Streda 24. apríla, 2024
(Foto: FB / Úrad špeciálnej prokuratúry GP SR)

Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry: Argumenty oboch strán (Analýza)

Úrad špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) bol zriadený počas Dzurindovej vlády, jeho činnosť oficiálne začala 1. septembra 2004. Tento rok by teda oslávil okrúhle dvadsiate narodeniny.

Hlavným dôvodom vzniku úradu, ktorý je osobitnou súčasťou Generálnej prokuratúry SR s pôsobnosťou pre celé územie Slovenska, bolo sústrediť boj proti najzávažnejším trestným činom a najzávažnejším formám organizovanej kriminality na jeden orgán. Jeho náplňou je odhaľovať a trestne stíhať prípady korupcie a organizovaného zločinu prokurátormi špeciálnej prokuratúry tak, aby mohli byť čiastočne nezávisí od Generálnej prokuratúry. Prokurátori ÚŠP sa zaoberajú vecami, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu.

Na čele ÚŠP stojí špeciálny prokurátor (v súčasnosti Daniel Lipšic), prostredníctvom ktorého generálny prokurátor (Maroš Žilinka) riadi činnosť tohto úradu. Špeciálny prokurátor je v zmysle zákona o prokuratúre námestníkom generálneho prokurátora. Počas takmer dvadsaťročnej histórie mala špeciálna prokuratúra 16 rokov rovnakého šéfa, Dušana Kováčika. Ten bol v roku 2022 odsúdený za korupciu.

P. Petko: Funkcia generálneho prokurátora je pozostatkom komunizmu (rozhovor s bývalým prokurátorom)

Anomália na ÚŠP

Špeciálny prokurátor a prokurátori špeciálnej prokuratúry sú vo veciach patriacich do právomoci ÚŠP funkčne nezávislí od (všeobecnej) prokuratúry a generálneho prokurátora. To znamená, že generálny prokurátor nie je oprávnený ukladať pokyny a príkazy prokurátorom špeciálnej prokuratúry, ktoré klasickým (nešpeciálnym) prokurátorom ukladať môže.

ÚŠP sa tiež vymyká z dvojstupňovej kontroly, ako to je v prípade všeobecnej prokuratúry, kde platí, že o sťažnosti smerujúcej voči rozhodnutiu prokurátora rozhoduje bezprostredne nadriadený prokurátor. Ak sťažnosť smeruje voči rozhodnutiu okresného prokurátora, rozhoduje o nej krajský prokurátor. Pokiaľ smeruje sťažnosť voči pokynu krajského prokurátora, rozhoduje o nej prokurátor generálnej prokuratúry.

Ak však vo veci rozhoduje špeciálny prokurátor, sťažnosť posudzuje fakticky tá istá špeciálna prokuratúra, ale iný prokurátor špeciálnej prokuratúry. 

Ako poukazuje sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko vo svojom článku ohľadom zrušenia ÚŠP: „Ide tu o anomáliu, keď prakticky všetko v prípravnom konaní si Úrad špeciálnej prokuratúry vybavuje sám a až do právoplatnosti svojich rozhodnutí nepodlieha žiadnej kontrole iným orgánom verejnej moci. Je to podobné, akoby okresný súd rozhodoval aj o odvolaniach voči rozsudkom, ktoré sám vydal a až v prípade, ak by nadobudli právoplatnosť, by ich mohol preskúmavať iný, nadriadený súd.”

Generálny prokurátor však stále môže prokurátorom ÚŠP prostredníctvom paragrafu 363 zastaviť vyšetrovania v ich prípadoch.

Čo čaká Slovensko po zrušení špeciálnej prokuratúry? (Analýza)

Premiérovi sa nepáči ani Lipšic, ani ÚŠP

To, že koalícia mala v úmysle čo najskôr zrušiť ÚŠP, nie je žiadnym tajomstvom či prekvapením. Táto inštitúcia začala Robertovi Ficovi mimoriadne vadiť až vtedy, keď sa na jej čele ocitol Daniel Lipšic. Napriek tomu, že aktuálne D. Lipšic niekoľkokrát ponúkol svoju funkciu výmenou za zachovania úradu ako takého, podľa premiéra sú už aj ostatní prokurátori „zlipšicovaní“ a preto jediným možným riešením ostáva len zrušenie celej inštitúcie.

Podľa Samuela Migaľa, nominanta HLAS-SD, je hlavným cieľom zosúladenie slovenského práva s európskym právom, keďže podobný špeciálny úrad v zahraničí údajne absentuje. Tento argument koalície je však vágny, pretože niektoré členské štáty EÚ majú zriadené inštitúcie podobné našej ÚŠP, avšak nesú iný názov.

Vláda R. Fica má v pláne ÚŠP zrušiť čo najskôr, a preto návrh plánujú schvaľovať v zrýchlenom legislatívnom konaní. Z návrhu, ktorý schválila vláda, vyplýva, že prípady prokurátorov špeciálnej prokuratúry by prešli na krajské prokuratúry a tam by prešli aj samotní prokurátori. Súčasťou navrhovaného balíka zmien je aj znižovanie trestných sadzieb, skrátenie premlčacích lehôt, uprednostňovanie alternatívnych trestov pred trestom odňatia slobody, či zmeny v inštitúte spolupracujúcich obvinených.

„Po vzore iných krajín, ako je Rakúsko, Nemecko, sme pristúpili k zmierneniu trestných sadzieb pri ekonomických a drogových trestných činoch,“ obhajoval premiér Fico vládny návrh na tlačovej besede. Skrátené legislatívne konanie podľa neho v tomto prípade obstojí, nakoľko sú ohrozené základné slobody a ľudské práva. Podľa R. Fica je totiž ÚŠP inštitúciou, ktorá porušuje základné práva a slobody. 

Ohľadom problematiky kajúcnikov argumentoval minister spravodlivosti B. Susko tým, že „inštitút sa zneužíval a aj vysoké trestné sadzby, ktoré boli nadhodnocované, pôsobili vydieračsky na obvinených, ktorým potom boli ukladané podmienečné tresty. Keď sa znížia trestné sadzby, takýto tlak už na spolupracujúcich obvinených nebude vyvíjaný. Budú môcť len z vlastného rozhodnutia vypovedať o trestnej činnosti iných.“

Odborné argumenty proti ÚŠP

Koalícia pre zrušenie ÚŠP spomína skôr politické dôvody (postavenie Lipšica) a na piedestál kladie porušovanie ľudských práv potvrdené niekoľkými rozhodnutiami Ústavného súdu. Podľa Daniela Lipšica ÚŠP v porovnaní s inými prokurátormi a súdmi prirodzene čelí pomerne veľkej časti ústavných sťažností, avšak výsledky úradu považuje za veľmi uspokojivé.

„V súvislosti s agendou Úradu špeciálnej prokuratúry bolo v rokoch 2022 a 2023 podaných celkovo 274 sťažností na Ústavný súd SR, z ktorých celkovo iba v siedmich prípadoch prišlo ku konštatovaniu porušenia práv sťažovateľov v súvislosti s procesným postupom prokurátorov ÚŠP, z toho štyrikrát ku konštatovaniu prieťahov v konaní.“ uviedol špeciálny prokurátor.

Odborná verejnosť nachádza aj iné právne dôvody podporujúce argumenty pre zrušenie ÚŠP. Okrem už spomínanej anomálie, že ÚŠP dozoruje samu seba, a teda nesie prvky svojvôle, podľa Eduarda Burdu, dekana Právnickej fakulty UK v Bratislave „ÚŠP je potenciálnym kriminogénnym faktorom, jej prokurátori majú nízku kvalitu rozhodovacej činnosti v mnohých „aj politicky exponovaných prípadoch“, existujú podozrenia z manipulácie s trestnými konaniami.“

E. Burda ďalej argumentuje v prospech prokurátorov Generálnej prokuratúry, ktorí podľa neho dokážu rovnako kvalitne pracovať a dozorovať. Sú teda dostatočnou zárukou zákonnosti.

