Svet, Životné prostredie

Klimatológ tvrdí, že storočné meteorologické údaje vyvracajú tvrdenia o rekordných horúčavách

V rozpore so všeobecným presvedčením štúdia ukazuje, že teplotné extrémy v USA sa za posledných sto rokov zmiernili.

Slávny americký spisovateľ Mark Twain raz vyhlásil: „Do problémov ťa nedostane to, čo nevieš. Dostane ťa do nich to, o čom si skalopevne presvedčený, no v skutočnosti to tak nie je.“

Podobne aj podrobnejšie skúmanie údajov občas odhalí iný obraz, než aký sa ponúkal na začiatku. Po preskúmaní záznamov z viac ako 1 200 meteorologických staníc v celých Spojených štátoch bývalý klimatológ z Alabamskej univerzity John Christy spochybnil všeobecne rozšírené presvedčenie, že extrémne vysoké teploty sú čoraz bežnejšie.

Podľa jeho správy, ktorú na jar zverejnil akademický časopis Theoretical and Applied Climatology, údaje nedokazujú nárast extrémnych teplôt. Skôr naznačujú, že teploty sa za posledné storočie zmiernili.

„Systematické merania v Spojených štátoch ukazujú, že teplotné extrémy v 20., 30. a 50. rokoch minulého storočia boli oveľa väčšie ako tie súčasné,“ povedal Christy pre The Epoch Times. „Aj keď zahrniete západné časti krajiny, ktoré dnes zažívajú svoje vlastné ‚30. roky‘, zvyšok krajiny tento scenár nenasleduje.“

„V konečnom dôsledku nečelíme celonárodnému extrémnemu javu.“

Americký Národný úrad pre oceány a atmosféru (NOAA) uviedol, že priemerné teploty od roku 1850 vzrástli o 0,556 °C a že tento nárast sa v posledných desaťročiach zrýchlil.

Podľa NOAA bol rok 2024 najteplejším od začiatku globálnych meraní v roku 1850. Desať najteplejších rokov spadalo do desaťročia medzi rokmi 2015 a 2024.

Pokiaľ ide o príčiny, úrad NOAA uvádza, že „priemerná povrchová teplota Zeme stúpa, pretože skleníkové plyny produkované ľudskou činnosťou spôsobujú, že Zem absorbuje viac energie, než vyžaruje späť do vesmíru.“

Christyho štúdia však naznačuje, že namiesto nárastu extrémneho počasia dochádza v Spojených štátoch k celkovému zmierňovaniu teplôt. V protiklade s hodnotením NOAA ukazuje Christyho analýza menej extrémne vysokých, ako aj extrémne nízkych teplôt od roku 1899.

Algoritmy a extrémy

Keďže Christy aj NOAA vychádzajú z rovnakých údajov, ako môže vznikať taký veľký nesúlad? Rozdiel pramení z dvoch hlavných faktorov, vysvetľuje Christy. Po prvé, grafy NOAA zobrazujú priemerné ročné teploty, zatiaľ čo Christy sa zameral na najvyššie a najnižšie zaznamenané teploty počas najteplejších a najchladnejších ročných období. Extrémy sú podľa neho pre klimatickú vedu dôležitejšie, pretože stanovujú „environmentálne hranice“, v ktorých žijú rastliny a živočíchy.

Druhým dôvodom odlišných výsledkov je podľa neho fakt, že NOAA využíva algoritmy, ktoré odstraňujú údajové body, o ktorých sa úrad domnieva, že by mohli byť chybami alebo anomáliami.

Christy sa vo svojom výskume vrátil k pôvodným záznamom a zozbieral extrémne hodnoty, ktoré úrad NOAA zo svojich výpočtov vylúčil. Vychádzal z viac ako storočia hlásení z meteorologických staníc, od raných rukou písaných záznamov armádneho signálneho zboru a amerického Meteorologického úradu až po súčasné merania armády a federálnych agentúr. Všetky tieto dáta sú zhromaždené v centrálnej sieti spravovanej NOAA.

John Christy na Alabamskej univerzite v Huntsville v štáte Alabama, 12. augusta 2026 (Foto: JP Bond/The Epoch Times)

Čísla, ktoré uvádza NOAA, vyvolali otázky a viedli k ďalšiemu výskumu, pretože niektoré z nedávnych teplotných rekordov zaznamenaných v dátach sa nezhodovali s tým, čo si Christy pamätal z vlastnej skúsenosti.

„Keď som prechádzal digitalizovanými federálnymi údajmi, všimol som si, že podľa vládnej webstránky bola najvyššia teplota v histórii mesta Newport v Oregone 34,4 stupňa,“ povedal Christy. „O západnom pobreží som vedel oveľa viac, pretože som tam vyrastal.“

Vrátil sa teda k pôvodným, rukou písaným záznamom teplôt pre danú lokalitu a zistil, že nielenže tam v júni 1925 zaznamenali 37,7 stupňa, ale v Newporte bolo aj ďalších 10 dní s teplotou vyššou ako 34 stupňov. Tieto chýbajúce čísla doplnil do výskumu a rovnako postupoval pri ďalších hláseniach z viac ako 1 200 staníc naprieč USA.

