Zmena vlády v Maďarsku: prečo podľa analýz Orbán prehral
Od roku 2010 bola väčšina Maďarov so svojím premiérom Orbánom spokojná. V posledných rokoch však Maďarsko patrí medzi ekonomicky najslabšie krajiny EÚ. Analytici preto predpokladajú, že hlavným dôvodom Orbánovho volebného neúspechu mohla byť práve ekonomika. Zostáva otvorené, čo všetko sa pod vedením nového premiéra Magyara zmení.
Maďarský víťaz volieb Péter Magyar vyhlásil v pondelok 13. apríla na svojej prvej tlačovej konferencii, že ak by mu zavolal ruský prezident Vladimir Putin, vyzval by ho, aby ukončil vojnu na Ukrajine. To predstavuje jasný odklon od doterajšej politiky Viktora Orbána, ktorý skôr staval na udržiavaní vzťahov medzi Kyjevom, Moskvou a Washingtonom.
Magyar tiež oznámil, že Maďarsko bude naďalej nakupovať ruskú ropu a plyn. Nová vláda má v úmysle diverzifikovať energetický mix, no zároveň chce „uprednostňovať najlacnejšiu dostupnú ropu“.
Tento postoj protirečí jeho sľubu ukončiť dovoz ruskej energie do roku 2035. Zároveň to môže viesť ku konfliktu s politikou EÚ, ktorá plánuje do 1. novembra 2027 zastaviť všetok dovoz energie z Ruska. Maďarsko je jednou z krajín EÚ, ktoré sú najviac závislé od ruských surovín. Pokrývajú približne 90 % spotreby krajiny.
Magyar zároveň dúfa v uvoľnenie zmrazených prostriedkov z fondov EÚ. Ide o celkovú sumu 22,5 miliardy eur, pričom niektoré prostriedky už prepadli.
Prehra vo voľbách napriek medzinárodnej pomoci
Zatiaľ čo budúci maďarský premiér už vo svojich prvých vyjadreniach vysiela EÚ protichodné signály, viacerí analytici uvažujú nad tým, prečo Orbán voľby prehral.
Orbán vládol 16 rokov, čo je obdobie porovnateľné s dĺžkou pôsobenia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej (2005 – 2021) či kancelára Helmuta Kohla (1982 – 1998). Pre európskych voličov je to zrejme dosť dlhý čas na to, aby požadovali zmenu.
Analýza CNN dospela k záveru, že „nacionalizmus sa ťažko prenáša na medzinárodnú úroveň“. Ide o narážku na to, že Orbán počas svojho dlhého vládnutia uprednostňoval národné záujmy pred medzinárodnými, aby tak ochránil Maďarsko pred liberálnou politikou EÚ, ktorú vnímal ako hrozbu.
V tohtoročnej volebnej kampani sa však silne opieral o podporu svojich mocných medzinárodných sponzorov v Spojených štátoch a Rusku. Článok CNN okrem toho naznačuje, že táto mimoriadna medzinárodná angažovanosť v domácej kampani maďarských voličov zjavne neoslovila.
Lojalita ako hlavné kritérium pri rozdeľovaní zdrojov
László Bruszt, profesor sociológie na Stredoeurópskej univerzite vo Viedni, v príspevku pre medzinárodnú mediálnu sieť Project Syndicate vyjadruje názor, že Orbán sa v priebehu rokov snažil vybudovať neliberálnu demokraciu, v ktorej chcel trvalo upevniť svoju moc.
Na tento účel systematicky oslaboval inštitucionálne kontrolné mechanizmy. Bruszt to nazýva moderným autoritárstvom. „Moc sa stáva nástrojom na udržanie politických koalícií namiesto poskytovania verejných statkov,“ tvrdí rodák z Maďarska.
Bruszt hovorí, že ak sa politická lojalita stane hlavným kritériom rozdeľovania štátnych zdrojov, utrpí tým efektívnosť aj inovácie. Pri verejnom obstarávaní dostávajú prednosť vplyvné osoby s konexiami namiesto najproduktívnejších podnikov. Domáci podnikatelia sa potom musia vyrovnať s korupciou, neistotou a obmedzenými možnosťami expanzie. „Presne to sa stalo v Maďarsku pod Orbánom,“ uvádza Bruszt.
So zhoršením hospodárskej výkonnosti sa podľa neho Orbánovi už nepodarilo udržať svoje mocenské štruktúry. „Investície do vzdelávania, zdravotníctva a sociálnej mobility stagnovali. Maďari vnímali systém prezentovaný ako stabilný čoraz viac ako systém izolácie. Vyhliadky veľkej časti produktívneho obyvateľstva sa zhoršili, mzdy stagnovali a možnosti kariérneho postupu boli obmedzené,“ uvádza Bruszt v analýze.
Orbánov boj s EÚ
K tomu sa pridáva skutočnosť, že Orbánova vláda už nedostávala finančné prostriedky z EÚ, keďže Brusel čoraz viac spochybňoval dodržiavanie zásad právneho štátu v Maďarsku a odsudzoval porušovanie hodnôt Únie. Tým, že Orbán odmietol externú kontrolu, obmedzil si prístup k financiám.
To viedlo k tomu, že domáce podniky videli pre seba čoraz menej príležitostí. Voliči zasa vnímali klesajúcu životnú úroveň a neistú budúcnosť. Bruszt dochádza k záveru: „Poraziť Orbána sa podarilo preto, že sa nespokojnosť spojila s organizáciou – keď dôveryhodný vyzývateľ zjednotil roztrieštených voličov a premenil frustráciu na politickú angažovanosť.“
Maďarsko na chvoste EÚ
V uplynulých rokoch Maďarsko ekonomicky zaostalo aj v rámci EÚ. Podľa hrubého domáceho produktu na obyvateľa patrí spolu s Bulharskom a Lotyšskom medzi najslabšie krajiny Únie. Aj forint výrazne stratil na hodnote. Súvislosť s Orbánovou vládou sa ukázala krátko po voľbách: po zverejnení výsledkov dosiahol forint na medzinárodných finančných trhoch najvyššiu hodnotu za posledné štyri roky.
K Orbánovej porážke pravdepodobne významne prispela aj korupcia. V roku 2025 bolo Maďarsko podľa Transparency International spolu s Bulharskom najskorumpovanejšou krajinou EÚ.
Článok bol preložený z nemeckej edície Epoch Times.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶
Zapojte sa do tvorby kvalitnejšieho obsahu! Aký je váš názor na tento článok?