnú prácu.

Prehľad: Príjmy Českej republiky z povolenkových aukcií

Zdroj: Jiří Matoušek, Centropol Energy, komentár dostupný na https://komoraplus.cz/2026/07/27/evropa-v-pasti-drahych-energii/

Premrhanie 26,3 miliardy korún (1,09 miliardy eur) z dotácií hradených z emisných povoleniek v Českej republike v rokoch 2018 až 2025

Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) v aktuálnej oficiálnej správe z 20. júla konštatoval, že programy Ministerstva priemyslu a obchodu (MPO) v rokoch 2018 až 2025 v celkovej výške 26,3 miliardy korún (1,09 miliardy eur), zamerané na úspory energie a obnoviteľné zdroje, mali doteraz len zanedbateľný vplyv na znižovanie spotreby a rast produkcie. Ich hlavnými nedostatkami boli nesprávne nastavenie podmienok, nízky záujem a nulový prínos v oblasti novej výroby energie. NKÚ po analýze podal aj niekoľko trestných oznámení, napríklad pre vyúčtovanie nerealizovaných fotovoltických elektrární. Prehľad dotácií pritom ukazuje, že len v roku 2025 smerovalo do energetiky a na obnoviteľné zdroje celkovo 95,5 miliardy korún (3,96 miliardy eur).

V Česku sa v roku 2025 preinvestovalo vyše bilióna korún (41,46 miliardy eur) vo forme dotácií

Česká republika, podobne ako aj ďalšie štáty EÚ, sa stala doslova drogovo závislou od najrôznejších dotácií, ktoré úplne zásadným spôsobom deformujú slobodnú trhovú ekonomiku a vracajú nás späť k už skrachovanému systému socialistického plánovania spotreby, výroby aj predpísaného myslenia. Dotácie, eufemisticky nazývané podpora, sa v miliardách prerozdeľujú najmä tým, ktorí na to majú potrebnú expertízu, kontakty a protekciu.

Česká republika skutočne každoročne rozdeľuje vo forme dotácií sumu prevyšujúcu bilión korún (41,46 miliardy eur), teda viac ako 1 000 mld. Kč. Vláda ani občania pritom nevedia, odkiaľ a ku komu smerujú stovky miliárd, čo v kalných vodách českej politiky a ekonomiky zrejme mnohým vyhovuje. Ak to porovnáme so schválenými príjmami a výdavkami Českej republiky v štátnom rozpočte na tento rok, príjmy predstavujú 2 117,8 mld. Kč a výdavky 2 427,8 mld. Kč, pri deficite 310 mld. Kč.

Podľa údajov organizácie Hlídač státu bolo v Českej republike v roku 2025 pridelených približne 426 000 dotácií v celkovom objeme 1,06 bilióna korún (44 miliárd eur). Štátne a európske dotácie tvorili viac ako bilión korún (41,46 miliardy eur), krajské dotácie presiahli 29 miliárd korún (1,20 miliardy eur). Hlídač státu má informácie z viacerých verejných databáz, pretože v Českej republike neexistuje centrálna evidencia dotácií. Správu o tom priniesla spoločnosť Parker & Hill.

„Za týmto rekordom stoja z veľkej časti miliardy z európskeho Modernizačného fondu, ktoré smerujú na dekarbonizáciu teplárenstva. Práve tie prvýkrát vyniesli na čelo rebríčka súkromných príjemcov energetické spoločnosti – s výraznou koncentráciou v holdingu EPH miliardárov Daniela Křetínského a Patrika Tkáča. Ich spoločnosti Elektrárny Opatovice a United Energy získali spolu takmer 12 miliárd,“ uviedol riaditeľ organizácie Hlídač štátu Michal Bláha. Elektrárny Opatovice prijali dotácie vo výške viac ako 10 miliárd korún (414,5 milióna eur) a obsadili prvé miesto medzi súkromnými subjektmi. Na druhom mieste skončila ostravská hutnícka spoločnosť Nová Huť s 9,4 miliardami korún (389,6 milióna eur), na treťom Veolia Energie ČR so 7,7 miliardami korún (319,2 milióna eur). Zo štátom kontrolovaných spoločností získala najviac dotácií spoločnosť Energotrans prevádzkujúca elektráreň Mělník a patriaca do skupiny ČEZ – jej vlaňajšie dotácie presiahli 16 miliárd korún (663,3 milióna eur). Skupina ČEZ spolu s ČEZ Teplárenskou inkasovala celkovo takmer 40 miliárd korún (1,65 miliardy eur), čo ju stavia na prvé miesto medzi štátnymi holdingmi.