Rukou písané záznamy zachytávajú denné teplotné extrémy v oregonskom Newporte v roku 1925. Záznam ukazuje hodnotu 100 stupňov Farenheita (asi 37,7 °C, pozn. prekladateľa) z júna 1925, čo vyvracia vládne údaje, ktoré v tejto oblasti uvádzajú najvyššiu historickú teplotu 94 stupňov (34,4 °C, pozn. prekladateľa). Zdroj: National Centers for Environmental Information

Aby potvrdil, že tieto extrémne teploty neboli zaznamenané chybne, Christy ich hodnoty porovnal so záznamami ďalších neďalekých staníc.

„Vyžaduje si to obrovské množstvo manuálnej práce, a to je niečo, čo dnes jednoducho nemáme, pretože všetko robí umelá inteligencia alebo počítačový algoritmus,“ poznamenal. Dodal však, že bez pôvodných údajov „nedokážete úplne zachytiť skutočnú podstatu klímy a rozlíšiť prudké extrémy, ku ktorým v realite dochádza.“

„Môj súbor údajov je oveľa ucelenejší ako ten, ktorý vedcom a výskumníkom poskytuje federálna vláda,“ zdôraznil Christy.

Vedúca oddelenia pre vzťahy s verejnosťou úradu NOAA Monica Allenová uviedla, že „NOAA nekomentuje zistenia externých štúdií“, no poznamenala, že „NOAA na kontrolu kvality využíva vedecky overené algoritmy, ktoré slúžia na identifikáciu a označenie potenciálne chybných pozorovaní, ako aj na detekciu náhlych zmien v historických údajoch stanice, ktoré by mohli byť spôsobené neprirodzenými faktormi, ako je presun stanice alebo zmena prístrojového vybavenia.“

„NOAA taktiež prijíma podnety od našich používateľov na identifikáciu, preskúmanie a zdokumentovanie chybných pozorovaní v historických súboroch údajov,“ povedala pre The Epoch Times.

John Christy v klimatickom archíve na Alabamskej univerzite v Huntsville v štáte Alabama, 12. augusta 2026 (Foto: JP Bond/The Epoch Times)

Znovuzaradením údajov, ktoré algoritmy odstránili, a zameraním sa na teplotné extrémy namiesto priemerov však Christyho analýza ukazuje, že obdobím s najextrémnejšie vysokými teplotami boli 30. roky minulého storočia, a nie nedávne desaťročia, ako sa to často prezentuje.

Podľa Christyho sa prípady extrémnych horúčav za posledné storočie výrazne nezvýšili a zaznamenáva sa menej prípadov extrémneho chladu. Práve zmiernenie extrémne nízkych teplôt je kľúčovým faktorom rastu priemerných teplôt.

Urbanizácia a nočné uvoľňovanie tepla

Christy tiež upozorňuje, že väčšina nárastov teplôt, ktoré pozoroval, nastala v noci. Denné teploty pritom zostali 

Okrem toho zväčša nezmenené. Vyslovil hypotézu, že to naznačuje vplyv aj iných faktorov než len emisií oxidu uhličitého.

„Nočné teploty za posledných 120 rokov prudko stúpli,“ konštatuje Christy. „Je to dôsledok ľudskej výstavby v okolí meteorologických staníc, keďže v porovnaní s dennými sú nočné teploty oveľa citlivejšie na urbanizáciu – parkoviská, budovy, rúbanie lesov a tak podobne.“

Za posledné storočie sa mnohých miest, kde sa vykonávali merania teploty, dotkla urbanizácia a rozrastanie predmestí sprevádzané výstavbou asfaltových a betónových konštrukcií v pôvodne vidieckych oblastiach. Tieto stavby počas dňa absorbujú teplo, v noci ho následne uvoľňujú.

„Nemôžete to zvaliť iba na skleníkové plyny, pretože urbánny efekt je na týchto staniciach úplne zjavný,“ hovorí. „Na vytvorenie mestského tepelného ostrova toho netreba veľa – stačí vybudovať parkovisko vedľa vidieckej stanice a zrod mestského tepelného ostrova je na svete.“

Hore: John Christy stojí pri teplomere s radiačným krytom na Alabamskej univerzite, 12. augusta 2026. Dole: John Christy sa pozerá na tabuľu na Alabamskej univerzite, 12. augusta 2026. Christyho výskum spočíval v návrate k pôvodným záznamom vrátane viac ako storočia hlásení z meteorologických staníc, od raných rukou písaných záznamov armádneho signálneho zboru a Meteorologického úradu. (Foto: JP Bond/The Epoch Times)

Podľa Christyho sú teplotné vzorce naprieč Spojenými štátmi nerovnomerné, pričom vlny horúčav sa momentálne vyskytujú častejšie v západných štátoch, zatiaľ čo vo východných sú v porovnaní s 20. storočím zriedkavejšie.

