Zaujímavosti » História

Ako komunisti znehodnotili úspory Čechoslovákov

Koncom mája 1953 sa v bývalom Československu čoraz hlasnejšie šírili správy o tom, že vláda pripravuje výmenu peňazí. Ľudia sa preto prirodzene snažili zbaviť hotovosti, nakupovali tovar a vyberali si úspory. Štátni predstavitelia však ich obavy verejne odmietali. Ešte 29. mája prezident Antonín Zápotocký uisťoval poslucháčov rozhlasu, že československá mena je stabilná a k žiadnej reforme nedôjde. V tom čase už boli nové bankovky vytlačené a pripravené na distribúciu.

Len o deň neskôr, v sobotu 30. mája, schválilo Národné zhromaždenie zákon č. 41/1953 Zb. o menovej reforme. Po zatvorení obchodov vystúpil v rozhlase predseda vlády Viliam Široký a oznámil, že od pondelka 1. júna začnú platiť nové peniaze. Obyvatelia tak nemali žiaden čas ani priestor, aby sa pripravili na túto zmenu.

Režim predstavoval reformu ako „úspech“ pracujúceho ľudu, útok proti špekulantom a zavŕšenie povojnovej hospodárskej obnovy. V skutočnosti však štát drasticky obmedzil množstvo peňazí v obehu, zbavil sa značnej časti svojich záväzkov a preniesol dôsledky hospodárskej nerovnováhy na obyvateľstvo. Pre mnohé rodiny znamenala reforma stratu peňazí, ktoré si odkladali celé roky.

Výroba na plné obrátky, obchody prázdne

Prídelový systém zavedený už počas okupácie pokračoval aj po vojne. Okrem regulovaného trhu, na ktorom sa základný tovar predával za nižšie ceny na prídelové lístky, existoval aj voľný trh s výrazne vyššími cenami. Nedostatok spotrebného tovaru, spôsobený dôsledkami vojny, však prirodzene viedol aj k vzniku čierneho trhu.

Po komunistickom prevrate vo februári 1948 sa hospodárska politika de facto podriadila sovietskemu vzoru. Prvý päťročný plán uprednostňoval ťažký priemysel, hutníctvo, strojárstvo a zbrojársku výrobu. V porovnaní s tým však zaostávala produkcia potravín a bežného spotrebného tovaru. Situáciu zhoršovala kolektivizácia poľnohospodárstva, neefektívne administratívne riadenie ekonomiky aj rastúce výdavky spojené s militarizáciou v období kórejskej vojny, do ktorej Sovietsky zväz zatiahol aj československý priemysel.

Medzi príjmami obyvateľstva a množstvom tovaru na trhu vznikala čoraz väčšia nerovnováha. Ľudia dostávali mzdu, ale nemali si za ňu čo kúpiť. Jedinou alternatívou bol podstatne drahší voľný trh. V obehu sa tak hromadili peniaze, ktoré neboli kryté zodpovedajúcou ponukou tovaru. V centrálne riadenej ekonomike, kde ceny určoval štát, sa táto kríza prejavovala nielen nedostatkom tovaru, ale aj ďalším rozmachom čierneho trhu a barterového obchodu.

Vedenie KSČ začalo pripravovať podobu reformy v prísnom utajení už v roku 1952. Na projekte spolupracovali aj sovietski poradcovia. Nové bankovky tlačila moskovská tlačiareň Goznak a mince razila leningradská mincovňa. Vyrábali sa v Sovietskom zväze z dôvodu utajenia.

Reforma mala pomôcť zrušiť prídelový systém a zjednotiť dovtedajší regulovaný a voľný trh. Komunistické vedenie ju však využilo predovšetkým ako nástroj sociálnej transformácie spoločnosti. Znehodnotenie majetku postihlo mnohých súkromných podnikateľov, živnostníkov, obchodníkov a ďalšie skupiny, ktoré režim označoval za „kapitalistické živly“. Keďže však podmienky výmeny zasiahli široké vrstvy obyvateľstva, reforma sa dotkla prakticky všetkých – robotníkov, zamestnancov, dôchodcov aj členov komunistickej strany.

