Názory

250 rokov USA: Aké sú dejiny americko-židovských vzťahov? (Komentár)

S počiatkami samostatných Spojených štátov amerických sa spája aj list prvého amerického prezidenta Georgea Washingtona, ktorý 21. augusta 1790 poslal židovskej kongregácii v Newporte na Rhode Islande, konkrétne jej lídrovi Mosesovi Seixasovi.

Odpovedal tým na list Seixasa zo 17. augusta 1790, v ktorom si pochvaľuje výhody, ktoré jeho židovská komunita získala vďaka novej ústave. Vyjadril v ňom hlbokú vďačnosť a prezidenta Washingtona prirovnal k biblickým postavám – k vyvolenému vodcovi, ktorého Boh chráni v boji za slobodu. (Boh chránil kráľa Davida pred nepriateľmi. Rovnaký Boh podľa Seixasa chránil Washingtona počas americkej vojny za nezávislosť.)

Washington reagoval krátkym, ale silným listom, v ktorom vyjadril trvalý záväzok Ameriky k princípu tolerancie a slobody svedomia: „… Všetci majú rovnakú slobodu svedomia aj rovnaké občianske práva a výsady. Už sa nehovorí o tolerancii, ako by to bolo vďaka zhovievavosti jednej skupiny ľudí, že iná môže vykonávať svoje vrodené prirodzené práva. Vláda Spojených štátov, ktorá neschvaľuje bigotnosť ani nepodporuje prenasledovanie, vyžaduje iba to, aby všetci, ktorí žijú pod jej ochranou, si plnili svoje povinnosti dobrých občanov a pri každej príležitosti jej poskytovali svoju účinnú podporu …“

Washington americkým Židom oznamuje, že náboženská sloboda nie je milosť alebo láskavosť väčšiny voči menšine, ale neodňateľné prirodzené právo každého človeka.

Washington sa v mene vlády Spojených štátov zaväzuje chrániť (nielen) Židov, aby mohli nerušene vykonávať svoje náboženstvo, a potrestať každého, kto ich bude v tom rušiť. Washington tak reaguje na nespočetné pogromy, ktorými Židia vo svojej 5000-ročnej histórii prešli.

List Georgea Washingtona z roku 1790 je v európskom kontexte tej doby úplne mimoriadny.

Vo väčšine Európy boli Židia na konci 18. storočia občanmi druhej kategórie. Čelili obmedzeniam pri usadzovaní, výkone povolania, vlastníctve majetku, vstupe do cechov, štúdiu aj zastávaní verejných funkcií. Židia vtedajšej Európy často podliehali špeciálnym zákonom. Mnohí museli získať zvláštne oprávnenie k sňatku, sťahovaniu a pod. Z tohto hľadiska je prístup americkej vlády mimoriadne ľudský a právne pokrokový.

Židia a Američania sú teda v rámci Spojených štátov spojení už od počiatku vzniku štátu. List Seixasa a odpoveď Washingtona sú úplne mimoriadne a slávne najmä kvôli časti, ktorá sa týka záväzku vlády nepomáhať prenásledovaniu Židov.

V Európe a hlavne v Ruskom impériu boli pogromy často tolerované alebo nedostatočne potláčané štátnou mocou, niekedy sa na nich podieľali aj miestne úrady. V Spojených štátoch boli protižidovské útoky trestnými činmi jednotlivcov alebo davov, nie oficiálnou politikou vlády. Federálna vláda ani vláda žiadneho amerického štátu nikdy neprijala politiku organizovaného prenasledovania Židov porovnateľnú s európskymi pogromami („vláda neschvaľuje bigotnosť ani nepodporuje prenasledovanie“).

Zaujímavé na tejto komunikácii je tiež to, že tú časť o záväzku vlády neposkytovať bigotnosti a prenasledovaniu (Židov) žiadnu pomoc po prvýkrát použil Seixas. Washington ju štylisticky upravil a preslávil.

To znamená, že tá časť výroku, ktorá je dnes najčastejšie citovaná ako Washingtonova, pochádza pôvodne od Seixasa. Washington ju prevzal a svojím prezidentským listom jej prepožičal autoritu oficiálneho vyjadrenia vlády Spojených štátov.

Svedectvo o mimoriadnom postavení Židov tak poskytol nielen Boh vo Svätom Písme, ale aj Spojené štáty americké prostredníctvom legendárneho listu svojho prvého prezidenta.

Čo sa týka volebných preferencií amerických Židov, situácia je dlhodobo jasná. Väčšina volí Demokratickú stranu v pomere približne 70 : 30. Patrí tak medzi najspoľahlivejšie demokratické voličské skupiny v USA, aj keď zďaleka nie je monolitom.

Vo voľbách 2024 získala Kamala Harrisová odhadom 66–71 % židovských hlasov, zatiaľ čo Donald J. Trump 26–32 %. Išlo o najvyšší republikánsky zisk medzi Židmi od roku 1984 (Ronald Reagan).

Ortodoxní Židia (malá, ale rastúca skupina) volia prevažne republikánov (okolo 70–75 %). Naopak reformní a sekulárni Židia (väčšina) zostávajú silno demokraticky orientovaní (70–85 %).

Napriek tomu došlo v roku 2024 k posunu smerom k republikánom – Trump si oproti roku 2020 polepšil približne o 4–6 percentných bodov. Ide o najvýraznejší posun židovských voličov k republikánom za posledné desaťročie.

Hlavným dôvodom ľavicovej orientácie väčšiny amerických Židov je židovská tradícia, ktorá kladie veľký dôraz na sociálnu spravodlivosť, pomoc chudobným a boj proti nespravodlivosti (tikkun olam). Tieto hodnoty sa dobre zhodujú s liberálnou agendou Demokratickej strany.

Väčšina amerických Židov je sekulárna a zastáva liberálne sociálne postoje.

Americkí Židia navyše vidia v silnom oddelení cirkvi od štátu záruku svojej bezpečnosti. Obávajú sa, že „príliš kresťanská“ Amerika by mohla viesť k ich budúcemu prenasledovaniu. Výnimku predstavujú ortodoxní Židia, ktorí s evanjelikálnou pravicou zdieľajú mnoho konzervatívnych hodnôt – tradičný pohľad na rodinu, odmietanie „woke“ progresivizmu, silnú podporu Izraela a ochotu spolupracovať s kresťanmi, ktorí ich vnímajú ako Bohom vyvolený ľud.

Zásadný rozdiel je prítomný medzi americkými a izraelskými Židmi.

Izraelskí Židia žijú v židovskom štáte obklopenom nepriateľmi, preto je pre nich prioritou bezpečnosť, teritoriálna kontrola a silná armáda. Z tohto dôvodu tam dlhodobo dominuje pravica (Likud a náboženský sionizmus).

Izraelskí Židia sa väčšinou zaraďujú do politického stredu alebo napravo, zatiaľ čo americkí do stredu alebo naľavo. Izraelci sú tiež skeptickejší k mierovému procesu a dvojštátnemu riešeniu (Izrael – Palestína). To vedie k rastúcemu odcudzeniu oboch komunít.

Mnohí americkí Židia kritizujú izraelskú vládu Benjamina Netanyahua, pričom mnohí Izraelci považujú amerických Židov za odtrhnutých od reality.

Názory vyjadrené v tomto článku sú názormi autora a nemusia nutne odrážať stanovisko The Epoch Times.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶ ZDIEĽAŤ ČLÁNOK