Medzi verejnými inštitúciami dominoval Štátny fond dopravnej infraštruktúry so 117 miliardami korún (4,85 miliardy eur), na druhom mieste bol Operátor trhu s elektrinou (OTE) so 63 miliardami (2,61 miliardy eur). Podľa odvetví smerovalo vlani najviac prostriedkov do vzdelávania a školstva, celkovo 271 miliárd korún (11,23 miliardy eur). Doprava a infraštruktúra prijali 168,5 miliardy (6,98 miliardy eur) a energetika a obnoviteľné zdroje 95,5 miliardy korún (3,95 miliardy eur). Najvyššiu celkovú sumu rozdelilo ministerstvo školstva – 339,8 miliardy korún (14,08 miliardy eur). Najvyšší počet individuálnych dotácií poskytol Štátny poľnohospodársky intervenčný fond – 120 243 dotácií v celkovom objeme 19,5 miliardy korún (808,3 milióna eur).

Ako to bude s ETS 2

Pod tlakom viacerých krajín EÚ vrátane Česka Európska komisia odložila spustenie ďalšieho systému emisných povoleniek EU ETS 2, ktorý spoplatní kúrenie uhlím a plynom v budovách vrátane domácností a zároveň emisne zaťaží benzín aj naftu, o jeden rok – na január 2028. Cena má byť údajne obmedzená na úroveň 45 eur za tonu ekvivalentu emisií CO₂. Táto cena však bola stanovená v roku 2020, teda ešte pred inflačným šokom zo začiatku 20. rokov. V skutočnosti ide teda o 60 eur. Ako napísal nemecký aktivistický portál zameraný na ochranu životného prostredia Clean Energy Wire, systém ETS 2 bude spočiatku fungovať súbežne s pôvodným systémom. Existujú aj plány na zlúčenie systémov ETS 1 a ETS 2 na začiatku 30. rokov.

Aké sú cenové vyhliadky? Ukazuje ich oficiálny Národný plán Českej republiky v oblasti energetiky a klímy (NKEP), ktorý schválila vláda premiéra Petra Fialu v decembri 2024. Autor text dopĺňa výrezom z oficiálnej verzie NKEP dostupnej na webovej stránke MPO na strane č. 196.

Prognóza rastu ceny emisných povoleniek podľa NKEP 2024 (snímka obrazovky z projektu SEEPIA)

Ako je zrejmé, vo všetkých scenároch sa predpokladá rýchly nárast cien oboch typov povoleniek na úroveň 350 až 400 eur za tonu. Takéto emisné zaťaženie však bude pre český aj európsky priemysel a celú ekonomiku likvidačné.

Otázkou je, či si to členské štáty EÚ zastúpené v Rade Európskej únie, ktoré musia návrh revízie ETS schváliť spoločne s Európskym parlamentom, dostatočne uvedomia. V Rade EÚ sa o návrhu rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, nie jednomyseľne.

Zdroje:

  • https://www.cleanenergywire.org/factsheets/understanding-european-unions-emissions-trading-system#one
  • https://eurometal.net/european-carbon-prices-slide-as-germanys-merz-says-eu-ets-may-need-revamping/
  • https://oenergetice.cz/energostat/ceny-aktualne/emisni-povolenka
  • https://www.spcr.cz/podnety-sp-cr-k-planovane-revizi-eu-ets
  • https://www.komora.cz/blog/tiskove-zpravy/emisni-povolenky-podle-firem-dramaticky-zdrazuji-vyrobu-a-oslabuji-konkurenceschopnost
  • https://komoraplus.cz/2026/07/27/evropa-v-pasti-drahych-energii/?
  • https://www.nku.cz/cz/pro-media/tiskove-zpravy/miliardove-dotace-mpo-k-snizeni-spotreby-energie-a-zvyseni-vlivu-obnovitelnych-zdroju-zatim-nevedly-id15776
  • https://parkerhill.cz/cesko-loni-rozdelilo-pres-bilion-korun-na-dotacich-nejvetsimi-soukromymi-prijemci-byly-energeticke-firmy/
  • https://mpo.gov.cz/assets/cz/energetika/strategicke-a-koncepcni-dokumenty/2024/12/Vnitrostatni-plan-Ceske-republiky-v-oblasti-energetiky-a-klimatu-_prosinec-2024_.pdf

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

Páčil sa vám tento článok? Napíšte nám svoj názor a prípadne zanechajte kontakt, ak chcete odpoveď.

Prečítajte si aj