Výhodnejší kurz? Sotva

Mzdy, dôchodky, sociálne dávky aj úradne stanovené ceny boli prepočítané v pomere päť starých korún za jednu novú. Rovnaký kurz sa však pri hotovosti vzťahoval len na prvých 300 korún na osobu, a to ešte za predpokladu, že daná osoba nezamestnávala žiadnu pracovnú silu. Z tejto sumy tak človek získal 60 nových korún.

Všetka ďalšia hotovosť sa menila v pomere 50 : 1. Za 5 000 starých korún, ktoré mal človek doma, preto po odpočítaní zvýhodnenej sumy nezískal 1 000 nových korún, ako by zodpovedalo prepočtu miezd a cien, ale iba 154 korún.

Hodnota väčšiny hotovosti tak klesla o 90 %. Osobám, ktoré zamestnávali námezdnú pracovnú silu, sa navyše všetka hotovosť prepočítavala menej výhodným kurzom.

Kurzy prepočtu vkladov boli odstupňované podľa ich výšky. Sumy do 5 000 starých korún sa zamieňali v pomere 5 : 1, vklady do 10 000 korún v pomere 6,25 : 1, do 20 000 korún v pomere 10 : 1, do 50 000 korún v pomere 25 : 1 a vyššie úspory v pomere 30 : 1. Vklady uložené krátko pred reformou mohli podliehať ešte nevýhodnejším podmienkam, aby štát zabránil prevodu hotovosti na sporiace účty na poslednú chvíľu.

Takzvané viazané vklady pochádzajúce z povojnovej menovej reformy z roku 1945 boli úplne zrušené. Bez náhrady zanikli aj štátne dlhopisy a ďalšie domáce cenné papiere vymedzené zákonom. Štát tým fakticky odmietol splatiť podstatnú časť svojich dlhov voči vlastným občanom. Znehodnotené boli aj niektoré poistné nároky.

Podľa údajov Českej národnej banky bolo z obehu stiahnutých približne 52 miliárd korún v dovtedajších platidlách a nahradených asi 1,4 miliardami nových korún. Historické výpočty uvádzajú, že obyvatelia prišli približne o 14,6 miliardy nových korún, pričom táto suma ešte nezahŕňa všetky zrušené viazané vklady a cenné papiere.

Účet zaplatili občania

Vláda očakávala nespokojnosť, jej sila ju však zaskočila. Rozhorčenie vyvolávala okrem straty peňazí ako takej aj skutočnosť, že vláda reformu až do poslednej chvíle popierala. Mnohí ľudia vnímali postup štátu ako vedomý podvod. Opatrenie sa obzvlášť citlivo dotklo zamestnancov, ktorým podniky krátko pred reformou vyplatili mzdu ešte v starej mene.

Táto situácia prispela napríklad k protestom v plzenských Škodových závodoch, vtedy premenovaných na Závody V. I. Lenina. Dňa 1. júna 1953 časť zamestnancov vstúpila do štrajku a protest sa rýchlo preniesol do ulíc. K robotníkom sa pridávali ďalší obyvatelia a študenti. Niekoľkotisícový dav dorazil na Námestie republiky, demonštranti obsadili radnicu, budovu súdu a na určitý čas aj mestský rozhlas. Demonštranti zničili portréty komunistických predstaviteľov a vykrikovali protivládne a protistranícke slogany. Medzi nespokojnými boli aj členovia KSČ a robotníci z podnikov, ktorých režim prezentoval ako svoju hlavnú spoločenskú oporu.

Reforma celkovo viedla k výraznému znehodnoteniu hotovosti aj vkladov obyvateľov Československa. Časť úspor bola zamenená vo veľmi nevýhodnom kurze a viazané vklady z predchádzajúcich rokov spolu so štátnymi dlhopismi boli zrušené bez náhrady. Reforma mala okrem iného aj ideologický zámer: zmeniť majetkové pomery a upevniť závislosť obyvateľstva od štátu.

Článok bol preložený z českej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK