250 rokov USA: Aké sú dejiny americko-židovských vzťahov? (Komentár)
S počiatkami samostatných Spojených štátov amerických sa spája aj list prvého amerického prezidenta Georgea Washingtona, ktorý 21. augusta 1790 poslal židovskej kongregácii v Newporte na Rhode Islande, konkrétne jej lídrovi Mosesovi Seixasovi.
Odpovedal ním na Seixasov list zo 17. augusta 1790, v ktorom autor vyzdvihuje výhody, ktoré jeho židovská komunita získala vďaka novej ústave. Vyjadril hlbokú vďačnosť a prezidenta Washingtona prirovnal k biblickým postavám – k vyvolenému vodcovi, ktorého Boh chráni v boji za slobodu. (Boh chránil kráľa Dávida pred nepriateľmi; rovnaký Boh podľa Seixasa chránil Washingtona počas americkej vojny za nezávislosť.)
Washington reagoval krátkym, ale úderným listom, v ktorom potvrdil trvalý záväzok Ameriky k princípu tolerancie a slobody svedomia: „… Všetci majú rovnakú slobodu svedomia aj rovnaké občianske práva a výsady. Už sa viac nehovorí o tolerancii ako o nejakej láskavosti jednej skupiny ľudí, vďaka ktorej môže iná skupina užívať svoje vrodené prirodzené práva. Vláda Spojených štátov, ktorá neschvaľuje bigotnosť ani nepodporuje prenasledovanie, vyžaduje iba to, aby všetci, ktorí žijú pod jej ochranou, si plnili svoje povinnosti dobrých občanov a pri každej príležitosti jej poskytovali svoju účinnú podporu…“
Washington americkým židom oznamuje, že náboženská sloboda nie je milosť ani láskavosť väčšiny voči menšine, ale neodňateľné prirodzené právo každého človeka.
V mene vlády Spojených štátov sa zároveň zaväzuje chrániť židov, aby mohli nerušene vyznávať svoje náboženstvo, a potrestať každého, kto by im v tom bránil. Washington tak reaguje na nespočetné pogromy, ktorými Židia vo svojej päťtisícročnej histórii prešli.
List Georgea Washingtona z roku 1790 je v európskom kontexte tých čias skutočne mimoriadny.
Vo väčšine Európy boli Židia na konci 18. storočia občanmi druhej kategórie. Zápasili s obmedzeniami pri usadzovaní, výkone povolania, vlastníctve majetku, vstupe do cechov, štúdiu aj pri zastávaní verejných funkcií. Vtedajší európski Židia často podliehali špeciálnym zákonom; mnohí museli získať zvláštne oprávnenie na sobáš, sťahovanie a podobne. Z tohto hľadiska je prístup americkej vlády mimoriadne ľudský a právne pokrokový.
Židia a Američania sú teda v rámci Spojených štátov spojení už od počiatku vzniku štátu. List Seixasa a Washingtonova odpoveď sú všeobecne známe a považujú sa za prelomové najmä pre časť, ktorá sa týka záväzku vlády nepodporovať prenasledovanie židov.
V Európe, najmä v Ruskom impériu, boli pogromy často tolerované alebo nedostatočne potláčané štátnou mocou: niekedy sa na nich dokonca podieľali aj miestne úrady. V Spojených štátoch boli protižidovské útoky trestnými činmi jednotlivcov alebo davu, nikdy nie oficiálnou politikou štátu. Federálna vláda ani vláda žiadneho amerického štátu nikdy neprijala politiku organizovaného prenasledovania Židov porovnateľnú s európskymi pogromami („vláda neschvaľuje bigotnosť ani nepodporuje prenasledovanie“).
Zaujímavé na tejto komunikácii je aj to, že tú časť o záväzku vlády neposkytovať bigotnosti a prenasledovaniu židov žiadnu pomoc prvýkrát formuloval práve Seixas. Washington ju len štylisticky upravil a preslávil.
To znamená, že časť výroku, ktorá sa dnes najčastejšie cituje ako Washingtonova, pochádza pôvodne od Seixasa. Washington ju prevzal a svojím prezidentským listom jej prepožičal autoritu oficiálneho vyjadrenia vlády Spojených štátov.
Svedectvo o mimoriadnom postavení Židov poskytol nielen Boh vo Svätom písme, ale aj Spojené štáty americké prostredníctvom legendárneho listu svojho prvého prezidenta.
Čo sa týka volebných preferencií amerických Židov, situácia je dlhodobo jasná. Väčšina volí Demokratickú stranu v pomere približne 70 : 30. Ide o jednu z najspoľahlivejších demokratických voličských skupín v USA, hoci určite nie je monolitom.
Vo voľbách v roku 2024 získala Kamala Harrisová podľa odhadov 66 – 71 % židovských hlasov, zatiaľ čo Donald J. Trump 26 – 32 %. Išlo o najvyšší republikánsky zisk medzi Židmi od roku 1984, keď kandidoval Ronald Reagan.
Ortodoxní židia (malá, ale rastúca skupina) volia prevažne republikánov (okolo 70 – 75 %). Reformní a sekulárni židia, ktorí tvoria väčšinu, zostávajú naďalej silno demokraticky orientovaní (70 – 85 %).
Napriek tomu došlo v roku 2024 k posunu smerom k republikánom – Trump si oproti roku 2020 polepšil približne o 4 – 6 percentných bodov. Ide o najvýraznejší posun židovských voličov k republikánom za posledné desaťročie.
Hlavným dôvodom ľavicovej orientácie väčšiny amerických Židov je židovská tradícia, ktorá kladie veľký dôraz na sociálnu spravodlivosť, pomoc chudobným a boj proti nespravodlivosti (tikkun olam). Tieto hodnoty sa prirodzene zhodujú s liberálnou agendou Demokratickej strany.
Väčšina amerických Židov žije sekulárnym spôsobom života a zastáva liberálne sociálne postoje.
V dôslednom oddelení cirkvi od štátu americkí Židia vidia záruku svojej bezpečnosti. Obávajú sa, že „príliš kresťanská“ Amerika by mohla viesť k ich budúcemu prenasledovaniu. Výnimku predstavujú ortodoxní židia, ktorí s evanjelikálnou pravicou zdieľajú mnohé konzervatívne hodnoty – tradičný pohľad na rodinu, odmietanie progresivizmu, silnú podporu Izraela a ochotu spolupracovať s kresťanmi, ktorí ich vnímajú ako Bohom vyvolený ľud.
Zásadný rozdiel existuje medzi americkými a izraelskými Židmi.
Izraelskí Židia žijú v židovskom štáte obklopenom nepriateľmi, preto je pre nich prioritou bezpečnosť, teritoriálna kontrola a silná armáda. Z tohto dôvodu tam dlhodobo dominuje pravica (Likud a náboženský sionizmus).
Izraelskí Židia sa väčšinou zaraďujú do politického stredu alebo napravo, zatiaľ čo americkí do stredu alebo naľavo. Izraelčania sú zároveň skeptickejší k mierovému procesu a k dvojštátnemu riešeniu konfliktu medzi Izraelom a Palestínou. To vedie k rastúcemu odcudzeniu oboch komunít.
Mnohí americkí Židia kritizujú izraelskú vládu Benjamina Netanjahua, zatiaľ čo mnohí Izraelčania považujú amerických Židov za odtrhnutých od reality.
Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia odzrkadľovať stanovisko redakcie The Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK
Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.