
Maďarské voľby: Orbán utrpel drvivú porážku, Magyar získal ústavnú väčšinu
Maďarský premiér Viktor Orbán po 16 rokoch pri moci priznal porážku v parlamentných voľbách, v ktorých opozičný líder Péter Magyar získal presvedčivú ústavnú väčšinu. Výsledok predstavuje zásadný politický zlom nielen pre Maďarsko, ale aj pre širšiu európsku politiku.
Podľa takmer úplných výsledkov získala Magyarova strana Tisza 53,6 percenta hlasov a 138 zo 199 kresiel v parlamente. Orbánov Fidesz dosiahol 37,9 percenta a 55 mandátov. Volebná účasť dosiahla rekordných 79,5 percenta.
Orbán uznal porážku
Orbán, ktorý sa usiloval o piate funkčné obdobie, krátko po voľbách uznal porážku. „Výsledky volieb sú jasné a zrozumiteľné; pre nás sú bolestivé, ale jednoznačné,“ povedal novinárom a dodal, že víťazovi zablahoželal.

Magyar, bývalý insider vládneho systému, ktorý sa samostatne na politickej scéne objavil len pred dvoma rokmi, oslovil tisíce nadšených podporovateľov v Budapešti. „Dnes maďarský ľud povedal ‚áno‘ Európe,“ vyhlásil. Víťazstvo označil za „zázrak“ a prisľúbil obnovu demokratických inštitúcií, systému bŕzd a protiváh a návrat krajiny na európsku trajektóriu.
Oslavy v hlavnom meste sprevádzali tisíce ľudí s vlajkami, ktorí zaplnili nábrežie Dunaja. „Konečne sme sa zbavili toho systému a bol na to najvyšší čas,“ povedal 20-ročný študent Zoltán Sziromi.
Orbán počas svojho vládnutia presadzoval koncept „neliberálnej demokracie“ a často sa dostával do sporov s Bruselom pre otázky právneho štátu, migrácie aj podpory Ukrajiny. Zároveň bol považovaný za jedného z najbližších partnerov Ruska v rámci Európskej únie (EÚ). Jeho porážka predstavuje výraznú ranu pre nacionalistické a konzervatívne sily v Európe, ako aj pre jeho zahraničných spojencov vrátane amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten mu pred voľbami vyjadril silnú podporu a sľuboval ekonomickú spoluprácu.
Zahraničné reakcie
Reakcie zo zahraničia naznačujú očakávania zmeny kurzu. „Maďarsko si vybralo Európu,“ uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj deklaroval pripravenosť spolupracovať s novým vedením „v záujme mieru, bezpečnosti a stability v Európe“.
Voľby sprevádzali aj obvinenia zo zahraničného zasahovania. Tesne pred hlasovaním navštívil Budapešť americký viceprezident JD Vance, ktorý podporil Orbána a kritizoval Brusel. Opozícia naopak varovala pred vplyvom zvonka.
Analytici označujú výsledok za širší signál zmeny. „Ide o výraznú porážku autoritárstva, ktorá presahuje hranice Maďarska,“ uviedla Neera Tanden z think-tanku Center for American Progress. Výsledok volieb tak nielen ukončuje jednu politickú éru, ale zároveň otvára novú kapitolu pre Maďarsko aj jeho postavenie v Európskej únii.
Český premiér Andrej Babiš zablahoželal Magyarovi k víťazstvu v nedeľňajších parlamentných voľbách v Maďarsku. V pondelok ráno na platforme X uverejnil príspevok, že rešpektuje výsledky maďarských volieb a teší sa na budúcu spoluprácu s Maďarskom.
„Odolať silnému rivalovi, akým je Viktor Orbán, nikdy nebolo jednoduché, ale napriek tomu si získal podporu väčšiny Maďarov a s tým prichádzajú veľké nádeje a očakávania,“ napísal Babiš, ktorý v sobotu podporil Orbána.
„Ľud Maďarska rozhodol v demokratických voľbách o zložení svojho parlamentu. Verím, že vzťahy medzi Slovenskom a Maďarskom si udržia vysokú úroveň, ktorú mali v posledných rokoch a budú naďalej založené na vzájomnej úcte, spolupráci, spoločnom členstve v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii, dobrom susedstve a priateľstve,“ napísal na sociálnej sieti slovenský prezident Peter Pellegrini.
Magyar požiadal prezidenta Sulyoka, aby ho poveril zostavením vlády a následne odstúpil
Magyar vo svojom víťaznom prejave v nedeľu večer vyzval viacerých verejných predstaviteľov na rezignáciu a osobitne sa obrátil na maďarského prezidenta.
Ako referuje web 444.hu, Magyar požiadal Tamása Sulyoka, aby ho ako víťaza volieb okamžite poveril zostavením novej maďarskej vlády a následne sám rezignoval z postu hlavy štátu.
Spomenutý portál pripomína, že na odvolanie Sulyoka nestačí dvojtretinová väčšina mandátov v 199-člennom parlamente, v ktorom Magyarova strana Tisza získala 138 kresiel. Potrebný je aj súhlas dvoch tretín prítomných členov Ústavného súdu.
Proces odvolania maďarského prezidenta upravuje tamojšia ústava a zákon o ústavnom súde, ktoré boli prijaté v roku 2011.
