Svet

Prokopenková: Ruská ekonomika je v slepej uličke, vojna ju drží nad vodou len dočasne

Ruská ekonomika sa podľa expertov nachádza v „štrukturálnej slepej uličke“ a ani vysoké ceny ropy ju nedokážu dlhodobo zachrániť. Ako uvádza web yle.fi, tvrdí to ekonómka Alexandra Prokopenková, bývalá poradkyňa ruskej centrálnej banky, ktorá dnes pôsobí v Berlíne.

Podľa nej je ruská ekonomika rozdelená na dva nerovnovážne sektory – vojenský a civilný. Práve vojna však vysáva zdroje z ekonomiky, pričom až približne 40 % štátneho rozpočtu smeruje na armádu.

Ropa ako záchranné lano

Konflikt na Blízkom východe, ktorý vypukol po krokoch amerického prezidenta Donalda Trumpa voči Iránu, paradoxne pomohol Moskve. Rast cien ropy priniesol štátu vyššie príjmy a dočasne stabilizoval rozpočet.

Bez tohto vývoja by sa Rusko podľa Prokopenkovej ocitlo na pokraji vážnych problémov už začiatkom roka. Cena ruskej ropy Urals totiž klesla na približne 40 dolárov za barel, pričom štátny rozpočet počítal s cenou okolo 59 dolárov. Aj napriek aktuálnemu zlepšeniu však ide len o krátkodobý efekt. Po prípadnom upokojení situácie a poklese cien ropy sa problémy opäť naplno prejavia.

Ekonomika s vážnymi problémami

Ruské hospodárstvo čelí viacerým štrukturálnym ťažkostiam. Ekonomický rast sa výrazne spomalil z takmer piatich percent na približne jedno percento, zatiaľ čo krajina zároveň trpí nedostatkom pracovnej sily, keďže veľká časť mužov odchádza na front.

Daňové príjmy mimo energetického sektora zostávajú slabé a náklady na vojnu neustále rastú. Firmy v civilnom sektore preto prechádzajú na skrátené pracovné týždne a ekonomika postupne stráca dynamiku. Vojenský sektor pritom zamestnáva milióny ľudí, čo robí akékoľvek škrty politicky citlivými a riskantnými.

Rezervy sa míňajú

Situáciu zhoršuje aj vyčerpanie finančných rezerv. Ruský Fond národného blahobytu, ktorý mal slúžiť ako poistka, je podľa ministerstva financií už prakticky nepoužiteľný.

Vláda síce zvýšila dane, no ďalšie zvyšovanie by mohlo poškodiť podniky a podporiť šedú ekonomiku. Alternatívou je zadlžovanie – hoci verejný dlh Ruska je relatívne nízky, vysoké úrokové sadzby (okolo 15 %) výrazne predražujú financovanie.

Budúcnosť: stagnácia a napätie

Podľa Prokopenkovej Rusko čaká po skončení vojny ťažké obdobie – ekonomika bude zastaraná, spoločnosť nespokojná a vedenie krajiny konfrontačné.

„Je to ako horolezec v nadmorskej výške ôsmich kilometrov – telo sa opotrebúva rýchlejšie, než sa dokáže regenerovať,“ prirovnala stav ekonomiky. Aj keď vojna na Blízkom východe momentálne prináša Rusku výhody, ide len o dočasný efekt. Základné problémy ekonomiky tým zostávajú nevyriešené.

Trénujte si mozog s našimi hrami! Sudoku, šachové úlohy, hľadanie rozdielov, solitaire HRAŤ ▶

ZDIEĽAŤ ČLÁNOK