Sudca Krajského súdu v Bratislave Peter Šamko uvádza, že ÚŠP má problém akceptovať rozhodovaciu činnosť generálneho prokurátora podľa paragrafu 363. Prokurátori ÚŠP sa podľa Šamka pokúšajú generálneho prokurátora obísť, aby nemohol paragraf 363 použiť a vyšetrovanie ich prípadov zastaviť. „Napríklad nerozhodnú sťažnosť obvineného voči uzneseniu o vznesení obvinenia, a to aj dlhšie časové obdobie… nakoľko v prípade ak by ju rozhodli, uznesenie o vznesení obvinenia by nadobudlo právoplatnosť a bolo by preskúmateľné generálnym prokurátorom podľa § 363 Tr. por.“

O čo ide v prípade ministra Šutaja Eštoka a skupiny čurillovcov? (Analýza)

Rýchlosť schvaľovania a absencia odbornej diskusie

ÚŠP má na svojom konte niekoľko desiatok právoplatne odsúdených nominantov predchádzajúcich vlád a ďalšie prípady čakajú na verdikt. Prezidentka Zuzana Čaputová návrh na zrušenie ÚŠP kritizuje najmä pre rýchlosť pripravovaných zmien bez predchádzajúcich odborných konzultácií ako aj fakt, že predstavitelia koalície sa netaja tým, že im prekáža najmä samotná persóna špeciálneho prokurátora. 

„Takýto krok sa javí ako účelový a neprípustný personálny zásah zo strany politickej moci do fungovania prokuratúry,“ uviedla Z. Čaputová. Zrušenie ÚŠP podľa nej predstavuje výraznú zmenu fungujúcej schémy orgánov na presadzovanie spravodlivosti. V prípade, že v parlamente prejde predložený návrh v skrátenom legislatívnom konaní, prezidentka môže zákon vetovať. Neskôr sa môže obrátiť aj na Ústavný súd.

Opozícia kritizuje kroky vlády a hovorí o deštrukcii práva na Slovensku. Najviac jej vadí využitie zrýchleného legislatívneho konania a absencia akejkoľvek diskusie o zmenách. Michal Šimečka z PS vidí v zrýchlenom konaní pomstu a snahu o zrušenie inštitúcie, ktorá si len plní svoje úlohy a robí svoju prácu. Predseda hnutia KDH Milan Majerský navrhuje nerušiť ÚŠP a otvoriť diskusiu o jej vylepšení.

Reforma prokuratúry na Slovensku: cesta k odstráneniu dedičstva socializmu

Vďaka ÚŠP sa pred súd dostávajú „verejní činitelia“

Veľký význam v zachovaní ÚŠP okrem opozície vidia aj mimovládne organizácie ako Transparency International Slovensko (TIS), Nadácia zastavme korupciu, VIA IURIS, či INEKO. Podľa Michala Piška, riaditeľa TIS, „až 95 percent korupčných prípadov, ktoré špeciálna prokuratúra poslala za posledné roky pred Špecializovaný súd v Pezinku, sa skončilo odsúdením. Pred súd sa už konečne dostávajú aj väčšie ryby, čo podporuje argumenty o zmysluplnosti špecializácie a nezávislosti týchto orgánov.“

Z analýz TIS a Infosecurity vyplýva, že „to boli práve predstavitelia aktuálnej vládnej koalície, ktorí ako opoziční politici prišli s tvrdeniami o politickej motivácii špeciálnej prokuratúry, zrejme v reakcii na to, že začala kvôli korupcii stíhať niekoľko predstaviteľov garnitúry Roberta Fica.“

TIS ďalej uvádza, že Slovensko sa aktuálne v rebríčku korupcie zostavovanom centrálou Transparency International nachádza na doposiaľ najlepšom 49. mieste zo 180 štátov. Hoci výber Daniela Lipšica ako špeciálneho prokurátora pre jeho politické väzby a možné konflikty záujmov nepovažujú za najvhodnejší, ÚŠP dokazuje výsledky.

Rýchlosť zmien už pozorne sleduje aj Európska komisia, ktorá vládu SR vyzvala na spomalenie celého procesu a požiadala o solídnu a dôkladnú analýzu navrhovaných zmien. Európska komisia síce nemôže nijakým spôsobom zabrániť prijatiu navrhovaných zmien vo vnútri členského štátu, môže však obmedziť vyplácanie eurofondov krajinám porušujúcim zásady právneho štátu.

Prečítajte si aj