Prvý z dokumentov uvádza, že jedna pätina členov parlamentu môže navrhnúť odvolanie prezidenta republiky z funkcie, ak úmyselne porušil zákon alebo spáchal trestný čin. Parlament potom o návrhu rozhoduje tajným hlasovaním. Na začatie konania o odvolaní je potrebný hlas dvoch tretín členov.
Ak za návrh hlasujú dve tretiny parlamentu, prezident nemôže vykonávať svoje právomoci, kým sa neskončí konanie o odvolaní. Vedenie konania o odvolaní však patrí do právomoci ústavného súdu, ktorý koná v súlade s ustanoveniami zákona o ústavnom súde.
Podľa toho ústavný súd najprv skúma zákonnosť návrhu a začatie konania o odňatí práv. Ak návrhu vyhovie, je povinný konanie viesť bezodkladne a ústavný súd preskúma vec podobne ako „riadny“ súd a môže dokonca vypočuť prezidenta.
Konečné rozhodnutie sa prijíma dvojtretinovou väčšinou prítomných členov ústavného súdu. Môžu rozhodnúť o odvolaní prezidenta z funkcie alebo môžu rozhodnúť, že sa nedopustil porušenia zákona alebo trestného činu, za ktorý by mal byť potrestaný. V tomto prípade môže prezident republiky zostať vo funkcii bez ohľadu na rozhodnutie dvoch tretín členov parlamentu.
Podľa analytikov rozhodli ekonomické témy a únava voličov z korupcie
Maďarský premiér Orbán utrpel podľa analytikov výraznú volebnú porážku, ktorú nedokázala odvrátiť ani dlhoročná politická dominancia či podpora zo zahraničia. Ako referuje web Politico, kľúčovým faktorom sa ukázalo zhoršujúce sa ekonomické prostredie a rastúca nespokojnosť verejnosti s korupciou a klientelizmom.
Orbán podľa pozorovateľov nesprávne odhadol nálady voličov, keď kampaň opäť postavil na zahraničnopolitických témach. Snažil sa vykresliť svojho súpera ako hrozbu, ktorá zatiahne krajinu do konfliktu, najmä prostredníctvom väzieb na Európsku úniu a Ukrajinu. Tento prístup však tentoraz nezabral. Voľby sa podľa analytikov zmenili na „chlebové“ hlasovanie, v ktorom dominovali každodenné problémy obyvateľov.
Politológovia upozorňujú, že Orbán podcenil rastúcu frustráciu voličov. „To, čo viedlo k Orbánovej porážke, boli životné náklady, nedostatok ekonomických príležitostí a nedostatok pracovných miest,“ uviedol analytik Mátyás Bódi z Eötvös Loránd University. Podľa neho rezonovali aj témy slabých verejných služieb, pričom „kľúčovým posolstvom bolo, že krajina jednoducho nefunguje“.
Kľúčovú úlohu zohrala aj únava verejnosti z dlhoročného vládnutia strany Fidesz. Voliči ju čoraz viac spájali s korupciou a klientelistickými väzbami, ktoré podľa kritikov prispeli k zhoršeniu ekonomickej situácie. Analytik Timothy Ash z Chatham House upozornil: „Ľudia môžu tolerovať kleptokraciu, pokiaľ sa ekonomike darí, ale ak začne zlyhávať a vidia, ako si elity plnia vrecká, možno očakávať reakciu.“
Orbánovi nepomohla ani výrazná podpora zo zahraničia. Na jeho stranu sa postavili napríklad americký prezident Donald Trump či viceprezident JD Vance, no podľa opozície to nemalo zásadný vplyv. „Zahraničné zasahovanie jednoducho nezohralo úlohu,“ povedal opozičný politik Márton Tompos.
Jeho hlavný vyzývateľ Péter Magyar dokázal osloviť voličov práve dôrazom na domáce problémy a korupciu. Zároveň sa prezentoval ako vlastenecký kandidát, ktorý odmieta zahraničné zasahovanie: Maďari by si podľa neho mali rozhodovať sami. Analytici poukazujú, že týmto prístupom pripravil Orbána o jeho tradičnú výhodu v oblasti národnej rétoriky.
Podľa odborníkov sa Orbánovi nepodarilo prispôsobiť meniacim sa podmienkam kampane. „Magyar bol veľmi disciplinovaný,“ uviedol bývalý politik Péter Molnár. „A zakaždým, keď sa ho Orbán snažil vyviesť z miery, ignoroval to.“ Samotný Magyar priznal: „Snažím sa vyhnúť tomu, aby som urobil chybu.“
Niektorí pozorovatelia dokonca naznačujú, že Orbán si možnú porážku uvedomoval už počas kampane. Jeho dlhoročný pozorovateľ Pál Dániel Rényi uviedol: „Zdalo sa mi, že je skleslý.“ Dodal, že premiér pôsobil inak než v minulosti: „Spôsob, akým hovoril, jazyk, ktorý používal, jeho gestá – všetko bolo iné.“ Podľa neho si Orbán uvedomil, že „nič netrvá večne“.
Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶





Aký dojem vo vás zanechal tento článok? Zdieľajte s nami vaše myšlienky.