Mediálne správy sa však zameriavajú na oblasti s najvyššími teplotami, čím posilňujú verejné presvedčenie, že extrémy narastajú v rámci celej krajiny.

Sledovanie modelov počasia bolo Christyho vášňou už od jeho tínedžerských čias, keď vyrastal v kalifornskom Fresne. Po vysokej škole pracoval na zakladaní meteorologických staníc v Afrike, následne získal doktorát z dynamiky klímy na Univerzite v Illinois a neskôr strávil desaťročia výučbou atmosférických vied pre študentov na Alabamskej univerzite.

So spoluautorom Royom W. Spencerom získal v roku 1991 od NASA Medailu za výnimočný vedecký úspech, ako aj špeciálne ocenenie od Americkej meteorologickej spoločnosti v roku 1996 „za vývoj globálneho, presného záznamu teplôt Zeme z operačných družíc na polárnej obežnej dráhe, čo zásadným spôsobom posunulo našu schopnosť monitorovať klímu.“

V 90. rokoch tiež prispieval do správ Medzivládneho panelu pre zmenu klímy (IPCC).

„Môžem sa vrátiť k záznamom, ktoré som zaznamenal pred 60 rokmi,“ povedal Christy, „takže v istom zmysle som veľkú časť klímy počas svojho života zažil na vlastnej koži.“

Hore: John Christy na Alabamskej univerzite, 12. augusta 2026. Dole vľavo: Christymu v roku 1991 so spoluautorom Royom W. Spencerom udelili medailu NASA za výnimočný vedecký úspech. Dole vpravo: Množstvo ocenení v kancelárii Johna Christyho. (Foto: JP Bond pre The Epoch Times)

Prekonávanie prekážok

Publikovanie jeho najnovších zistení v akademickom časopise nebolo vôbec jednoduché.

„Recenzenti sa snažili nájsť čokoľvek, len aby to mohli zamietnuť. Publikovanie si vyžiadalo veľa času a obrovské úsilie,“ uviedol Christy. „Musel som prekonať množstvo námietok a vynaložiť nemalé presviedčacie úsilie tým, že som si opakovane prechádzal procesom, kde som ukazoval: ,Toto je vaša námietka, otestoval som ju a je nesprávna.’ Mali sme aj iné práce, ktoré sme jednoducho nikdy nedokázali publikovať. Je to škoda, pretože to znamená, že svet nemá šancu vidieť výsledky tohto druhu výskumu.“

Či jeho zistenia ovplyvnia názory Američanov na zmenu klímy, je podľa neho neisté.

„Ak je vaším politickým presvedčením, že extrémy sa stále zhoršujú, je to takmer ako náboženstvo. Názor takýchto ľudí len tak nezmeníte,“ dodal. „Ak ste však niekto, kto na informácie nazerá nezaujato, mojou úlohou za posledných 50 rokov bolo vytvárať súbory údajov najlepšie, ako viem, aby sme týmto dátam mohli klásť otázky týkajúce sa práve takýchto problémov.“

Úrad NOAA sprístupňuje vedcom na analýzu ich vlastnými metódami obrovské množstvo dát.

Štátny klimatológ pre Alabamu Lee Ellenburg (vľavo) a John Christy na Alabamskej univerzite v Huntsville v štáte Alabama, 12. augusta 2026. Christy odišiel v januári po viac ako dvoch desaťročiach z funkcie štátneho klimatológa do dôchodku. (Foto: JP Bond/The Epoch Times)

Ako uviedla Allenová, na analýzu údajov odvodených zo súboru dát Global Historical Climatology Network Daily využíva úrad program nClimGrid-Daily.

„Tento súbor údajov používa pri analýze teplôt v USA širokú škálu denných staníc a umožňuje úradu NOAA, komunite používateľov a vedeckej obci skúmať celú šírku našich dát,“ dodala.

Priemerné a extrémne teploty „poskytujú vzájomne sa doplňujúce vedecké poznatky,“ poznamenala Allenová.

„Priemerné teploty stanovujú historické základné línie, ktoré sa využívajú na identifikáciu extrémnych podmienok; extrémne teploty zas pomáhajú riešiť riziká vyplývajúce z udalostí, akými sú vlny horúčav a chladu.“

Napriek množstvu údajov, ktoré NOAA poskytuje, je Christy presvedčený, že pre akademikov, ktorí spochybňujú prevládajúci naratív o klíme, je ťažké získať granty či publikovať svoje práce.

„V takých otázkach, akými je klimatická zmena, panuje takmer maximálna miera netolerancie,“ povzdychol si. „Som však vďačný, že môžem byť tu v Alabame, kde možno  klásť otázky, skúmať skutočné údaje a nedostať za to vyhadzov.“

Článok bol preložený z americkej edície Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK